Letisko Suvarnabhumi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Letisko Suvarnabhumi
ท่าอากาศยานนานาชาติกรุงเทพ-สุวรรณภูม
Terminál letiska Suvarnabhumi
IATA: BKK – ICAO: VTBS
Základné informácie
Typ letiska verejné
Prevádzkovateľ AOT plc.
Mesto Bangkok, Thajsko
Nadm. výška 2 m n. m.
Poloha

13°41′33″S 100°45′00″V / 13.6925°S 100.75°V / 13.6925; 100.75Súradnice: 13°41′33″S 100°45′00″V / 13.6925°S 100.75°V / 13.6925; 100.75

Webstránka bangkokairportonline.com
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch
01R/19L 4 000 m asfalt
01L/19R 3 700 m asfalt

Letisko Suvarnabhumi (thajsky: ท่าอากาศยานนานาชาติกรุงเทพ-สุวรรณภูมิ; čítaj su-wan-na-púm), tiež nazývané Nové medzinárodné letisko v Bangkoku, je druhým medzinárodným letiskom v Bangkoku, Thajsko. Po mnohých zdržaniach a niekoľkých odkladoch bolo nové letisko, v čiastočnej prevádzke otvorené 15. septembra 2006, a pre plné užívanie na komerčné lety 28. septembra 2006. Je domovským letiskom pre spoločnosti Thai Airways International, Bangkok Airways, Orient Thai Airlines, PBair a Thai AirAsia. Po otvorení letiska Suvarnabhumi bolo vtedajšie hlavné letisko Bangkoku Don Meuanng zatvorené hlavne z technických príčin, ktoré boli neskôr odstránené a letisko bolo znovu otvorené 16. februára 2007. Názory odborníkov na jeho technickú rekonštrukciu sa síce rôznili, ale napriek tomu predseda vlády Surayada Chulatona jeho uvedenie do prevádzky schválil.

Podpora štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Nové letisko sa stalo kľúčovým elementom ekonomickej sily štátu, ako aj moderná diaľnica spájajúca letisko, Bangkok, a ťažký priemysel na východ od Bangkoku, kde sa vyrába väčšina výrobkov určených na export. Jeho stavba bola masívne podporovaná vládami Japonska a Thajska, ako aj koncernami ako napr. Japonská exportná spoločnosť či Thajské kúpele.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Celý pozemok budúceho gigantu s rozlohou 8 000 hektárov bol vykúpený už v roku 1973 avšak študentský štrajk 14. októbra 1973 spôsobil odňatie moci militantnej vlády Thanoma Kittikachorna a vtedajší projekt bol odložený. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o jeho uskutočnenie bola v roku 1996 založená spoločnosť NBIA „New Bangkok International Airport“, avšak najmä kvôli finančnej kríze v roku 1997 bola jeho výstavba začatá až v roku 2002.

Samotná stavba bola financovaná spoločnosťami Airports of Thailand a Japan Bank for International Cooperation v pomere 30 ku 70. Stavba mala byť odovzdaná na konci roku 2005, ale kvôli sérii prekročení nákladov, technologickému času konštrukcie a niekoľkým obvineniam z korupcie.

Asi najväčším zdržaním stavby bolo, keď robotníci pracujúci na stavbe vypovedali o zjaveniach prízrakov a duchov na stavenisku. Vedenie letiska bolo nútené zvolať ceremóniu na odstránenie duchov a vysvätenie letiska.

Prvé testovacie lety boli uskutočnené 29. septembra 2005 a bol ohlásený konečný dátum spustenia prevádzky. Testovanie letiska s pasažierskymi letmi trvalo 3. až 29. júla 2006, kedy bolo zahájených dvadsať vnútroštátnych letov. Plná prevádzka medzinárodných liniek začala 1. septembra 2006.

Počiatočné ťažkosti[upraviť | upraviť zdroj]

Bolo zaznamenaných veľa pochybení v prevádzke letiska niekoľko stoviek prvých pasažierov museli hodiny čakať na svoju batožinu, a niekoľko letov batožinu nepriviezlo vôbec. Väčšina letov meškala, najnepríjemnejším pre cestujúcich boli problémy s check–in systémom a počítačovým systémom kontroly odletov a informácií pasažierom, ktorých miatli zle zobrazované informácie.

Po niekoľkých hláseniach o deformáciách asfaltu na cestách v okolí letiska odborníci zistili narušenie statiky podkladového ložiska, správa obsahovala len informácie o bežnosti podobného javu v celom regióne a tak prebehli len nutné opravy. Neskoršie merania potvrdili sadanie betónového podložia pristávacích dráh, ale oficiálna správa letiska hovorila o meraniach v blízkosti letiskového areálu a tak k úprave odporúčanej EIT (Engineering Institute of Thailand) nedošlo a Úrad pre civilné lety potvrdil bezpečnostný certifikát letiska. Celá kauza bola medializovaná a politizovaná a tak v roku 2007 boli z financií pre verejné obstarávanie vybudované ďalšie dve rolovacie dráhy, aj keď v niektorých časových úsekoch bolo letisko takmer prázdne. Viac než polovica letov bola presmerovaná na staršie letisko Don Muang Už v januári 2007 bolo niekoľko letov vrátených na dotankovanie a mali veľké meškanie. Väčšina opráv má byť dokončená do konca roku 2007.

Zaujímavé informácie a lokalizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Letisko je umiestnené v provincii Samut Prakan približne 25 km južne od okraja Bangkoku. Jeho názov – Suvarnabhumi bol zvolený terajším kráľom Bhumibol Adulyadej a stotožňuje pomenovanie starodávneho legendárneho mesta situovaného niekde na juhovýchode Ázie. Bolo naprojektované architektom Helmutom Jahnom v roku 1994. Je druhou najväčšou stavbou s letiskovou halou na svete (rozloha 563 000 m2), v súčasnosti najväčším letiskom je Medzinárodné letisko v Hong Kongu (570 000 m²). Letisko Suvarnabhumi má však najvyššiu kontrolnú vežu na svete. Stavba je umiestnená na bývalých močiaroch, ktoré boli v rokoch 1997 až 2001 vysúšané a podložie bolo injektážou upravované pre stavbu letiska. Celkové náklady na stavbu dosiahli 3,8 bilióna amerických dolárov. Letisko je pripravené aj na pristávanie nového veľkokapacitného lietadla Airbus A380 ako jedno z 5 letísk sveta.

Technické parametre[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti má letisko dve paralelné pristávacie dráhy dĺžky 4 000 a 3 700 metrov a obe šírky 60 metrov, dve paralelné rolovacie dráhy pre plynulosť pristávania a odletov lietadiel. Má dokopy 120 odstavných plôch pre lietadlá a 120 brán pre pasažierov a tovar. Hlavný terminál je limitovaný na 76 letových operácií za hodinu pre medzinárodné aj vnútroštátne lety rozdeľujúc ich na rozdielne odstaviská. V úvodnej fáze letisko zvládne prepraviť 45 miliónov cestujúcich a 3 milióny ton nákladu ročne. Pred hlavným terminálom bol vybudovaný hotel s kapacitou 600 miest a medzi hotelom a terminálom letiska sa nachádzajú dve päťpodlažné parkovacie garáže pre 5 000 áut.

V nasledujúcej fáze po dobudovaní ďalších dvoch pristávacích dráh sa počíta s kapacitou 100 miliónov pasažierov a 6,4 milióna ton nákladu ročne a tiež s dobudovaním ďalších budov služieb pre pasažierov. V roku 2006 sa tiež rozhodlo o vybudovaní samostatného terminálu pre nízkonákladové lety a veľkých záhrad medzi terminálmi letiska, stavba je však stále len v projektovej fáze.

Literatúra a zdroje[upraviť | upraviť zdroj]