Letohrádok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Letohrádok alebo zriedkavo letohrad je samostatne stojaci obytný dom, vybudovaný v záhrade, parku či v prírode, ktorý slúži najmä na letné ubytovanie (v minulosti letné sídlo šľachtica) ale prípadne aj na trvalé bývanie (najčastejšie jednej rodiny). Stávajú najmä v tichom ústraní a blízko lesov, aby poskytli svojim obyvateľom čo najviac pokoja a zdôraznili rozdiel medzi ruchom mesta a pokojnou atmosférou svojho okolia.

Bývajú postavené v konkrétnom slohu a skladajú sa zo skupiny miestností, ktoré sú obohatené o arkiere, verandy, alebo sú rozčlenené pomocou veží, vežičiek alebo vikierov. Sú symetricky a harmonicky umiestnené do svojho okolia, aby nenarušovali dojem záhrad, lesíkov alebo záhonov. Napriek tomu, že slúžia väčšinou na sezónne ubytovanie, bývajú prepychovo zariadené. Menšie letohrádky mávajú len jedno podlažie, väčšie ponechávajú na prízemí miestnosti používané cez deň a na poschodí sa nachádzajú spálne alebo hosťovské izby. Miestnosti spojené so služobníctvom a kuchyňou sú v suteréne alebo v bočných krídlach budovy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]