Letov Š-231

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Letov Š-231
Letovs231-2.jpg
Základne informácie
Výrobca Letov
Konštruktér Ing. Alois Šmolík
Prvý let 1933
Zavedený 1936
Vyradený ~ 1939 (Španielsko)
Charakter vyradený
Hlavný používateľ Česko-Slovensko, Španielsko
Slovensko
Vyrobených 25
Cena za kus 264 000 Kč

Letov Š-231 bol stíhací dvojplošník, ktorý bol po prvýkrát predstavený v roku 1933. Zúčastnil sa bojov v Španielskej občianskej vojne na strane republikánov. Posledné z lietadiel dodaných do Španielska z Československa boli zničené na jar 1939.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Firma Letov, ktorá sa zúčastnila programu modernizácie československého vojenského letectva, predstavila v roku 1933 elegantnú stíhačku Š-231, vo forme prototypu. Pri jej návrhu boli použité skúsenosti zo stavby predchádzajúcej sériovej dvojplošnej stíhačky Š-31. Zvláštna pozornosť bola konštruktérmi továrne venovaná čistote aerodynamických tvarov. Odpor všetkých častí bol znížený na minimum, čo bolo zabezpečené aplikáciou zapusteného kovania a aerodynamicky prepracovanými prechodmi každej z častí draku. Trup stíhačky bol celokovový, pri jeho návrhu sa prizeralo na nenáročnosť stavby, pomer pevnosti k hmotnosti, použitie kvalitných materiálov ale aj jednoduchosť obsluhy a údržby. Konštruktéri sa spoliehali na nový profil krídla, ktorý mal zabezpečiť vyšší výkon. Nová stíhačka mala celý trup potiahnutý plátnom, až na prednú a hornú časť trupu, ktorá bola zakrytá duralovými odmontovateľnými panelmi.

Firemný pilot Kovanda zalietal prototyp novej stíhačky Š-231.1 dňa 17.3.1933. Po tomto lete sa ešte uskutočnili ďalšie, aj za prítomnosti vojenských pilotov a trup bol prepracovaný. Potom bol prototyp stíhačky dňa 21.7.1933 odovzdaný do VTLÚ Letňany, pričom zanedlho v ňom zahynul pri skúšobných strmhlavých letoch čatár R.Černín. Bolo zistené, že nosný systém nevykazuje potrebnú pevnosť, aj keď pri lámacích testoch stroj obstál. Začali sa rokovania medzi ministerstvom Národnej obrany (MNO) a firmou Letov, ktoré sa týkali zmien a úprav trupu stroja Š-231. Po skončení rokovaní objednalo MNO na konci roka 1933 ďalší prototyp a 23 sériových lietadiel. Aj keď firma Letov začala s výrobou série už v decembri 1933, stavba sa pretiahla až do roku 1935. Počas roka 1934 skúšali piloti veľmi dôkladne druhý prototyp (v cene 521 272 Kč) a až 3.11.1934 vydal VTLÚ oficiálny záverečný posudok, s hodnotením, že lietadlo Š-231 po všetkých úpravách vyhovuje.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Stíhačky Š-231 (v cene 264 000 Kč za kus) zo sériovej výroby začala preberať vojenská správa v roku 1936 a bol nimi vybavený 2. letecký pluk v Olomouci. Prvé kusy týchto strojov tu boli dodané v júni 1936. Do výzbroje ich dostala 35. a 36. stíhacia letka. Ale v službe 2. leteckého pluku v Olomouci dlhšiu dobu nezostali. Na konci roka 1936 a začiatkom roka 1937 boli totiž preletené do továrne Letov v Letňanoch.

Tam boli demontované, nakonzervované, zabalené a odoslané do republikánskeho Španielska. Prvých sedem lietadiel dorazilo do Bilbaa koncom roku 1936. Montáž prebiehala na základni v Santander bez akýchkoľvek inštrukcií o jeho použití a postupe. Rovnako v dodávke chýbali pokyny k údržbe, ošetrení a pilotáži týchto strojov. Ako pozemný, tak aj letecký personál bol dodávkou sklamaný, zvlášť keď ju predchádzala dobrá povesť. Všetko bolo treba riešiť skusmo. Lietadlá boli prevezené na letisko Carreňo, kde hneď v dôsledku dlhého štartu havarovali 2 stroje. Dôvody boli bezpochyby v ich chybnej montáži [chýba zdroj]. Rovnako boli stratené ďalšie 2 lietadlá, takže na hliadkovacie lety zostali k dispozícii len 3 stroje Š-231. Tieto stroje boli skutočne použité k operačným letom a sú známe aj mená ich pilotov: Miguel Zambudio, Berbero Olmos a Juan Olmos. Posledný menovaný pilot padol aj so svojim strojom do zajatia v máji 1937. Šiesty Letov z tejto prvej dodávky bol zničený pri bombardovaní letiska Gijón, posledný siedmy stroj padol do rúk nacionalistom v Santander. Približne desať ďalších lietadiel Š-231 sa objavilo v druhej polovici roku 1937 v Cartagene, kde vytvorili 2. Eskadrilu 71. Leteckej skupiny, pod velením kpt. José Bastida. Najmenej jedno z týchto lietadiel bolo stratené keď zablúdilo nad Francúzsko (imatrikulácia stroja bola CL-004). Udáva sa, že tieto španielske Š-231 boli prezbrojené na guľomety Vickers. Správy o ďalšej činnosti lietadiel Š-231 z 71. leteckej skupiny sú nejasné. Ich koniec nadišiel vo februári 1939 v Baňolas, kde boli zničené spolu s ostatnými lietadlami tohto útvaru v závere občianskej vojny v Španielsku.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Flag of Czechoslovakia.svg Československo

  • Československé vojenské letectvo

Flag of Spain (1938 - 1945).svg Španielsko

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon stíhačky Š-231 obstarával licenčný ľavotočivý, vzduchom chladený hviezdicový deväťvalec Walter (Bristol) Mercury V-S2 s výkonom 412 kW. Krytý bol townendovým prstencom, vrtuľa bola drevená a dvojlistá, od firmy Letov. Palivo tvorila zmes benzínu a benzolu, s minimálnym oktánovým číslom 77. Výzbroj sériových strojov pozostávala zo 4 guľometov Strakonice vz. 30, kalibru 7 92 mm. Prvá dvojica bola umiestnená na každej strane dolného krídla a druhá, synchronizovaná bola inštalovaná po stranách trupu pred pilotom. Každý guľomet bol ovládaný pneumaticky a mal zásobu 300 nábojov. Zameriavač krúžkovitého typu bol umiestnený pred pilotom. Dolné krídla boli vybavené konzolami so zámkami pre zavesenie šiestich zhadzovadiel ľahkých bômb pneumatického systému Pantof. Kamufláž bola štandardná pre svoju dobu. Všetky plochy boli natrené farbou khaki, zo spodnej časti boli strieborné. Neoddeliteľnou súčasťou evidencie lietadla bol znak pluku, písmeno letky a číslo lietadla v letke. Tento komplex bol umiestnený na boku trupu. Výsostné znaky boli na krídlach a smerovom kormidle.

  • Posádka: 1 (pilot)
  • Rozpätie: 10,06 m
  • Dĺžka: 7,80 m
  • Nosná plocha: 21 50 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 1 280 kg
  • Vzletová hmotnosť : 1 770 kg
  • Maximálna rýchlosť: 348 km/h
  • Cestovní rýchlosť: 310 km/h
  • Dostup: 9 300 m
  • Čas výstupu do 5 000 m: 8 min. 28 sek.
  • Dolet: 450 km
  • Pohonná jednotka: jeden vzduchom chladený hviezdicový deväťvalec Bristol Mercury IV
  • Výkon motoru: 411,9 kW

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 4x guľomet Strakonice vz. 30, kalibru 7 92 mm (dva synchronizované v trupe, dva v spodnom krídle)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • NĚMĚČEK, Václav. Československá letadla (I) (1918-1945), III vydanie. Praha : Naše vojsko, 1983.