Korund
| Korund | |
| Al₂O₃ | |
 | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| Strunzova klasifikácia | IV/C.04 (8.vyd.) 4.CB.05 (9.vyd.) |
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 4.CB.05 (10.vyd.) |
| Danaova klasifikácia | 4.3.1.1 (8.vyd.) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | Trigonálna sústava |
| Zoznam minerálov Korund na mindat.org Korund na Commons | |
Korund je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky oxid hlinitý – Al2O3.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Korund je po diamante druhý najtvrdší minerál. Okrem toho ho možno rozoznať podľa vysokého skleného až diamantového lesku, veľkej mernej hmotnosti, bazálnej odlučnosti a faktu, že je netaviteľný. Známe sú jeho drahokamové odrody rubín (červený) a zafír (modrý). Vytvára stĺpcovité, alebo tabuľkovité kryštály, často sa vyskytuje aj zrnitý a kusový. Čistý korund je bezfarebný, prímesi ho sfarbujú (chróm na červeno, železo na modro).
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytuje sa v hliníkom obohatených vulkanických horninách (syenitoch, pegmatitoch chudobných na SiO2), ako reakčný produkt v kimberlitových xenolitoch a v niektorých kontaktne metamorfovaných horninách. Ako sprievodné minerály sa často vyskytujú Kyanit a andaluzit. Keďže je dostatočne odolný voči zvetrávaniu, nachádza sa aj v náplavoch. Zvetrávaním sa mení na sľudu, pri určovaní tvrdosti preto treba používať čerstvý povrch.
Umelá syntéza[upraviť | upraviť zdroj]
Priemyselne sa vyrába z bauxitu. Umelý korund v dnešnej dobe prebral spolu s karbidom kremíka úlohu najbežnejšieho brúsneho materiálu. Umelé drahokamy sa podarilo syntetizovať roku 1902 tavením oxidu hlinitého vo vodíkovom plameni pridaním Cr alebo Ti. Po 2. svetovej vojne sa v USA podarilo syntetizovať aj asterizmus, kde sa farbiace zložky pridávali počas špeciálneho postupu ohrievania a ochladzovania.
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
USA (Severná Karolína, New Jersey, New York, Georgia), Kanada (Ontário), Grécko (Naxos), Južná Afrika, Mjanmarsko (lokalita Mogok), Srí Lanka, India, Madagaskar, Česko (Jizerská louka). Dnes sa korund ťaží najmä v Zimbabwe, Rusku a Indii.
Na Slovensku sa našli drobné kryštáliky v okolí Hajnáčky na juhu, pri Remetských Hámroch v blízkosti Morského oka pod Vihorlatom. Zaznamenaný bol aj výskyt v sedimentoch pri Dankovej neďaleko Dobšinej.
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Bežný korund sa využíva ako brúsny materiál, jeho drahokamové odrody, najmä tmavé rubíny patria k najviac ceneným drahokamom. Syntetické korundy sa okrem šperkárstva a hodinárstva (výroba sklíčok) využívajú hlavne pre technické účely, elektrotavením sa získava korund na žiaruvzdorné účely. Ďalej sa využíva na výrobu špeciálnych rezných doštičiek pre opracovanie kovových materiálov, na výrobu laserov. Najmodernejším spôsobom je plazmové korundovanie.
