Lev VI. (Byzantská ríša)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Minca Leva VI. s oficiálnym titulom byzantských cisárov – BASILEVS ROMEON – rímsky cisár

Lev VI. (* 19. august 866 zrejme Konštantínopol – † 11. máj 912 tamtiež), zvaný Múdry alebo aj Filozof, bol byzantským cisárom od roku 886.

Basileios zveril Leva do výchovy patriarchovi Fotiovi. Patriarcha a jeho otec Basileios I. sa vzájomne nenávideli a je možné, že Lev nebol Basileiovym synom, ale synom Michala III. Keď Lev dospel, padlo naňho podozrenie, že proti Basileiovi snová sprisahanie, preto ho Basileios dal uväzniť. Vzhľadom na neľudské podmienky, ktoré musel Lev vo väzení zakúsiť, prišiel takmer o zrak. Neskoršiu loveckú nehodu, ktorá sa stala Basileiovi osudnou, považoval cisár za pokus o vraždu iniciovanú práve Levom.

Po nástupe na trón donútil patriarchu Fotia k abdikácii a nahradil ho svojim bratom Stefanom. Lev bol roztopašný a flegmatický človek so spisovateľskými sklonmi, ktorý sa zaujímal aj o náboženské otázky. V čase jeho vlády sa značne upevnila feudalizácia byzantského štátu. Sila maloázijských magnátov vzrastala na úkor slobodného roľníctva, ktoré upadalo do stále väčšej závislosti a strácalo svoju voľnosť. Súčasne posilnil trend byrokratizácie štátu.

Lev pokračoval v práci na Basilike, gréckom preklade zákonov cisára Justiniána I., ktorej preklad začal už za Basileia. Táto zbierka zákonov odrážala všemohúcnosť cisára vo všetkých spoločenských oblastiach. Lev dal zreorganizovať aj systém themskej správy.

Na rozdiel od svojho otca nebol však nijako zvlášť úspešný vo vojne. Bulhari, ktorí Basileia nikdy neporazili, dokázali v roku 894 premôcť Levovu armádu. Lev si preto na pomoc povolal nomádskych Maďarov, ktorí sa zdržiavali v tom čase na južnej Ukrajine. S ich pomocou sa mu podarilo Bulharov poraziť. Keď si však bulharský kráľ Simeon I. uvoľnil ruky vytlačením Maďarov do Panónie, bol Lev proti Bulharom opäť bezmocný a utrpel ťažkú porážku v bitke pri Bulgarofygone v roku 896. V následnej mierovej zmluve sa Lev zaviazal platiť Bulharom tribut.

Mozaika v chráme Hagia Sofia znázorňujúca modliaceho sa cisára, pravdepodobne Leva VI.

V roku 907 Konštantínopol napadli Rusi pod vedením Olega, pretože si chceli vymôcť výhradné obchodné práva s ríšou. Lev ich žiadosť odmietol, keď ale v roku 911 podnikli nový útok, radšej svoje zamietavé stanovisko zmenil a poskytol im žiadané obchodné privilégia.

Neúspešný bol aj vo vojne proti Arabom. V roku 902 stratil na Sicílii Taorminu, poslednú byzantskú pevnosť na ostrove. V roku 907 moslimskí piráti z Kréty vydrancovali Solún. Keď sa Lev pokúsil vyslať flotilu na znovu dobytie Kréty, Saracéni ju zdrvujúco porazili. Krátko po tejto porážke Lev ochorel a zomrel. Pretože jeho syn bol ešte dieťaťom, stal sa jeho regentom, Levov brat Alexander, cisárom.

Lev po sebe zanechal rozsiahle literárne dielo: Predovšetkým významný je teoretický vojenský spis Taktika.

Levovi sa dlho nedarilo mať syna, ktorý by mohol byť jeho dedičom. Jeho prvá žena, ktorú si zobral na Basileiov príkaz, zomrela v roku 897, preto sa oženil znovu, tentoraz s dcérou svojho radcu Styliana Zautza, Zoe, tá však o dva roky neskôr tiež zomrela. Po druhej svadbe vytvoril Lev pre svojho svokra titul basilopator (otec cisára). Aj keď tretí sobáš cirkev zakázala, Lev sa napriek tomu oženil znovu. Jeho tretia žena zomrela ale už v roku 901. Namiesto štvrtého sobáša, ktorý by bol ešte väčším hriechom než tretí, si Lev priviedol na dvor milenku menom Zoe Karbounopsina (Čiernooká). Keď mu v roku 904 konečne porodila syna, rozhodol sa s ňou oženiť aj napriek odporu cirkvi na čele s patriarchom Nikolaom Mystikom.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZÁSTĚROVÁ, Bohumila a kol., Dějiny Byzance. Praha, Academia, 1992.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Lev VI. (Byzantská ríša)
Vladárske tituly
Predchodca
Basileios I.
cisár
886912
Nástupca
Alexander III.