Levoča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 49°01′16″S 20°35′28″V / 49.021111°S 20.591111°V / 49.021111; 20.591111
Levoča
mesto
Leutschau - Rathaus und Dom.jpg
Radnica
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Levoča
Región Spiš
Nadmorská výška 570 m n. m.
Súradnice 49°01′16″S 20°35′28″V / 49.021111°S 20.591111°V / 49.021111; 20.591111
Rozloha 114,77 km² (11 477 ha) [1]
Obyvateľstvo 14 827 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 129,19 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1249
Primátor Ing. Miroslav Vilkovský [3] (SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, HZD, MOST-HÍD, SF, PaS)
PSČ 054 01
ŠÚJ 543292
EČV LE
Tel. predvoľba +421-53
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Levoča, Spišský Hrad and the Associated Cultural Monuments
Typ pamiatky kultúrna
Rok 1993 (#17)
Rok rozšírenia 2000
Číslo 620
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iv
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Levoča
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.levoca.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Levoča je mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji. Od roku 2009 je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Tatári v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina Belu IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto.

Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.

Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia.

Bolo tu založené známe Levočské lýceum, na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z katedry, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Bottu, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.

Historické názvy mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Názvy mesta od 1.písomnej zmienky. Mená sa nepoužívali len v danom časovom období, navzájom sa nevylučujú a často sa odlišujú drobnými jazykovými rozdielmi. Mená poznáme podľa záznamov z kroník a iných listín.[4][5]:

  • 1249: Leucha
  • 1268: Lyucha
  • 1271: Lewcha
  • 1277: Lyucha
  • 1284: Leuche, Lyuche, Leiuche
  • 1408: Lewscen
  • 1479: Lewcsouia
  • 1497: Leutschaw
  • 1773: Lewucža
  • 1786: Lewoče, Lőcse (maďarsky), Leutschau (nemecky), Leuchovia (latinsky), Leutschovia, Leutsaria
  • 1808: Leutsovia, Lőcse, Leutschau, Lewoča
  • 1863 – 1913: oficiálny názov: Lőcse
  • od 1920: súčasný názov: Levoča

Demografia[6][upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov
Deti od 0 – 6 rokov 1 256
Deti od 7 – 15 rokov 1 686
Deti do 16 – 18 rokov 601
Deti od 0 – 18 rokov 3 543
Dospelí od 18 do 62 rokov 9 425
Dospelí nad 62 rokov 1 617

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011)

Počet obyvateľov  %
slovenská 12 725 87,07
maďarská 10 0,10
rómska 1635 11,20
rusínska 45 0,31
nemecká 8 0,06
česká 48 0,33
ostatné a nezistené 135 0,93

Náboženské zloženie obyvateľstva

Počet obyvateľov  %
Rímskokatolícka cirkev 11691 80,04
Evanjelická cirkev a. v. 243 1,61
Gréckokatolícka cirkev 609 4,17
Pravoslávna cirkev 135 0,93
Bez vyznania 1170 8,01
Ostatné a nezistené 901 6,17

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.

Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Chrám svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného gotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.

Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806 – 1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes zreštaurovaná budova opäť slúži administratívnym účelom.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti (2011)

Počet obyvateľov
Levočská Dolina 119
Levočské Lúky 474
Závada 72
Nový Dvor 87
  • Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad

Kultúra a zaujímavosti [7][upraviť | upraviť zdroj]

  • Najstaršie nálezy sú z 9. storočia.
  • Prvá písomná zmienka – z roku 1249
  • Historické jadro mesta – v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
  • Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská.
  • Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár (18,62 m) v kostole sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí
  • Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1
  • Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
  • Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II.
  • V meste pôsobí od roku 1988 súbor historickej hudby Brass Collegium zložený z nástrojov: trúbky, pozauny, tuba.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy [8][upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola Gašpara Haina
  • Základná škola Jána Francisciho
  • Základná škola Námestie Štefana Kluberta 10
  • Základná škola Levoča Gašpara Haina, pobočka Levočské Lúky
  • Špeciálna základná škola, Ulica Fraňa Kráľa č.3
  • Základná škola pre nevidiacich a slabozrakých
  • Spojená špeciálna základná škola Jána Vojtaššáka

Gymnáziá a stredné školy [9][upraviť | upraviť zdroj]

Detašované pracoviská univerzít[upraviť | upraviť zdroj]

Školské zariadenia [10][upraviť | upraviť zdroj]

  • Centrum voľného času OLYMP
  • Základná umelecká škola Námestie Majstra Pavla č. 48

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Športové kluby v Levoči [11]

  • Atletický klub Levoča
  • Cross Country Levoča
  • FK 05 Levoča
  • HK Slovan Levoča
  • Karate klub Levoča
  • KS Wing Tsung Levoča
  • KST Javorinka Levoča
  • Lenok Levoča
  • LK Levoča
  • MK Slov.Orol Levoča
  • Tenis Club 92 Levoča
  • TJ Javorinka Levoča
  • TJ Štart Levoča
  • PitGym Levoča

Športové a rekreačné zariadenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Športová hala
  • Futbalový štadión
  • Cyklochodník Levoča-Levočská priehrada
  • Ski Centre Levoča-LD
  • Tenisové kurty s halou

Pravidelné podujatia [12][upraviť | upraviť zdroj]

  • Levočská hudobná jar – marec – apríl
  • Noc múzeí – máj
  • Dni Majstra Pavla – predstavenia počas júla – augusta
  • Tajomná Levoča – koncom augusta
  • Karpatský remeselný trh - sprievodné podujatie počas Tajomnej Levoče
  • Levočská hudobná jeseň – september – november
  • Levočské Babie Leto – október
  • Vianočné trhy – december
  • PCF- Pit Cage Fighting: celoslovenský turnaj MMA[13]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Informačné zdroje častí Dejiny a Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Levoča. Potulky mestom a okolím; SÚZ Levoča, 2005, autor textu: Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák a kol.
  • Peter Pekačík: Levoča a jej pamiatky; Krásy Slovenska 5/89, str. 14
  • Levoča; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecký
  • Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák: Levoča a okolie; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1985

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]