Levočské vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°9′0″S 20°37′V / 49.15000°S 20.617°V / 49.15000; 20.617
Levočské vrchy
pohorie
Levočské vrchy - Častky, Brezovica.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Kežmarok, Levoča, Sabinov, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa
Časť Podhôľno-magurská oblasť
Súradnice 49°9′0″S 20°37′V / 49.15000°S 20.617°V / 49.15000; 20.617
Najvyšší bod Čierna hora
 - výška 1 289,4 m n. m.
Najnižší bod okraj mesta Spišská Nová Ves
 - výška 435 m n. m.
Poloha najvyššieho bodu Levočských vrchov
Red pog.svg
Poloha najvyššieho bodu Levočských vrchov
Wikimedia Commons: Levočské vrchy
Freemap.sk: mapa
Pohľad z vrcholu Bachurne (1 081 m) na západ

Levočské vrchypohorie na severe Slovenska s výškou okolo 1 000 – 1 200 m. Je to celok Podhôľno-magurskej oblasti.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to flyšové pohorie pozostávajúce z masívneho chrbta s najvyššími vrcholmi dosahujúcimi vyše 1 200 m. Z neho vybiehajú na všetky strany rázsochy oddelené hlbokými dolinami. Budujú ich mocné vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, čo spôsobuje menej zrážok.

Vybrané vrcholy[1][upraviť | upraviť zdroj]

  • Čierna hora 1 289,4 m - najvyšší vrch
  • Siminy 1 287,2 m
  • Ihla 1 282,6 m
  • Repisko 1 250,8 m
  • Kuligura 1 250 m
  • Hrča 1 239,7 m
  • Zámčisko 1 236,4 m
  • Škapova 1 231,9 m
  • Kopa 1 230,7 m
  • Javorina 1 224,9 m
  • Čiernohuzec 1 216,3 m
  • Derežova 1 213,6 m
  • Rybovičov vrch 1 189,5 m

Vegetácia[upraviť | upraviť zdroj]

Masívne a ťažšie prístupné chrbty Levočského pohoria pokrývajú kompaktné smrekové lesy s hojnou prímesou jedle, najmä vo vlhkých dolinách. Na juhozápadnom a južnom okraji pohoria sa v miernejších polohách zachovali plochy bukovo-dubových lesov s prímesou jedle.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Levočských vrchov bola osídlená od 7. storočia slovanským obyvateľstvom avšak výraznejšie bola osídľovaná až od 13. storočia. Po pustošivých tatárskych vpádoch umožnili uhorskí panovníci v 13.14. storočí usadiť sa vo vyplienenej krajine nemeckým kolonistom, ktorí dostali osobitné hospodárske výhody. Pod vplyvom baníctva a remesiel sa v blízkosti pohoria vyvinuli mestská sídla Levoča, Kežmarok a Ľubica. Neskôr v 13.15. storočí boli odlesnené doliny dosídlené valašským obyvateľstvom (Torysky, Repaše, Oľšavica, Ihľany).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Levočské vrchy, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec