Levočské vrchy
.jpg)
Levočské vrchy sú pohorie na severe Slovenska s výškou okolo 1 000 – 1 200 m. Je to celok Podhôľno-magurskej oblasti.
Obsah |
[upraviť] Opis
Je to flyšové pohorie pozostávajúce z masívneho chrbta s najvyššími vrcholmi dosahujúcimi vyše 1 200 m. Z neho vybiehajú na všetky strany rázsochy oddelené hlbokými dolinami. Budujú ich mocné vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, čo spôsobuje menej zrážok.
[upraviť] Vrchy
Najvyšším vrchom je Čierna hora 1 289 m (ďalšie vrchy Siminy 1 287 m, Ihla 1 283 m, Repisko 1 251 m, Kuligura 1 250 m, Javorina 1 224 m, Zámčisko 1 236 m, Škapova 1 232 m, Javorina 1 225 m, Čiernohuzec 1 216 m, Derežova 1 214 m).
[upraviť] Vegetácia
Masívne a ťažšie prístupné chrbty Levočského pohoria pokrývajú kompaktné smrekové lesy s hojnou prímesou jedle, najmä vo vlhkých dolinách. Na juhozápadnom a južnom okraji pohoria sa v miernejších polohách zachovali plochy bukovo-dubových lesov s prímesou jedle.
[upraviť] Dejiny
Oblasť Levočských vrchov bola osídlená od 7. storočia slovanským obyvateľstvom avšak výraznejšie bola osídľovaná až od 13. storočia. Po pustošivých tatárskych vpádoch umožnili uhorskí panovníci v 13. až 14. storočí usadiť sa vo vyplienenej krajine nemeckým kolonistom, ktorí dostali osobitné hospodárske výhody. Pod vplyvom baníctva a remesiel sa v blízkosti pohoria vyvinuli mestská sídla Levoča, Kežmarok a Ľubica. Neskôr v 13. až 15. storočí boli odlesnené doliny dosídlené valašským obyvateľstvom (Torysky, Repaše, Oľšavica, Ihľany).
