Libanonská občianska vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Libanonská občianska vojna

Libanonský prezident Kamil Šamún sa snaží zmieriť kresťanov a moslimov, čo vyvolá odpor radikálov v obidvoch táboroch. Keďže sa začal báť o svoj život, požiadal USA o pomoc. USA poslala 5400 mužov, ktorí však do bojov nezasiahli. Situácia sa upokojila, keď prezidenta Šamúna nahradil hlavný armádny veliteľ generál Fuád Šehab – 15. júla 1975.

3. septembra 1975 boje medzi kresťanmi a moslimami prerástli do občianskej vojny. Moslimovia žiadali väčší podiel na riadení štátu, v čom ich podporili aj radikáli z OOP a Hizballáhu. Premiér Rašíd Kárámi nasadil armádu až 9. septembra. Počas bojov zahynulo 9000 ľudí a 20000 bolo ranených.

22. nnovembra 1976 libanonský prezident Sulejman Franžié vyhlásil prímerie sprostredkované Sýriou obsahujúce 3. body:

  • okamžité zastavenie paľby
  • hospodárske a sociálne reformy
  • nová definícia libanonsko-palestínskych vzťahov

V apríli 1977 sa obnovili boje, preto libanonskí predstavitelia povolali na pomoc arabské bezpečnostné zbory. Tie boli tvorené sýrskymi jednotkami, čo vyvolalo ďalšie napätie medzi kresťanmi, moslimami a OOP. V marci 1978 vstúpili izraelské jednotky do Libanonu a okupovali 2 týždne územie až k rieke Litani.

18. septembra 1982 izraelské jednotky opätovne vstúpili do Libanonu, obkľúčili jednotky OOP a prinútili ich k ústupu 23. októbra 1983 Slobodné islamské revolučné hnutie zaútočilo na americké a francúzke veliteľstvo medzinárodných mierových síl v Libanone. Útok zabil 230 vojakov pechoty USA 58 francúzskych vysádkarov.

20. septembra 1984 bombový útok na veľvyslanectvo USA v Libanone si vyžiadal 6 obetí. Výbuch zranil aj amerického a britského veľvyslanca.

Od roku 1986 prešli palestínske utečenecké tábory pod správu Libanonu, Jásir Arafát preto požiadal Izrael o pomoc.

1. júna 1987 pri atentáte zomiera libanobský premiér Rašíd Kárámí

5. septembra 1987 po izraelskom bombardovaní utečeneckého tábora v Sidone ostáva 50 mrtvych 6. mája 1988 vypukli boje medzi znepriatelenými šítskymi skupinami Amal a Hizballáh. Boje ukončili 27. mája sýrske jednotky. 7. júla 1988 odštiepenecká skupina al Fatáh pod velením Abí Musú začala útok na tábor Buaj al-Barajnoch pri Bejrúte s cieľom oslabiť Arafátov vplyv 27. augusta 1988 južný Berjút pod kontrolu sýrskych jednotiek

14. marca 1989 v Bejrúte vypukli boje nedzi armádou a moslimskými jednotkami, ktroré tak reagovali na blokádu prístavov pod ich kontrolou. 22. novembra 1989 pri výbuchu zomrel libanonský prezident René Mouwald, len 17 dní po zvolení 24. novembra 1989 zvolili za prezidenta Eliasa Hrávího

1. mája 1991 sa odzbrojením drúzskych a kresťanských jednotiek oficiálne skončila občianska vojna, ktorá si vyžiadala 150 000 obetí. Libanon podpísal dohodu o spoluprácii so Sýriou.

25. júla 1993 začína Izrael ofenzívu proti Hizballáhu 13. septembra 1993 Izrael a OOP podpísali mier V máji 1996 Izrael začal operáciu Ovocie hnevu. V roku 1998 sa prezidentom stal prosýrsky orientovaný Emil Lahaud. V roku 2000 Izrael odchádza z južného Libanonu, v roku 2001 Sýria znížila počet jednotiek. 14. februára 2005 pri atentáte zomiera Rafík Haríri. 26. apríla 2005 Sýria odchádza z Libanonu.