Liberálni demokrati

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Liberálni demokrati
Základné informácie
Skratka Lib Dems
Založenie 3. marec 1988
Materská strana SDP– Liberálna aliancia
Predseda Nick Clegg
Ideológie Liberalizmus
Sociálny liberalizmus
Tržný liberalizmus
Zelený liberalizmus
Originálny názov Liberal Democrats
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentu Aliancia liberálov a demokratov pre Európu
Európska politická strana Európska liberálna demokratická a reformná strana
Medzinárodné organizácie Liberálna internacionála
Ďalšie informácie
Sídlo Cowley Street 4, Londýn, UK
Farby zlatá, žltá[1]
Web www.libdems.org.uk/

Society.svg Pozri aj Politický portál

Liberálni demokrati je centristicko-ľavicová až centristická politická strana v Spojenom kráľovstve[2][3] založená roku 1988 spojením Liberálnej strany a Sociálno demokratickej strany. Obe strany už skôr sedem rokov úzko spolupracovali. Súčasným lídrom strany je Nick Clegg.

Po všeobecných voľbách v roku 2010 sú Liberáli tretia najväčšia strana v dolnej snemovni v britskom parlamente s 57 poslancami po Labouristickej s 258 poslancami a Konzervatívnej strane s 307 poslancami.

Liberálni demokrati vytvorili koaličnú vládu s konzervatívnou stranou, Nick Clegg sa stal podpredsedom vlády a liberálni demokrati obsadili ďalšie miesta vo vláde . [4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Strana bola založená 2. marca 1988 zlúčením Liberálnej strany a Sociálno-demokratickej strany. Liberáli odvodzovali svoj pôvod od strany Whigov, zatiaľ čo sociálni demokrati vznikli odštiepením od strany labouristov.[5]

Keď narástol vplyv Labouristickej strany v 20. rokoch 20. storočia, pozícia liberálov sa zhoršila a v 80. rokoch posunuli svoje smerovanie na centristickú politiku. Keď u labouristov prevládla ľavicová socialistická politika, vystúpila z nej skupina umiernených poslancov a založila stranu sociálno demokratickú.[5] Obe strany zistili, že na politickej scéne nieje dostatok miesta pre dve centristické strany, a tak sa dohodli na tom, že nebudú vo voľbách stavať protikandidátov. Obe strany mali vlastnú politiku, ale pre voľby roku 1983 a 1987 vydali spoločný volebný program. Po neúspechu vo voľbách roku 1987 sa obe strany rozhodli zlúčiť.[5]

V júli 1988 bol za lídra strany zvolený Paddy Ashdown. Strana mala ťažkú štartovaciu pozíciu, predovšetkým s ohľadom na hľadanie identity na politickom spektre, a v počiatočnom období vo voľbách získavala malý počet hlasov.[5][6] Vo voľbách v roku 1997 však už získala 46 kresiel v Dolnej snemovni.[6][7] Po zvolení Tonyho Blaira za lídra labouristov Ashdown prekvapivo navrhol vytvorenie koaličnej vlády,[8] ale tento návrh nebol z dôvodu získania labouristickej väčšiny zrealizovaný.[8]

Súčasný líder strany Nick Clegg

Roku 1999[9] bol za lídra strany zvolený Charles Kennedy. Vo voľbách v roku 2001[10] získala strana časť hlasov labouristických a konzervatívnych voličov, ktorý nesúhlasili s vojnou v Iraku[11], požadovali zvýšenie občianskych práv a volebnú reformu.[12] Jedným z trendov, ktorý sa objavil vo voľbách v roku 2005, bolo presadenie sa liberálov ako druhej najvýznamnejšej strany vo veľkých mestách (napríklad Manchester, Cardiff a Birmingham)[13], keď získala viac než 100 volebných obvodov[14], v ktorých bol ich kandidát na druhom mieste.[15]

Po problémoch s alkoholom Kennedy odstúpil a na jeho miesto nastúpil Menzies Campbell.[16][17] Neskôr po odstúpení Menziesa Campbella na konci roku 2007[18] bol v decembri toho istého roku za lídra strany zvolený Nick Clegg.[19] V nástupnej reči sa označil za liberála a vyslovil nádej, že Británia je krajina tolerancie a pluralizmu. Za svoje priority označil ochranu občianskych slobôd, rozvoj verejných služieb, ochranu životného prostredia a snahu presadiť liberalizmus ako alternatívu skorumpovaných politikov.[20]

Politika strany[upraviť | upraviť zdroj]

Strana popisuje svoju ideológiu ako predanie moci obyvateľom, sú odporcami koncentrácie moci v rukách nezodpovedných organizácií. Usilujú o decentralizáciu moci z parlamentu a uskutočnenie volebných a parlamentných reforiem pre vytvorenie niekoľko vrstvového systému moci. Podľa nich by konkrétne rozhodnutia mali byť rozhodované na správnej úrovni, do ktorej zahrnujú regionálne zhromaždenia (rady), Európsku úniu a medzinárodné organizácie.

Ako zástancovia sociálneho liberalizmu chcú minimalizovať zásahy štátu do súkromia občana. Na rozdiel od zásahu štátu do súkromia preferujú sociálny štát, ktorý by zaisťoval základné potreby spoločnosti.[21][22]

Podporujú multilaterálnu zahraničnú politiku, nesúhlasia s britskou účasťou vo vojne v Iraku[11] a z troch hlavných politických strán zastávajú najviac proúnijnú pozíciu. Navrhujú taktiež širšie využitie obnoviteľných zdrojov energie a zníženie emisie skleníkových plynov.

Lídri strany[upraviť | upraviť zdroj]

Do úradu Odišiel z funkcie Dátum narodenia
David Steel 1 7. júla 1987 16. júla 1988 31. marca 1938
Robert Maclennan 2 6. augusta 1987 16. júla 1988 26. júna 1936
Paddy Ashdown 16. júla 1988 9. augusta 1999 27. februára 1941
Charles Kennedy 9. augusta 1999 7. januára 2006 25. novembra 1959
Sir Menzies Campbell 3 2. marca 2006 15. októbra 2007 22. mája 1941
Vince Cable 4 15. októbra 2007 18. decembra 2007 9. mája 1943
Nick Clegg 18. decembra 2007 Úradujúci 7. januára 1967
  • 1 Spoločný provizórny líder, a ako líder Liberálnej strany pred zlúčením.
  • 2 Spoločný provizórny líder, a ako líder Sociálno demokratickej strany pred zlúčením.
  • 3 Provizórny líder v období medzi rezignáciou Charlesa Kennedyho od 7. januára 2006 a jeho vlastného zvolenia 2. marca 2006.
  • 4 Provizórny líder v období medzi rezignáciou Menziesa Campbella od 15. októbra 2007 až do zvolenia Nicka Clegga 18. decembra 2007.

Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecné voľby[upraviť | upraviť zdroj]

Volebný rok Meno Podiel hlasov Počet mandátov Podiel miest
1983 SDP– Liberálna aliancia 25,4% 23 3,5%
1987 SDP– Liberálna aliancia 22,6% 22 3,4%
1992 Liberálni demokrati 17,8% 20 3,1%
1997 Liberálni demokrati 16,7% 46 7,0%
2001 Liberálni demokrati 18,3% 52 7,9%
2005 Liberálni demokrati 22,1% 62 9,6%
2010 Liberálni demokrati 23,0% 57 8,8%

Európske voľby[upraviť | upraviť zdroj]

Volebný rok Meno Podiel hlasov Počet mandátov Podiel miest
1984 SDP–Liberálna aliancia 18,5% 0 0%
1989 Sociálni a Liberálni demokrati 6,2% 0 0%
1994 Liberálni demokrati 16,1% 2 2,3%
1999 Liberálni demokrati 12.7% 10 11.5%
2004 Liberálni demokrati 14,9% 12 15,4%
2009 Liberálni demokrati 13,7% 11 15,3%

Škótske parlamentné voľby[upraviť | upraviť zdroj]

Volebný rok Meno Podiel volebných hlasov Počet mandátov Podiel regionálnych hlasov Počet mandátov Miest celkom Podiel miest
1999 Liberálni demokrati 14,15% 12 12,43% 5 17 13,2%
2003 Liberálni demokrati 15,3% 13 11,8% 4 17 13,2%
2007 Liberálni demokrati 16,2% 11 11,3% 5 16 12,6%

Voľby do Waleského zhromaždenia[upraviť | upraviť zdroj]

Volebný rok Meno Podiel volebných hlasov Počet mandátov Podiel regionálnych hlasov Počet mandátov Miest celkom Podiel miest
1999 Liberálni demokrati 13,5% 3 12,50% 3 6 10%
2003 Liberálni demokrati 14,1% 3 12,7% 3 6 10%
2007 Liberálni demokrati 14,8% 3 11,7% 3 6 10%

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Liberal Democrats' 2010 style guidelines
  2. WARD, Stephen (2008). Making a difference: a comparative view of the role of the Internet in election politics. Rowman & Littlefield. “During this period there has been a corresponding rise in support for third parties, such as the centrist/centre-left Liberal Democrats, the Greens, and, more recently, anti-EU parties like the United Kingdom Independence Party as well as the far right British National Party (BNP).
  3. RALLINGS, Colin (2003). British Elections and Parties Review. Routledge. “The Liberal Democrats represent the coming together of two traditions—liberalism and social democracy...Over time, the party has adopted a centre-left position on socio-economic matters.
  4. David Cameron is UK's new prime minister. The BCC <www.bbc.co.uk>. prístup: 2010-05-12.
  5. a b c d A concise history of the Liberal Parties, SDP and Liberal Democrats. Liberal Democrat History Group: (2007). prístup: 2008-01-28.
  6. a b Statistics 1990s. Electoral Reform Society: (2008). prístup: 2008-04-13.
  7. No rest yet for wily architect of poll triumph. The Guardian: (2004). prístup: 2004-07-17.
  8. a b "Blair considered coalition after 1997", BBC, 1999-11-16. z 2008-03-23.
  9. "Paddy Ashdown's letter of resignation", BBC, 1999-06-22. z 2008-01-28.
  10. "Results & Constituencies", BBC. z 2008-03-29.
  11. a b Tania Branigan. "Blair in denial over Iraq, says Kennedy", 22 September 2005. z 2010-04-16.
  12. "Kennedy sounds election battle cry", BBC, 2002-09-26. z 2008-03-23.
  13. "Tories admit by-election 'blow'", BBC, 2004-10-01. z 2008-01-28.
  14. Kettle, Martin, "Kennedy can still exploit this perfect political storm", The Guardian, 2005-04-26. z 2008-03-21.
  15. Seats to Watch. UK Polling Report: (2007). prístup: 2008-03-23.
  16. "Kennedy calls for Lib Dem contest", BBC, 2006-01-08. z 2008-03-23.
  17. Westminster's worst kept secret?. BBC: (2006). prístup: 2008-03-23.
  18. "Campbell quits as Lib Dem leader", BBC, 2007-10-15. z 2008-01-28.
  19. "Nick Clegg is new Lib Dem leader", BBC, 2007-12-18. z 2008-02-06.
  20. "Nick Clegg's speech in full", BBC, 2007-12-18. z 2007-11-22.
  21. Barr, N. (2004). Economics of the welfare state. Oxford University Press.
  22. Starr, P. (2007). Freedom's power: The true force of liberalism. New York: Basic Books.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]