Lietadlá Tatra

Tatra, a. s. získala povolenie na výrobu lietadiel a lietadlových motorov v roku 1934. Tak sa začalo síce krátke, ale o to viac plodné obdobie leteckého priemyslu pod značkou Tatra. Hneď koncom roka 1934 získala Tatra do svojich radov popredného odborníka na statiku a aerodynamiku lietadiel Ing. Karla Tomáša, pracovníka závodu Letov, ktorého zamestnala ako šéfkonštruktéra. Tento zakrátko vybudoval okolo seba skupinu leteckých odborníkov, ktorej cieľom bolo vybudovanie leteckej výroby v závode Tatra Studénka. Súčasťou novobudovaného leteckého komplexu Studénka bolo aj trávnaté letisko o rozlohe 25 ha s vlastným hangárom.

Po prvotných úvahách padlo rozhodnutie na licenčnú výrobu nemeckého stroja Bücker 131 Jungmann (Bü-131), určeného pre leteckú akrobaciu, ktorý sa začal vyrábať pod označením Tatra 131 (T-131), ako aj licenčnú výrobu dvojmiestneho anglického dvojplošníka Avro 626 Prefect, ktorý v Tatre vyrobili iba v jednom exemplári ako Tatra 126, a mal byť určený hlavne ako výcvikové lietadlo pre vojenských letcov. Vlastný vývoj lietadiel Tatra nadviazal na dobré skúsenosti s T-131. Ako motor sa naďalej používal hlavne typ Tatra 100, čo bol vlastne licenčný Hirth HM-504, a aj konštrukcia trupu lietadiel a ich draku využívala vysoký stupeň dedičnosti so svojimi predchodcami. Tak vznikol rad lietadiel T-001, T-101, T-201 a T-301, a pripravené boli aj ďalšie typy.

Zvláštne miesto v tomto rade patrí lietadlám T-101, pomocou ktorých sa podarilo dosianuť aj niekoľko svetových rekordov. Upravené lietadlo T-101.1 pokorilo v roku 1938 výškový rekord dvojmiestnych lietadiel kategórie III, keď dosiahlo výšku 7113 m. V jednomiestnom vyhotovení dosiahlo toto lietadlo výškový rekord hodnotou 7470 m. V roku 1938 absolvovalo upravené lietadlo T-101 diaľkový let Praha-Chartúm a vytvorilo nový svetový rekord v lete bez prerušenia výkonom 4340 km.

Sľubný rozvoj leteckej výroby bol zastavený koncom roku 1938 vpádom a obsadením územia nemeckými vojskami. Tým sa zamedzilo dokončenie niektorých rozpracovaných projektov, napríklad dvojmotorového lietadla Tatra 002, vývoj ktorého bol neskôr dokončený v Zlínskej leteckej a.s. ako Z-20.

Po obsadení v Studénke ešte krátku dobu dobiehala výroba rozostavaných lietadiel T-131, ktorá sa však definitívne ukončila v roku 1939.

V roku 1986 vzniká v Kopřivnici lietadlový motor AT-714, vychádzajúci z valcových skupín automobilového motora Tatra 613. Motor určený hlavne pre pohon ľahkého lietadla XL-113 sa vyznačoval dobrými parametrami, nezaznamenal však väčšie rozšírenie.

Snaha o zavedenie výroby lietadlových motorov pre športové a cvičné lietadlá sa opätovne objavila okolo roku 1993, kedy bol konštrukčne pripravený rad viacerých výkonovo odstupňovaných lietadlových motorov. Tento projekt sa však nepodarilo presadiť do výroby, aj keď perspektívni odberatelia prejavovali o tieto motory záujem.

Technické údaje lietadiel Tatra[upraviť | upraviť zdroj]

Tatra 131[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojmiestny dvojplošník určený pre výcvik pilotov a pre leteckú akrobaciu

max. rýchlosť pri zemi – 190 km/h

cestovná rýchlosť – 165 km/h

dostup – 4000 m

dolet – 550 km

hmotnosť prázdneho lietadla – 375 kg

max. celková hmotnosť – 630 kg

motor T-100

Tatra 126[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojmiestny dvojplošník určený pre špeciálny výcvik vojenských letcov. Prototyp nebol definitívne zalietaný.

max. rýchlosť pri zemi – 227 km/h

cestovná rýchlosť – 210 km/h

dostup – 6700 m

dolet – 530 km

hmotnosť prázdneho lietadla – 975 kg

max. celková hmotnosť – 1300 kg

motor Avia Rk-17: deväťvalcový hviezdicový vzduchom chladený motor max. výkon 264 kW (2100 ot/min?)

Tatra 001[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojmiestny dolnokrídly jednoplošník vhodný k cestovaniu, aj akrobacii

max. rýchlosť pri zemi – 215 km/h

cestovná rýchlosť – 185 km/h

dostup – 4500 m

dolet – 750 km

hmotnosť prázdneho lietadla – 400 kg

max. celková hmotnosť – 670 kg

Motor T-100

Tatra 101[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojmiestny dolnokrídly jednoplošník odvodený od T-001 zväčšením rozpätia krídiel, bol určený ako dvojmiestne experimentálne športové lietadlo so zasklenou kabínou

max. rýchlosť pri zemi – 215 km/h

cestovná rýchlosť – 190 km/h

dostup – 5500 m

dolet – 1200 km

hmotnosť prázdneho lietadla – 500 kg

max. celková hmotnosť – 780 kg

Motor T-100

Tatra 201[upraviť | upraviť zdroj]

Dolnokrídly jednoplošník s dvomi sedadlami za sebou v uzatvorenej kabíne. Bol určený ako sériové športové lietadlo určené pre diaľkovú turistiku.

max. rýchlosť pri zemi – 225 km/h

cestovná rýchlosť – 195 km/h

dostup – 4500 m

dolet – 800 km

hmotnosť prázdneho lietadla – 490 kg

max. celková hmotnosť – 760 kg

Motor T-100

Tatra 301[upraviť | upraviť zdroj]

Dolnokrídly jednoplošník s dvomi sedadlami za sebou v uzatvorenej kabíne. Bol určený ako športové lietadlo a lietadlo pre základný výcvik pilotov.

max. rýchlosť pri zemi – 220 km/h

cestovná rýchlosť – 195 km/h

dostup – 5500 m

dolet – 1200 km

hmotnosť prázdneho lietadla – 450 kg

max. celková hmotnosť – 720 kg

Motor T-100

Tatra 401[upraviť | upraviť zdroj]

Dolnokrídly jednoplošník s dvomi sedadlami vedľa seba v uzatvorenej kabíne. Bol určený ako lietadlo pre športové a cvičné lietanie. Vývoj lietadla bol koncom roku 1938 prerušený, predpokladané technické parametre ako u T-301.

Tatra 002[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojmotorový dolnoplošník. Nedokončený projekt malého dopravného lietadla s predpokladanými technickými parametrami:

max. rýchlosť pri zemi – 270 km/h

cestovná rýchlosť – 245 km/h

dostup – 5500 m

dolet – 600 km

max. celková hmotnosť – 1450 kg

Motor 2x Walter Minor 4, 70kW pri 2550 ot/min.

Tatra 003[upraviť | upraviť zdroj]

Dolnoplošník s dvojmiestnou kabínou s miestami za sebou. Nedokončený projekt cvičného a športového lietadla so zaťahovacím podvozkom. Predpokladané technické parametre:

max. rýchlosť pri zemi – 285 km/h

dostup – 7200 m

dolet – 600 km

max. celková hmotnosť – 1550 kg

Motor hviezdicový vzduchom chladený Avia Rk 17, 264 kW s obsahom 16,7 l.

Letecké motory Tatra[upraviť | upraviť zdroj]

V konštrukcii lietadlových motorov vznikli okrem najviac používaného motora T-100 aj prototypy motorov T-101 a T-102.

Tatra 100[upraviť | upraviť zdroj]

štvorvalcový radový invertný motor chladený vzduchom s objemom 3,98 l, vyrábaný v licencii Hirth HM-504,

max. výkon – 72 kW pri 2 480 ot/min

Tatra 101[upraviť | upraviť zdroj]

bol malý dvojtaktný motor s dvomi valcami v usporiadaní boxer s objemom 0,8 l a výkonom 14 kW pri 2 400 ot/min., určený hlavne pre pohon motorových klzákov.

Tatra 102[upraviť | upraviť zdroj]

bol dvojlitrový invertný vzduchom chladený štvorválec s výkonom 44 kW pri 3200 ot/min. Vývoj tohto motoru nebol dokončený, jeho konštrukcia bola neskôr využitá pri vývoji motora Walter 2LR.