Linux (operačný systém)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Operačné systémy
Microsoft Windows
1.0 · 2.0 · 3.x · 95 · 98 · Me · NT · 2000 · XP · 2003 · Vista · 2008 · Windows 7 · CE · Mobile · Windows 8
Mac OS
System 6 · System 7 · Mac OS 8 · Mac OS 9 · Mac OS X
GNU/Linux (distribúcia)
Ubuntu · Debian · Fedora · Gentoo · Knoppix · Mandriva · Red Hat · Slackware · SUSE · ďalšie...
BSD
FreeBSD · NetBSD · OpenBSD · DragonFly BSD
Mobilný telefón a PDA
PalmOS · Windows Mobile · Windows Phone · Android · Symbian OS · OS X · iOS
DOS
MS-DOS · DR-DOS · Enhanced-DR-DOS · FreeDOS · PTS-DOS
Ďalšie
OS/2 · QNX · Solaris · UNIX · AmigaOS · BeOS · OpenVMS · NeXTSTEP
z  d  u
Linux
Tučniak Tux - maskot systému Linux
Linux so spusteným prostredím KDE
Linux so spusteným GNOME
Linux so spusteným XFCE

Linux je počítačový operačný systém a jeho jadro. Patrí medzi najznámejšie a najúspešnejšie príklady slobodného softvéru a vývojového modelu open source.

Termín Linux sa vzťahuje na jadro Linuxu, ale v bežnej reči sa používa na opis celej rodiny operačných systémov UNIXového typu, ktoré sú založené na linuxovom jadre, zatiaľ čo knižnice a nástroje pochádzajú zvyčajne z projektu GNU (takéto zoskupenie sa označuje ako GNU/Linux). Linuxové distribúcie často zoskupujú základný systém s veľkým množstvom programov spravovaných systémom „balíčkov“.

Hoci bol spočiatku používaný a vyvíjaný nadšenými jednotlivcami, odvtedy získal podporu niektorých veľkých spoločností ako IBM, Novell a Hewlett-Packard a predbieha[chýba zdroj] mnohé proprietárne verzie UNIXov. Mnohí analytici tvrdia[chýba zdroj], že jeho úspech je založený na nezávislosti na dodávateľovi, nízkych implementačných nákladoch, vysokej bezpečnosti a spoľahlivosti.

Aplikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Linux je vhodnou voľbou pre rôzne druhy internetových serverov, hlavne kvôli natívnej implementácii softvéru ako Apache, MySQL, PHP/Perl/Python a kvôli bezpečnosti a stabilite vyplývajúcej z vývojového modelu. Alternatívou v tomto prípade je napr. BSD.

Linux je výhodný aj pre programátorov, keďže existuje prístup ku všetkým zdrojovým kódom, neexistujú tu problémy s nezdokumentovanými funkciami a najpoužívanejší voľne dostupný kompilátor GCC patrí ku špičke. Nezanedbateľným faktorom je, že je dostupné množstvo programovacích prostredí, z ktorých väčšina je open source a teda netreba za ich používanie platiť.

Väčšina súčasných komerčných hier nevychádza vo verzii pre Linux. Aj keď existuje množstvo voľne šíriteľných hier[1], open source zatiaľ v tejto oblasti zaostáva. Aj v Linuxe je však možné prevádzkovať niektoré aplikácie a hry pre Microsoft Windows, pomocou adaptačnej vrstvy Wine (a prípadne doplňujúcich produktov ako Cedega).

Pre použitie systému ako desktopový systém existujú kvalitné aplikácie pre všetky bežné úlohy: desktopové prostredia, kancelárske balíky (OpenOffice.org, KOffice), aplikácie pre prácu s internetom (Chromium, Firefox, Thunderbird, Evolution, Pidgin, Kopete, Konqueror), multimédiami (VLC, MPlayer, Xine, Amarok) a grafikou (GIMP, Inkscape, Blender). V minulosti bolo pre Linux veľmi málo kvalitných hier. Dnes je ich počet podstatne vyšší, ide hlavne o FPS, stratégie a logické hry. Veľký prelom tiež spôsobila možnosť spúšťať aj náročnejšie hry pre Microsoft Windows prostredníctvom aplikácie WINE. V niektorých oblastiach dostupnosť aplikácií zatiaľ zaostáva: DTP, profesionálne audio. Okrem open source aplikácií existuje pre desktop aj množstvo proprietárneho softvéru (Flash Player, Opera, Skype, Nero).

Linux je portabilný operačný systém, za čo sčasti vďačí faktu, že väčšina kódu je v jazyku C, ktorého kompilátor je dostupný na množstve platforiem. Linux beží na platformách od multiprocesorových superpočítačov a mainframov ako IBM System z9, cez PC, notebooky a pracovné stanice (x86, iMac, PowerBook, Digital Alpha) až po vnorené zariadenia, mobilné telefóny, PDA či Apple iPod. V portabilite mu konkuruje NetBSD.

Podľa aplikácie existujú distribúcie Linuxu tvoriace buď univerzálny operačný systém alebo špecializovaný na konkrétny účel, pozri #Najznámejšie distribúcie.

Distribúcie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Distribúcia Linuxu

Pod pojmom distribúcia sa rozumie celok, ktorý obsahuje základný systém tvorený jadrom a ovládačmi zariadení a programy podľa zamerania distribúcie. Hoci je jadro Linuxu voľne šíriteľné, časť programov môže byť komerčného charakteru, prípadne sa platí za technickú podporu.

Distribúcie sa odlišujú zameraním, môžu byť všeobecné s veľkým množstvom programov (napr. desktopové) alebo užšie špecializované, cieľovou skupinou, licenčným modelom, jazykovým a geografickým zameraním, použitím preferovaného desktopového prostredia (KDE, Gnome, ...), podporovanou počítačovou architektúrou a radom ďalších kritérií.

Známe distribúcie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam distribúcií Linuxu

Prehľad distribúcii[upraviť | upraviť zdroj]

Pretože je distribúcií veľmi veľa, vznikla potreba vytvorenia stránky, ktorá by sústredila informácie o distribúciách, a taktiež informovala o nových vydaniach a dôležitých zmenách. Najznámejšiou takouto stránkou je Distrowatch, ktorú vytvoril Ladislav Bodnár. Pre začiatočníkov je vhodná napríklad podstránka, kde sa porovnávajú Hlavné distribúcie Linuxu. Dnes sa tu nachádzajú informácie aj o BSD systémoch.

Jadro[upraviť | upraviť zdroj]

Kernel bol pôvodne vyvinutý pre mikroprocesor Intel 80386, ale v súčasnosti podporuje množstvo architektúr, okrem PC od tzv. vnorených systémov (mobilný telefón, PDA, router) po superpočítače alebo herné konzoly ako PlayStation 2 alebo PlayStation 3. Bolo vyvíjané ako slobodná náhrada systému Minix v roku 1991, keďže v tej dobe neexistovalo jadro GNU.

Architektúra jadra je monolitická, avšak je možné nahrávať a uvoľňovať moduly za behu systému. Ovládače zariadení bežia zvyčajne v okruhu 0 s plným prístupom k hardvéru. Linux podporuje preemptívny multitasking, virtuálnu pamäť, zdieľané knižnice, nahrávanie modulov na požiadanie, zdieľané copy-on-write programy, správnu správu pamäte a TCP/IP podporu.

Jadro Linuxu je schopné bežať ako na jednoprocesorovom počítači, tak aj na viacprocesorovom počítači (akými sú napríklad výkonné servre), pričom dokáže využívať spojený výkon dostupných procesorov.

Grafické rozhranie[upraviť | upraviť zdroj]

Ilúzia pracovných plôch na kvádri prostredníctvom kompozitného manažéra Compiz

Pri použití Linuxu ako desktopového operačného systému je nevyhnutné kvalitné a rýchle grafické rozhranie, ktoré je realizované prostredníctvom X servera (XFree86 alebo X.Org), nad ktorým beží správca okien alebo častejšie kompletné desktopové prostredie. Medzi najznámejšie patria KDE, Gnome a XFCE. Súčasné slobodné desktopové prostredia ponúkajú prakticky všetky funkcie ako komerčné prostredia, často však ponúkajú viac možností na konfiguráciu a zmenu vzhľadu. Veľkou výhodou systému GNU/Linux je možnosť mať nainštalovaných viac prostredí a podľa potreby medzi nimi prepínať. Existuje aj možnosť používať pokročilé 3D efekty priamo na pracovnej ploche prostredníctvom OpenGL rozšírenia Xgl alebo AIGLX a slobodného kompozitného správcu okien Compiz.

História Linuxu[upraviť | upraviť zdroj]

Tento systém začal tvoriť Linus Torvalds v roku 1991 ako náhradu komerčného systému Minix. Vytvoril prvú funkčnú verziu a zverejnil na internete zdrojový kód. Ku kódu začali prispievať ľudia z komunity a Torvalds účinkoval ako koordinátor projektu. (Ďalej pozri #Vývojový model)

Linux bol prvé funkčné unixové jadro operačného systému, ktoré bolo licencované slobodnou licenciou (konkrétne GNU GPL). V tej dobe bol OS GNU dokončený a poskytoval ucelený a funkčný základný systém, ale vývoj jeho jadra ustal. Vyššie vrstvy tiež existovali v podobe X Window systému. Integráciou s týmito komponentami sa stal Linux plnohodnotným operačným systémom[2]. Aby bola táto integrácia umožnená, Linus Torvalds zmenil licenciu na GPLv2[3].

Neskôr bolo uvoľnené aj stabilné jadro GNU zvané Hurd a iné skupiny vývojárov vyvinuli iné jadrá, ktoré bez problémov fungujú s OS GNU (napr. FreeBSD, GNU Mach).

GNU/Linux sa stal atraktívnym pre veľké podniky, keď vznikol projekt Apache. Apache je úspešný[4] webový server, ktorý v tej dobe, ale i dnes ponúka mnohé funkcie, ktoré v komerčných produktoch rovnakého typu nenájdete. Najdôležitejšou vlastnosťou Apache bolo, že dokázal prevádzkovať súčasne viacero webových lokalít.

Vývojový model[upraviť | upraviť zdroj]

Vývojový model je otvorený a decentralizovaný.

Otvorenému vývojovému modelu, čo znamená že ktokoľvek má prístup ku zdrojovému kódu, sa pripisuje úspech Linuxu. Jeho pôvodný autor Linus Torvalds sa riadil myšlienkou „uvoľňovať [zdrojový kód] skoro, uvoľňovať často a počúvať odozvy od používateľov“. Viac o otvorenom modeli píše Eric Raymond vo svojej knihe "Katedrála a bazár"[5], kde ho porovnáva s klasickým modelom vývoja v uzavretom tíme špecialistov.

Dôležitý argument v prospech otvoreného modelu je praktický úspech v stabilite a bezpečnosti. Ten je založený na hypotéze, že čím viac ľudí sa môže pozieť na zdrojový kód, tým skôr sa nájdu a opravia chyby. V tejto otázke stojí proti princípu nazvanému jeho oponentami security through obscurity. Opakom je uzavretý model, kde odhaliť a opraviť chybu môže len člen uzavretého tímu, ktorý má prístup ku zdrojovému kódu.

Decentralizovanosť znamená, že existuje viacero konkurentných repozitárov kódu, ktorí udržiavajú rôzni vývojári (vetva Linusa Torvaldsa je jedným z nich). Porovnaj napr. centralizovaným otvoreným s vývojovým modelom FreeBSD.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. games.linux.sk, slovenský portál o linuxových hrách
  2. História systému GNU
  3. Torvaldsova óda na GPLv2
  4. Aprial 2007. Netcraft. prístup: 2007-04-19.
  5. Eric S. Raymond: Katedrála a bazár (The Cathedral and the Bazaar), 2000

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské a české linuxové portály a fóra[upraviť | upraviť zdroj]

Príručky[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie odkazy[upraviť | upraviť zdroj]