Lipové

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°49′59″S 17°51′00″V / 47.833056°S 17.850000°V / 47.833056; 17.850000
Lipové
obec
Lipové1.JPG
Pôvod názvu: po vtedajšom ministrovi poľnohospodárstva (1922-1925) Milanovi Hodžovi.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Región Podunajsko
Nadmorská výška 107 m n. m.
Súradnice 47°49′59″S 17°51′00″V / 47.833056°S 17.850000°V / 47.833056; 17.850000
Rozloha 10,58 km² (1 058 ha) [1]
Obyvateľstvo 147 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 13,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1921
Starosta Jozef Pastír[3] (NEKA)
PSČ 946 14 (pošta Zemianska Olča)
ŠÚJ 501221
EČV KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Lipové 59, 946 14 Zemianska Olča
E-mailová adresa obec@lipove.sk
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Lipové
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.lipove.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Lipové (maď. Zsemlékes) je obec na Slovensku v okrese Komárno.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má 147 obyvateľov.

Leží na žitnom ostrove, v blízkostí obcí Zemianska Olča, Sokolce, Bodza a Tôň.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť je pretkaná zavlažovacími kanálmi napájanými z Dunaja.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vznikla na základoch majera Zsemlékes, ktorý založil gróf János Waldstein a v roku 1920 bol majetkom rodiny Kálnokyovcov. K majeru boli pripojené územia z chotárov Bodze a Zemianskej Olče. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1921, osídlená bola v roku 1926 obyvateľmi z okolia Trenčína. Pôvodný názov obce bol Hodžovo. Obyvatelia boli v roku 1938 vysťahovaní, návrat nastal v roku 1945. V roku 1950 sa názov obce zmenil na Lipové.

Pohnuté časy prežila obec v júni roku 1965, kedy postihla najjužnejšie oblasti Slovenska obrovská povodeň, ktorú zapríčinilo pretrhnutie hrádze Dunaja pri Patinciach dňa 16. júna a následne aj pri Čičove, spôsobené rýchlym roztápaním snehu v rakúskych Alpách. Tri týždne prúdila voda z koryta rozvodnenej rieky do vnútrozemia a zaplavila pritom strednú i západnú časť okresu Komárno, ako aj časť dunajskostredského okresu. Počas minulého režimu bola obec postihnutá stagnáciou vzhľadom na stavebnú uzáveru a súvisiaci zákaz výstavby nových domov.

Po roku 1989 nastala obnova obce. Bol zrekonštruovaný rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1938, evanjelická zvonica, dom smútku i kultúrny dom. Postavil sa nový most a opravili sa 3 kilometre miestnej komunikácie. V roku 1992 sa uskutočnila plynofikácia celej obce.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa údajov z roku 2001 žilo v obci cca 82 % obyvateľov slovenskej a 15 % maďarskej národnosti.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Hokejový tím Ladové orly a multifunkčné ihrisko vo výstavbe. Výborné podmienky pre rybolov, okolie vhodné na rekreačnú cyklistiku a vidiecku turistiku. Kúpanie v štrkoviskách na okolí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Jozef Pastír je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]