Liptovská Teplička
| Liptovská Teplička | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Región | Liptov |
| Vodný tok | Čierny Váh |
| Nadmorská výška | 920 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′59″S 20°05′20″V / 48,966389°S 20,088889°V |
| Rozloha | 98,7 km² (9 870 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 380 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 24,11 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1634 |
| Starosta | Slavomír Kopáč[3] (nezávislý) |
| PSČ | 059 40 |
| ŠÚJ | 523631 |
| EČV (do r. 2022) | PP |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad ul. Štefana Garaja 398/16 059 40 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 052/7884911-13 |
| Fax | 052/7884911 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Liptovská Teplička | |
| Webová stránka: liptovskateplicka.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Liptovská Teplička je obec na Slovensku v okrese Poprad.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Leží v hornej časti Čiernovážskej doliny v Teplickej kotline na severnom úpätí Nízkych Tatier, asi 8 km južne od Štrby a 20 km juhozápadne od Popradu. Obcou preteká potok Teplica, ktorá sa na jej severnom okraji vlieva do Čierneho Váhu.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1634. Historici predpokladajú, že obec bola osídlená už skôr ako v tomto roku. Na severnej strane Kráľovej hole sa usadili goralskí kolonisti, ktorí prišli zo slovensko-poľského pomedzia. Dokladom toho je dodnes zachované originálne nárečie, ktoré prevzalo mnohé slová z poľského jazyka. Toto pozoruhodné nárečie sa používa ešte aj dnes v ustálenej podobe v dôvernom familiárnom a bežnom pracovnom , ale aj zábavnom styku. Lesnatý kraj pod Kráľovou hoľou kolonisti osídlili na popud liptovsko-hrádockého panstva. Obyvatelia novovzniknutej obce predovšetkým ťažili drevo v lesoch. Obrábali úzke pásiky polí a na pasienkoch chovali dobytok. Drevo splavovali v koryte Čierneho Váhu do Liptovského Hrádku.[4] V rokoch 1912 – 1972 viedla z Liptovského Hrádku údolím Čierneho Váhu Považská lesná železnica, ktorej jedna z vetiev zachádzala i do Liptovskej Tepličky. Obec bola v decembri 1944 čiastočne vypálená počas povstaleckých bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 17 budov.[5]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1759. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1706. Obnovou prešiel v roku 1803. Autorom výmaľby kostola z roku 1952 je E. Flašár. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami, svätyňa pruskou klenbou. Zariadenie kostola je historizujúce z tirolských dielní z konca 19. storočia. Zo staršieho inventára sa dochovala kazateľnica zo začiatku 19. storočia a rokoková krstiteľnica z roku 1770.[6] Priečeliu kostola dominuje mohutná veža členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. Po stranách priečelia sa nachádza pár ník so sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Floriána.
-
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
.JPG)
V okolí obce sa zachovali unikátne, hlboko vyhĺbené pivničky. Každoročne sa tu konajú Folklórne slávnosti pod Kráľovou hoľou.
Nárečie[upraviť | upraviť zdroj]
Ukážka nárečia, o sadení smriečkov rozprávala Anna Šebestová, rod., Smolárová v roku 1953: "Ešče v marcu iďeme do śnegovich jam śneg nośiť. Tam je taka jama, jak ta kuchina medze śihlakami, abe beu ťen. A teraz vebereme śihláčki ze školnice, potem ich počiceme, každich sto še zvjonže a potem še po ťisicke ukuada do tej śnegovej jame. Keť skape śnek, začneme zakopovať a śihlački saďiť. Ale to še mauo inakši. To śe mauo tag napisať: S tej jame śe te śihlački bero do bremen na cherbet a śe zaneso tam, ďe śe iďe zakopovať a teraz uš kopeme jamki a saďime do nich śihlački. Jedno od drugego meter".[4]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Poloha obce vytvára dobré podmienky na horskú cyklistiku, letnú i zimnú turistiku a je jedným z východiskovým bodom pre výstup na Kráľovu hoľu.
- po
značke na Kráľovu hoľu - po
značke
- do sedla pod Doštiankou, odtiaľ po
značke cez Panskú hoľu na Budnárku, odtiaľ po značke na Andrejcovú - hlavný hrebeň Nízkych Tatier - na rázcestie Doštianky, odtiaľ po značke do Vikartoviec alebo Smrečinského sedla (významná križovatka turistických trás)
- z rázcestia Výpad po značke na Budnárku a na Andrejcovú - hlavný hrebeň Nízkych Tatier
- do sedla pod Doštiankou, odtiaľ po
Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b Horák Gejza - Stančeková Mária: Nárečie Liptovskej Tepličky, vydala Slovenská technická univerzita vo vydavateľstve STU Bratislava, r.2000
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 55.
- ↑ Liptovská Teplička - Kostol sv. Jána Krstiteľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovská Teplička
