Liptovské kopy
| Liptovské kopy | |
| geomorfologická časť | |
 Masív Veľkej kopy
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Liptov |
| Okres | Poprad |
| Nadradená jednotka |
Západné Tatry |
| Susedné jednotky |
Vysoké Tatry Červené vrchy Liptovské Tatry Tatranské podhorie |
| Súradnice | 49°11′51″S 19°58′05″V / 49,1976°S 19,9681°V |
| Najvyšší bod | Veľká kopa |
| - výška | 2 052 m n. m. |
| - súradnice | 49°12′02″S 19°58′26″V / 49,20055°S 19,97388°V |
  Poloha celku
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Liptovské kopy (poľ. Liptowskie Kopy) je geomorfologická časť Západných Tatier. Tvorí ju skupina vrcholov, ukončená sedlom sedlom Závory, ktoré skupinu oddeľuje od Vysokých Tatier. Hladké Sedlo a Hladký štít (poľ. Gładki Wierch), nachádzajúce sa v blízkosti, sú už súčasťou hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Najvyšším vrcholom je Veľká kopa (2 052 m n. m.). Ide väčšinou o oblé, zatrávnené vrcholy, v dolnej časti zalesnené. Vzhľadom pripomínajú ostatné vrchy Západných Tatier.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Leží v centre Tatier, na východnom okraji Západných Tatier. Východným smerom pokračuje pohorie geomorfologickou časťou Vysoké Tatry, severným smerom ležia Červené vrchy a západným smerom nadväzujú Liptovské Tatry. Južným smerom krajina prudko klesá do Tatranského podhoria, ktoré je podcelkom Podtatranskej kotliny.[1]
Poľskí geografi ich radia do Vysokých Tatier vďaka hrebeňovému systému, slovenskí kartografi majú tendenciu priradiť Liptovské kopy do Západných Tatier a umiestňujú hranicu Tatier do sedla Závory. Znalec slovenských Tatier - Ivan Bohuš - je rovnakého názoru ako Poliaci.[2]
Topografia[upraviť | upraviť zdroj]
Liptovské kopy oddeľujú Kôprovú dolinu od Tichej doliny. Bočné ramená vystupujúce z ich hlavného hrebeňa vytvárajú početné údolia:
- Zo strany Kôprovej doliny to sú:
- Kobylia dolina
- Garajova dolina
- Turkova dolina
- Zo strany Tichej doliny
- Krížna dolina
- Kôprovnica
- Špania dolina
- Licierov žľab
- Predné Licierovo
- Zadné Licierovo
- Temná Tichá dolina
Hlavný hrebeň Liptovských kôp je orientovaný na juhozápad a na juh, miestami počnúc sedlom Závory (hlavné vrcholy sú vyznačené tučne, číselné údaje sú nadmorská výška v m n. m.):
- Závory (Zawory), 1879 m,
- Tichý vrch (Cichy Wierch), 1979 m,
- Tiché sedlo (Wierchcicha Przełączka), cca. 1900 m,
- Garajove kopy
- Zadná Garajova kopa (Zadnia Garajowa Kopa), 1947 m,
- Nižné Garajovo sedlo (Garajowa Przełęcz Niżnia), cca. 1900 m,
- Malá Garajova kopa (Mała Garajowa Kopa), 1929 m,
- Prostredné Garajovo sedlo (Garajowa Przełęcz Pośrednia), cca. 1920
- Veľká Garajova kopa (Wielka Garajowa Kopa), 1969 m - svorník k bočnému hrebeňu Zadná Licierova kopa,
- Vyšné Garajovo sedlo (Vyšné Garajovo sedlo), 1916 m,
- Veľká kopa (Wielka Kopa Koprowa), 2052 m - svorník pre bočný hrebeň Magury
- Turkovo sedlo (Turkowa Przełęcz) 1948 m,
- Zadný Holý vrch (Zadni Goły Wierch Liptowski), 1970 m
- Vyšné kôprovické sedlo (Koprowicka Przełęcz Wyżnia), 1937 m,
- Predný Holý vrch (Skrajny Goły Wierch Liptowski) 1984 m,
- Nižné kôprovické sedlo (Koprowicka Przełęcz Niżnia), 1908 m,
- Krížna (Krzyżne Liptowskie), 2039 m - svorník pre bočný hrebeň Malej Krížnej,
- Všiváky (Wszywaki), 1811 m,
- Opálené (Opalone) asi 1700 m.
Z hlavného hrebeňa Liptovskej kopy medzi Veľkou kopou a Turkovým sedlom odbočuje ešte jeden bočný hrebeň - Brdárove grapy.
Geológia a geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]
Liptovské kopy sa skladajú z vyvretých hornín (žula) a metamorfovaných hornín (rula) a jednotlivých vrstiev kryštalických sedimentárnych hornín, ktoré patria do pôvodnej vrcholovej série. Priekopnícky geologický výskum tu vykonával poľský geológ M. Jurek v roku 1929.
Niekoľko údolí vymodelovali ľadovce. V masíve sa nachádza niekoľko veľkých žľabov, ktorými v zime padajú lavíny.
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Dolné časti sú zalesnené, vyššie časti sú porastené kosodrevinou krovinami a ešte vyššie je alpská tundra. V lesoch rastú borovice limba, veľa vrcholov je porastených trávou.
Lavíny[upraviť | upraviť zdroj]
Na Liptovských kopách, a to hlavne do Kôprovej doliny, padajú často veľké lavíny. Napríklad lavína, ktorá spadla v marci 1956 z holých vrchov do Kôprovej doliny, mala objem 210 000 m3 a zmietla zalesnenú plochu o veľkosti cca. 400 × 400 metrov. Sila prúdu tiež zrazila k zemi stromy na protiľahlom svahu a hrúbka lavíny bola 7 metrov.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Liptovské kopy patrili k pastvinám obyvateľov dedín Liptova už v sedemnástom storočí. Pásli na nich dedinčania z dedín Liptovská Kokava a Východná. Boli tiež miestom, kde sa dalo ľahko stretnúť stáda kôz tiež sem často chodili lovci a pytliaci, ešte po roku 1900 sem na lov medveďov chodili Poliaci z obce Krościenko a Zakopaného. Počas I. svetovej vojny sa v Liptovských kopách ukrývali dezertéri a počas druhej svetovej vojny v rokoch 1944-1945 tu prebýval oddiel slovenských a sovietskych partizánov. Veľký požiar zavinený povozníkom v dňoch 30. októbra až 4. novembra 1943 zničil asi 240 hektárov lesa a kosodreviny.
Skupina Liptovských kôp sa v roku 1948 stala predmetom prísnej ochrany. Aj napriek tomu sa tu nejakú dobu lovilo a boli tu aj poľovnícke posedy.
Nie sú známe mená ľudí, ktorí ako prví dobyli vrcholy patriace do skupiny Liptovských kôp. S najväčšou pravdepodobnosťou k prvým patrili pastieri a pytliaci. Medzi turistami bol prvý záznam urobený v zime:
- Na Krížnu - Karol Englisch, Karol Jordán 13. januára 1903.
- Na Veľkú kopu - Józef Grabowski sprevádzaný piatimi osobami 3. marca 1912 r.
Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]
Liptovské kopy patria do Tatranského národného parku, špeciálnu ochranu celého územia zabezpečujú národné prírodné rezervácie Tichá a Kôprová dolina.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Z dôvodu prísnej ochrany územia a bezzásahovej zóny v Tichej a Kôprovej doline sú na celom území Liptovských kôp obmedzené možnosti turistiky. Značené chodníky vedú dolinami do uzlového sedla Závory, napojené na hlavný hrebeň. Vrcholy tejto časti Tatier nie sú voľne prístupné a nevedú na ne ani značené chodníky.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Władysław Cywinski, Tatry.Podrobný průvodce, sv. 11, str. 6
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Liptovské kopy na českej Wikipédii.