Liptovský Hrádok
O hrade pozri Hrad Liptovský Hrádok| Liptovský Hrádok | ||
| mesto | ||
_-_castle.jpg) Hrad a zámok
|
||
|
||
| Štát |  Slovensko |
|
|---|---|---|
| Región | Žilinský | |
| Okres | Liptovský Mikuláš | |
| Historický región | Liptov | |
| Nadmorská výška | 640 m n. m. | |
| Súradnice | ||
| Rozloha | 18,320 km² (1 832 ha) | |
| Obyvateľstvo | 8 232 (2002) | |
| Hustota | 449,34 obyv./km² | |
| Primátor | Mgr. Branislav Tréger, PhD.[1] (NEKA) | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 033 01 | |
| Telefónna predvoľba | +421-44 | |
| ŠÚJ | 510726 | |
| EČV | LM | |
   Poloha mesta v rámci Slovenska
|
||
  Poloha v rámci Žilinského kraja
|
||
| Wikimedia Commons: Liptovský Hrádok | ||
| Štatistika: MOŠ/MIS | ||
| Webová stránka: http://www.liptovskyhradok.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
Liptovský Hrádok je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji.
Obsah |
[upraviť] Polohopis
Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou. Je prirodzeným a technickým centrom horného Liptova.
[upraviť] Časti obce
[upraviť] Vodné toky
- Váh
- Belá s prítokmi Mlynský potok a Dovalovec
[upraviť] Symboly mesta
[upraviť] Erb
Erb mesta má v hornej striebornej tretine štítu tri zelené ihličnaté stromy (motív lesa). Dolné dve tretiny tvorí zelené pole s dvomi skríženými striebornými kladivami (historický symbol). Tri zelené stromy v hornej časti erbu symbolizujú okolité lesy, ťažbu dreva a tradíciu drevárskeho priemyslu v regióne horného Lpitova. Dve prekrížené banícke kladivá v dolnej časti erbu symbolizujú baníctvo a ťažbu železnej rudy v okolí Liptovského Hrádku, ktorá tu v minulosti intenzívne prebiehala. Erb pochádza z roku 1990, a tvorcom je Hrádočan. Je už viac ako desiatou verziou erbu za posledných 500 rokov.
[upraviť] Zástava
Zástava mesta má na bielom podklade vo svojom strede umiestnený strieborný kríž a je ukončená vybraním dovnútra do jednej tretiny jej plochy. Dĺžka zástavy je spravidla dvojnásobkom jej šírky.
Jediný výrobok zástavy vyhotovenej z neštandardných materiálov uschováva primátor mesta.
Zástavu mesta používa primátor mesta a mestské zastupiteľstvo pri slávnostných a oficiálnych príležitostiach mestského, príp. štátneho charakteru a to vyvesením na budovách, v ktorých sídlia, príp. v sieňach, kde sa konajú slávnostné podujatia.
[upraviť] Pečať
Pečať mesta tvorí erb mesta s hrubopisom „MESTO LIPTOVSKÝ HRÁDOK“. V strede medzi začiatkom a koncom tohto textu je hviezdička. Hrubopis je oddelený od obrazu pečate – erbu mesta – kružnicou.
Pečať mesta sa používa pri slávnostných príležitostiach – udelenie štátneho občianstva, na pečatenie významných listín, dokumentov a v prípadoch, kedy to určí Mestské zastupiteľstvo alebo primátor mesta.
[upraviť] Dejiny
Založenie komorského mestečka Liptovský Hrádok: Dnešné centrum Horného Liptova – Liptovský Hrádok vznikol začiatkom 13. storočia. Bol pomenovaný podľa jedného z troch hradov, nachádzajúcich sa na území dnešného Liptova – Hrádku. Hrad Hrádok patrí svojou topografickou polohou do Horného Liptova a tvorí neodmysliteľnú súčasť jeho starších dejín. Hrad bol postavený v dedine Belszko. Osada Mravník bola o pár storočí strašia.
V okolí hrádockého hradu založili najskôr osadu zloženú z rodín lesníckych a štátnych úradníkov. V roku 1728 postavili soľný sklad Mravník, do ktorého dovážali soľ zo Solivaru. Vznik Liptovského Hrádku úzko súvisí s rozvojom hrádockého panstva po jeho odkúpení kráľovskou komorou v roku 1731. Jadrom osady sa stala ulica tiahnúca sa od hradu smerom na juh. Lipové stromoradie, ktoré je také typické pre túto ulicu, ako aj pre celý Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777, za pomoci komorského úradníka Jána Xavera Girsíka a riaditeľa horárskej školy Jána Benkeho. Pokračovalo z tejto ulice popri Váhu k ďalšej bývalej osade Prekážka popred už spomínaný soľný sklad. Patrila pod obec Podtúreň až do 30. rokov 20. storočia. Zlúčením oboch osád vznikol Liptovský Hrádok. V 80. rokoch postavili v Liptovskom Hrádku budovy pre komorský lesný úrad a prefektúru a v 90. rokoch rímskokatolícky kostol v slohu Ľudovíta XVI.[2] Prvé panelové domy sa v Hrádku začali stavať asi pred tridsiatimi rokmi. V súčasnosti sú vo výstavbe ďalšie nové bytovky na bývalom škvárovom ihrisku. Najnovšie sa plánuje postaviť bytovka za Sokolovňou.
[upraviť] Kultúra a zaujímavosti
[upraviť] Múzeá
- Múzeum liptovskej dediny Pribylina
- Liptovské múzeum
- Liptovský Hrádok
Liptovské múzeum v Ružomberku je príspevkovou organizáciou Žilinského samosprávneho kraja. Má vlastivedný charakter a jeho výskumnú a zbernú oblasť tvorí územie celého Liptova, kde má svoje pracoviská a expozície. Prioritnou úlohou múzea je starostlivosť o zbierkový fond, ktorý tvorí vyše 190 000 zbierkových predmetov. V súčasnosti sa do popredia dostáva aj vytváranie novej strategickej, marketingovej a propagačnej línie, za účelom prezentácie a propagácie hodnôt kultúrneho dedičstva. Okrem veľkého množstva výstav organizuje i náročné kultúrno-výchovné podujatia a programy pre školy, širokú verejnosť, ale aj na objednávku pre rôzne subjekty cestovného ruchu.
Súčasťou Liptovského múzea je Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku, NKP Čierny Orol v Liptovskom Mikuláši a ďalšie expozície : Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Archeologické múzeum v prírode NKP Liptovská Mara – Havránok, Roľnícky dom Vlkolínec, expozícia Liptovská Maša, Banícky dom Vyšná Boca, Hrad Likava, Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Ludrovej – Kúte. Liptovské múzeum v Ružomberku disponuje rozsiahlou knižnicou sprístupnenou odbornej a laickej verejnosti na prezenčné štúdium.
Služby pre verejnosť: odborný lektorský výklad, možnosť vyučovacích hodín, odborné prednášky a besedy, kultúrne akcie a sprievodné podujatia pre verejnosť, predaj propagačného materiálu a suvenírov, možnosť fotografovania za poplatok.
Hrad Liptovský Hrádok bol až do roku 2010 verejnosti neprístupný, ale dnes je možné sa za malý poplatok poprechádzať chodbami tejto dominanty mesta.
[upraviť] Parky
[upraviť] Šport
Volejbal
[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť] Doprava
Mesto sa nachádza na križovatke ciest I/18 a II/537. Severne od mesta prechádza diaľnica D1 v smere západ – východ. Liptovský Hrádok má železničnú stanicu na trati č. 180 Žilina – Poprad. Najbližším letiskom je letisko Poprad-Tatry.
[upraviť] Osobnosti
[upraviť] Významné osobnosti
- Marián Blaha – slovenský rímskokatolícky biskup.
- prof. RNDr. Ernest Jucovič DrSc. – slovenský matematik a pedagóg.
- prof. JUDr. Štefan Luby (právnik) (1910 – 1976) – slovenský právnik a historik dejín práva.
- Alajos Stróbl (Alojz Štróbl, 1856 – 1926) – uhorský, resp. maďarský sochár.
[upraviť] Partnerské mestá
[upraviť] Referencie
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Mgr. Branislav Tréger, PhD. je v zozname. Dostupné online.
- ↑ stránke Liptov TravelGuide
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovský Hrádok
[upraviť] Externé odkazy
- www.lhsity.sk Oficiálne stránky mesta
- www.lhradok.sk Prvé stránky mesta
- www.liptovskyhradok.travel Informačné centrum mesta
|
||||||||
