Liptovský Hrádok
O hrade pozri Hrad Liptovský Hrádok| Liptovský Hrádok | ||
| mesto | ||
_-_castle.jpg) Hrad a zámok
|
||
|
||
| Štát |  Slovensko |
|
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | |
| Okres | Liptovský Mikuláš | |
| Región | Liptov | |
| Nadmorská výška | 640 m n. m. | |
| Súradnice | ||
| Rozloha | 18,32 km² (1 832 ha) | |
| Obyvateľstvo | 7 555 (31. 12. 2011) [1] | |
| Hustota | 412,39 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1341 | |
| Primátor | Mgr. Branislav Tréger, PhD.[2] (NEKA) | |
| PSČ | 033 01 | |
| ŠÚJ | 510726 | |
| EČV | LM | |
| Tel. predvoľba | +421-44 | |
  Poloha mesta na Slovensku
|
||
 Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
|
||
| Wikimedia Commons: Liptovský Hrádok | ||
| Štatistika: MOŠ/MIS | ||
| Webová stránka: www.liptovskyhradok.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
 Slovenský portál |
||
Liptovský Hrádok je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou. Je prirodzeným a technickým centrom horného Liptova.
Časti mesta [upraviť]
Sídliská [upraviť]
Vodné toky [upraviť]
- Váh
- Belá s prítokmi Mlynský potok a Dovalovec
Symboly mesta [upraviť]
Erb [upraviť]
Erb mesta má v hornej striebornej tretine štítu tri zelené ihličnaté stromy (motív lesa). Dolné dve tretiny tvorí zelené pole s dvomi skríženými striebornými kladivami (historický symbol). Tri zelené stromy v hornej časti erbu symbolizujú okolité lesy, ťažbu dreva a tradíciu drevárskeho priemyslu v regióne horného Lpitova. Dve prekrížené banícke kladivá v dolnej časti erbu symbolizujú baníctvo a ťažbu železnej rudy v okolí Liptovského Hrádku, ktorá tu v minulosti intenzívne prebiehala. Erb pochádza z roku 1990, a tvorcom je Hrádočan. Je už viac ako desiatou verziou erbu za posledných 500 rokov.
Zástava [upraviť]
Zástava mesta má na bielom podklade vo svojom strede umiestnený strieborný kríž a je ukončená vybraním dovnútra do jednej tretiny jej plochy. Dĺžka zástavy je spravidla dvojnásobkom jej šírky.
Jediný výrobok zástavy vyhotovenej z neštandardných materiálov uschováva primátor mesta.
Zástavu mesta používa primátor mesta a mestské zastupiteľstvo pri slávnostných a oficiálnych príležitostiach mestského, príp. štátneho charakteru a to vyvesením na budovách, v ktorých sídlia, príp. v sieňach, kde sa konajú slávnostné podujatia.
Pečať [upraviť]
Pečať mesta tvorí erb mesta s hrubopisom „MESTO LIPTOVSKÝ HRÁDOK“. V strede medzi začiatkom a koncom tohto textu je hviezdička. Hrubopis je oddelený od obrazu pečate – erbu mesta – kružnicou.
Pečať mesta sa používa pri slávnostných príležitostiach – udelenie štátneho občianstva, na pečatenie významných listín, dokumentov a v prípadoch, kedy to určí Mestské zastupiteľstvo alebo primátor mesta.
Dejiny [upraviť]
Liptovský Hrádok vznikol začiatkom 13. storočia ako osada Belzsko. Bol pomenovaný podľa jedného z troch hradov, nachádzajúcich sa na území dnešného Liptova – Hrádku. Hrad Hrádok patrí svojou topografickou polohou do Horného Liptova a tvorí neodmysliteľnú súčasť jeho starších dejín.Osada Mravník nachádzajúca sa v centre dnešného starého mesta bola o pár storočí mladšia. Predtým tu bolo Keltské hradisko, a predtým sa tu udomácnili ľudia púchovskej kultúry, čo potvrdil nález 70-tich urien na sídlisku Belanská. Pravdepodobne prišli z troch hradísk blízko Podturne, kde boli oveľa skôr. Liptovský Hrádok sa nachádza na sútoku riek Váh a Belá, nebolo preto náhodou, že si vybrali toto miesto.
V okolí hradu založili najskôr osadu zloženú z rodín lesníckych a štátnych úradníkov. V roku 1728 postavili soľný sklad v osade Mravník, do ktorého dovážali soľ zo Solivaru. Vznik Liptovského Hrádku úzko súvisí s rozvojom hrádockého panstva po jeho odkúpení kráľovskou komorou v roku 1731. Jadrom osady sa stala ulica tiahnúca sa od hradu smerom na juh. Lipové stromoradie, ktoré je také typické pre túto ulicu, ako aj pre celý Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777, za pomoci komorského úradníka Jána Xavera Girsíka a riaditeľa horárskej školy Jána Benkeho. Neskôr sa časť tejto ulice stala zákldom pre dnešné arborétum. Pokračovanie tejto ulice popri Váhu smerovalo k ďalšej bývalej osade Prekážka popred už spomínaný soľný sklad. Patrila pod obec Podtúreň až do 30. rokov 20. storočia. Zlúčením oboch osád vznikol Liptovský Hrádok. V 80. rokoch 19. storočia postavili v Liptovskom Hrádku budovy pre komorský lesný úrad a prefektúru a v 90. rokoch rímskokatolícky kostol v slohu Ľudovíta XVI.[3] Prvé panelové domy sa v Hrádku začali stavať asi v rokoch 1959-1965 . V súčasnosti sú vo výstavbe ďalšie nové bytovky na bývalom škvárovom ihrisku. Najnovšie sa plánuje postaviť bytovka za Sokolovňou.
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
Múzeá [upraviť]
- Múzeum liptovskej dediny Pribylina
- Liptovské múzeum
- Liptovský Hrádok
Liptovské múzeum v Ružomberku je príspevkovou organizáciou Žilinského samosprávneho kraja. Má vlastivedný charakter a jeho výskumnú a zbernú oblasť tvorí územie celého Liptova, kde má svoje pracoviská a expozície. Prioritnou úlohou múzea je starostlivosť o zbierkový fond, ktorý tvorí vyše 190 000 zbierkových predmetov. V súčasnosti sa do popredia dostáva aj vytváranie novej strategickej, marketingovej a propagačnej línie, s cieľom prezentovať a propagovať hodnoty kultúrneho dedičstva. Okrem veľkého množstva výstav organizuje i náročné kultúrno-výchovné podujatia a programy pre školy, širokú verejnosť, ale aj na objednávku pre rôzne subjekty cestovného ruchu.
Súčasťou Liptovského múzea je Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku, NKP Čierny Orol v Liptovskom Mikuláši a ďalšie expozície : Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Archeologické múzeum v prírode NKP Liptovská Mara – Havránok, Roľnícky dom Vlkolínec, expozícia Liptovská Maša, Banícky dom Vyšná Boca, Hrad Likava, Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Ludrovej – Kúte. Liptovské múzeum v Ružomberku disponuje rozsiahlou knižnicou sprístupnenou odbornej a laickej verejnosti na prezenčné štúdium.
Služby pre verejnosť: odborný lektorský výklad, možnosť vyučovacích hodín, odborné prednášky a besedy, kultúrne akcie a sprievodné podujatia pre verejnosť, predaj propagačného materiálu a suvenírov, možnosť fotografovania za poplatok.
Hrad Liptovský Hrádok bol až do roku 2010 verejnosti neprístupný, ale dnes je možné sa za malý poplatok poprechádzať chodbami tejto dominanty mesta.
Parky [upraviť]
Šport [upraviť]
Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]
Doprava [upraviť]
Mesto sa nachádza na križovatke ciest I/18 a II/537. Severne od mesta prechádza diaľnica D1 v smere západ – východ. Najbližší výjazd je za obcou Liptovský Peter na sever a za obcou Uhorská Ves na západ. Ďalšie výjazdy sú v meste Liptovský Mikuláš,v obci Ivachnová a v obci Važec. Liptovský Hrádok má železničnú stanicu na trati č. 180 Žilina – Poprad. Najbližším letiskom je letisko Poprad-Tatry.
Služby v meste [upraviť]
V meste sa nachádzajú Technické služby v časti Podtureň – Roveň. Nachádza sa tu predajňa potravín Lidl, ktorá je najväčšou v meste (1000 metrov štvorcových). Ďalej sa tu nachádzajú dve predajne Coop Jednota, Liptovský Mikuláš, a. s. Dve sú tu taktiež predajne CBA Verex. V meste sa nachádza pobočka Slovenskej Sporiteľne, Prima Banky, Slovenskej Pošty, VÚB Banky a všetky sú v centre mesta v okolí Námestia Františka Wiesnera. Samotné námestie je veľkou atrakciou. Konajú sa tu mnohé podujatia, napríklad vo febrári zabíjačka a na Vianoce to sú koledovačky alebo koncerty Dychovky z Liptovskýho Mikuláša.
Osobnosti mesta [upraviť]
- Alajos Stróbl (* 1856 – † 1926), uhorský/maďarský sochár slovenského pôvodu
- Marián Blaha (* 1869 – † 1943), rímskokatolícky biskup
- Štefan Luby (* 1910 – † 1976), právnik, historik dejín práva a akademik
- Ernest Jucovič (* 1926 – † 1998), matematik a pedagóg
- Fridrich Wiesner (* 1875 – † 1957), vysoký rakúsko-uhorský diplomat, autor tzv. Wiesnerovho dokumentu, ktorý presvedčil cisára Františka Jozefa I., aby vyhlásil vojnu Srbsku. Po vojne sa snažil o zachovanie Rakúsko-Uhorska v jeho pôvodnej podobe.
Partnerské mestá [upraviť]
Pozri aj [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Mgr. Branislav Tréger, PhD. je v zozname. Dostupné online.
- ↑ stránke Liptov TravelGuide
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovský Hrádok
