Litovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Známi Litovci
Historické regióny Litvy

Litovci patria k baltským národom, ktoré obývajú východné pobrežie Baltského mora. Hovoria litovským jazykom, ktorý patrí do východobaltskej vetvy baltských jazykov. Tie patria k indoeurópskym jazykom. Vyznávajú rímskokatolícke náboženstvo, ktorým sa odlišujú od iných baltských národov.

Počty Litovcov v jednotlivých krajinách[upraviť | upraviť zdroj]

  • Litva 2 864 000 (2007)
  • USA 659 992
  • Brazília cca 800 000
  • Veľká Británia cca 100 000
  • Rusko cca 76 000
  • Írsko cca 50 000
  • Nemecko cca 40 000
  • Kanada 36 485
  • Lotyšsko 25 000
  • Poľsko 25 000
  • Španielsko cca 15 000
  • Austrália 12 317
  • Bielorusko cca 10 000
  • Švédsko cca 8 000
  • Francúzsko cca 4 000
  • Dánsko cca 3000

a iné krajiny

História[upraviť | upraviť zdroj]

Litovci patria medzi národy, ktoré ako posledné v Európe prijali kresťanské náboženstvo. Až v 13. storočí prijíma knieža Mindaugas rímskokatolícke náboženstvo a zjednocuje litovské kmene. V 14. storočí litovské veľkoknieža Algirdas rozširuje územie Litvy až k Čiernemu moru. Vzniká tak jeden z najväčších európskych štátov. Litovci úspešne vzdorovali agresívnemu Rádu nemeckých rytierov a spolu s Poliakmi ho v roku 1410 pri Grunwalde porazili. Úspešne vzdorovali aj tureckej expanzii a ruskej expanzii. V roku 1385 vzniká poľsko-litovská únia. V čase reformácie si Litovci (na rozdiel od Lotyšov a Estóncov) zachovali rímskokatolícke náboženstvo. Po troch deleniach Poľska sa územie Litvy stalo súčasťou Ruského cisárstva až do roku 1918. Národné povedomie Litovcov, rustikálny charakter krajiny a pevná rímskokatolícka viera dokázali udržať Litovcov pri sile. Tak ako úspešne vzdorovali germanizácii, tak úspešne vzdorovali aj rusifikácii. V rokoch 19181940 bol litovský štát obnovený, ale neskôr okupovaný Sovietskym zväzom (1940 – 1941) a potom hitlerovským Nemeckom (1941 – 1944). Stalinské deportácie a nacistické pogromy proti židom zbavili Litvu veľkej časti obyvateľstva. V rokoch 1944/19451990 sa Litva stala opäť súčasťou Sovietskeho zväzu. Do Litvy (na rozdiel od Estónska a Lotyšska) prišlo menej Rusov (asi 6,3 %). Krajina má preto menej zásadný postoj voči Ruskej federácií a všetkým obyvateľom ruskej národnosti dala na rozdiel od svojich východných susedov plné občianske práva. Podobný postoj zaujala aj k poľskej menšine, ktorá tvorí 6,7 % obyvateľov krajiny.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažná väčšina Litovcov vyznáva rímskokatolícke náboženstvo, ktoré v histórii tohto národa zohrávalo dôležitú úlohu. Vidno to najmä v barokovom hlavnom meste Vilnius, v ktorom je niekoľko desiatok rímskokatolíckych kostolov. Napriek tomu, že mnohé z nich boli v sovietskej ére zatvorené, Litovci ich opäť vrátili katolíckej cirkvi a dnes slúžia ako katolícke chrámy. Pri meste Šiauliai sa nachádza známa Hora krížov, ktorá je symbolom vzdoru a odporu tohto malého a statočného národa proti totalitným diktatúram. Okupanti toto miesto viackrát zničili, ale Litovci ho vždy obnovili. Horu krížov navštívil aj pápež Ján Pavol II. Prítomnosť katolíckej cirkvi cítiť na každom kroku (kaplnky, sviatky, folklór, návšteva bohoslužieb). Iba malá časť Litovcov vyznáva pravoslávie a protestantizmus, prípadne je bez vyznania.