Llívia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Románsky kostol v Llívii

Llívia je španielska exkláva v južnom Francúzsku. Leží v Pyrenejách v regióne Cerdaña, 20 km východne od hraníc Andorry a len 2 km severne od španielskych hraníc. Je administratívnou súčasťou Katalánska a provincie Girona. Vo Francúzsku je územie obklopené teritóriom oblasti Languedoc-Rousillon a departementu Pyrénées-Orientales. Na úzkom území medzi exklávou a španielskou hranicou ležia francúzske obce Uz a Bourg-Madame, najbližším španielskym mestom je Puigcerda.

Základné údaje:

  • Rozloha: 12,84 km²
  • Počet obyvateľov: 1 252 (r. 2005)
  • Hustota zaľudnenia: 97,5 obyvateľov/km²
  • Geografická poloha: 42° 27' 45 s. g. š., 1° 58' 44 v. g. d.

Súčasťou Llívie je aj rozsiahle územie severne od nej, ktoré získala do užívania od Francúzska, ako kompenzáciu za existujúci status enklávy v rámci francúzskeho teritória. Nachádza sa na západnom brehu jazera Lac de les Bouillouses a je využívané prevažne na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Po vybudovaní francúzskeho hotela na tomto území (l'Hôtel Bones Hores) došlo k viacerým súdnym sporom medzi Francúzskom a Španielskom. Bolo dohodnuté, že hotel prejde do vlastníctva Llívie v roku 2030. Ďalšie územie na východnom brehu jazera stratila Llívia v prospech Francúzska súdnym rozhodnutím z roku 1831.

V rímskom období stálo na území dnešnej Llívie iberské oppidum, ktoré ovládalo celý priľahlý región Cerdaña a bolo jeho hlavným centrom. Rimania ho nazývali „Julia Libica“. V stredoveku sa hlavným strediskom stal neďaleký Hix (dnešná francúzska obec Bourg-Madame), avšak na vrchu nad Llíviou bol vybudovaný hrad s obrannou funkciou (dodnes sa zachovali len ruiny), preto aj naďalej zostala strategicky významným sídlom. V neskoršom období sa najvýznamnejším centrom oblasti stalo mesto Puigcerda (dnes v Španielsku), ktoré spravovalo oblasť Cerdaña ako súčasť Španielskeho kráľovstva. V roku 1528 Llívia získala mestské práva od španielskeho kráľa. V roku 1659 bola podpísaná tzv. Pyrenejská dohoda medzi Španielskom a Francúzskom, ktorou bola ustanovená spoločná hranica, ktorá však rozdelila región Cerdaña na dve časti. Severná časť s 33 obcami pripadla francúzskej korune, ale Španielsko sa odmietlo vzdať Llívie z dôvodu mestských práv (v zmluve sa spomínajú len vidiecke obce).

Exkláva je spojená s územím Španielska neutrálnou cestou D68, ktorá bola do roku 1995 uzavretá pre zahraničné automobily. Neskôr bola vybudovaná mimoúrovňová križovatka, ktorá zabránila odbočeniu na francúzske územie, na cestu N20. Podobný problém sa vyskytol aj na križovatke s cestou D30, čo vyriešilo vybudovanie kruhového objazdu.

Presná demarkácia hranice exklávy sa začala v roku 1868. V teréne bolo osadených približne 600 hraničných kameňov, pričom číslom 1 bol označený najstarší zachovaný hraničný kameň nazvaný Pedra Detra. Na llívijskej strane sú kamene označené písmenami LL, na francúzskej strany v závislosti od príslušnej obce, ktorej katastrálne územie susedí s Llíviou.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]