Lockheed P-38 Lightning

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lockheed P-38 Lightning
Lockheed P-38 Lightning USAF.JPG
Lockheed P-38J-20-LO Lightning "Yippee"
Typ stíhacie lietadlo
Výrobca Lockheed
Konštruktér Clarence L. Johnson
Prvý let 27. januára 1939
Zavedený 8. júna 1941
Vyradený 1949 (USAF)
Hlavný používateľ USAAF
RAF
Free French Air Force
Výroba 1941 - 1945
Vyrobených 10 037
Cena za kus 97 147 USD v roku 1944
Varianty Lockheed XP-49
Lockheed XP-58 Chain Lightning

Lockheed P-38 Lightning bolo jednomiestne stíhacie prípadne stíhacie-bombardovacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny.

P-38 Lightning patrí k najrozporuhodnejším lietadlám svojej doby. Jednými bol pokladaný za jedno z najlepších spojeneckých stíhacích lietadiel druhej svetovej vojny, iní ho pokladali za prekonaný a nebezpečný stroj, ktorý bol ľahkou korisťou nepriateľských stíhačov. Stroj s dvojitými chvostovými plochami bol rýchly, mal mohutnú palebnú silu, veľký dolet a bol pomerne všestranný. Nemohol sa síce porovnávať s jednomotorovými stíhačkami ako bol Messerschmitt Bf 109 a Focke-Wulf Fw 190, ale na svoju veľkosť bol pomerne ovládateľný a efektívny, prinajmenšom pre skúsených letcov. To platilo najmä v juhozápadnom Pacifiku, kde s týmito strojmi lietali najúspešnejší americkí stíhací piloti ako major Richard Ira Bong či Thomas Buchanan McGuire.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Na jar 1937 vydalo americké letectvo špecifikácie na nový prepadový stíhač s veľkým doletom a dostupom. Stroj sa mal vyznačovať rýchlosťou najmenej 660 km/h, do výšky 6 600 m sa mal dostať za 6 minút. Konštrukcia, ktorú predviedla firma Lockheed bola na tú dobu dosť netradičná. Ku dvojtrupému usporiadaniu sa konštruktéri priklonili po problémoch s inštaláciou turbokompresorov General Electric, ktoré vyžadovali veľa priestoru[1]. Dva silné motory Allison V-1710-11/15 boli navrhnuté tak, aby sa ich vrtule točili naopak a ich gyroskopické momenty sa tak vyrovnávali, čo výrazne zlepšovalo ovládateľnosť stroja pri veľkých rýchlostiach[2]. Palebná sila stroja pozostávajúca z jedného 37 mm kanónu Oldsmobile, dvoch 0,5" (12,7 mm) a dvoch 0,3" (7,62 mm) guľometov. Všetky tieto zbrane boli koncentrované pred kabínou, čo bolo tiež dosť netypické, pretože väčšina vtedajších amerických lietadiel mala zbrane v krídlach a trajektórie striel ich sa zbiehali v určitej vzdialenosti, naopak zbrane P-38 mierili priamo vpred, takže ich letci nemali obmedzený dostrel. Atypicky bol na svoju dobu riešený aj podvozok lietadla.

Napriek počiatočným problémom si výberová komisia US Air Corps nakoniec vyžiadala v júni 1937 stavbu prototypu. 27. januára 1939 poručík Ben F. Kesley uskutočnil prvý let lietadla. Krátko po štarte sa však lietadlo začalo nekontrolovtelne chvieť a pilot len so šťastím pristál s otvoreným podvozkom na blízkom poli. Po potrebných úpravách už v nasledujúcich letoch podobné problémy nevznikali. Svojím aerodynamickým prevedením, nízkym odporom vzduchu bol nový prototyp XP-38 napriek svojej relatívne veľkej hmotnosti omnoho rýchlejší než akýkoľvek jeho predchodca v americkom letectve. Ani havária prototypu pri diaľkovom lete z Kalifornie do New Yorku, 11. februára 1939, neodradila armádu od nákupu nových strojov. Po početných zmenách, ktoré musela konštrukčná kancelária na žiadosť letectva usktutočniť sa nové P-38 začali k jednotkám dostávať až v júni 1941 - jednalo sa o verziu P-38D.

O P-38 v tej dobe prejavilo záujem aj Spojené kráľovstvo. Avšak v decembri 1941 dodané stroje boli bez turbokompresorov, ktoré boli v tej dobe v USA prísne stráženým tajomstvom a navyše s motormi, ktorých vrtule sa otáčali rovnakým smerom. To malo za následok ich slabé výkony. Briti preto prebrali len asi 143 kusov, ktoré nakoniec nikdy nepoužili v boji.

Počas roku 1942 sa objavili nové výkonné verzie P-38F a G s motorom Allison V-1710-49/53, ktoré mali dolet okolo 3830 km a boli schopné preletu Atlantiku. Tieto verzie boli onedlho nasadené v bojoch v rozľahlých Pacifických oblastiach. K zlepšeniu ovládateľnosti strojov, ktorých hmotnosť po zavádzaných zmenách pomerne rýchlo rástla, boli zvláštne upravené vztlakové klapky, ktoré piloti vysunuli počas súbojov do „bojovej polohy“ o 8°, čím umožnili strojom uskutočňovať zatáčky s menším polomerom.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Richard Bong v kabíne svojho P-38 Lightning

P-38 bol od vstupu USA do vojny používaný na všetky možné účely ako výkonné stíhacie-bombardovacie, prieskumné, hĺbkové stíhacie a eskortné lietadlo, špeciálne upravené stroje slúžili na prevoz ranených, ako torpédové bombardéry či stroje na vlečenie leteckých terčov pri výcviku stíhačov. Do histórie sa zapísal najmä zostrel admirála Jamamota, významného japonského námorného veliteľa. Na neozbrojenej prieskumnej verzii F-5 lietal a zahynul i slávny francúzsky spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry. Napriek tomu, že ako stíhačka P-38 nebol až tak úspešný, v bojoch nad Európu ho nemeckí vojaci čoskoro nazvali „dvojtrupý diabol“. V podaní niekoľkých amerických stíhacích es ako boli Bong či McGuire, ktorí dosiahli 40 a 38 zostrelov, bol P-38 skutočne nebezpečnou zbraňou. Ich úspechy však možno pokladať viac za výsledky úspešnej spolupráce skupín letcov [1].

Dodnes sa zachovalo 6 letuschopných strojov P-38.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

P-38J Lightning[upraviť | upraviť zdroj]

Lockheed P-38J-10-LO Lightning
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 11,53 m
  • Rozpätie: 15,85 m
  • Výška: 3,91 m
  • Plocha krídel: 30,43 m2
  • Hmotnosť (prázdny): 5 614 kg
  • Hmotnosť (vzletová): 9 206 kg
  • Pohon: 2x radové piestové dvanásťvalce Allison V-1710-89 alebo 91, každý s výkonom 1425 k
  • Maximálna rýchlosť: 666 km/h
  • Dostup: 12 192 m
  • Dolet: 563 km alebo až 1 891 km

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1x kanón Hispano-Suiza HS.404 kalibru 20 mm
  • 4x guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm
  • 4x neriadená raketa M10 kalibru 112 mm alebo až 1451 kg potenciálnej bombardovacej nálože pod krídlami


P-38L Lightning[upraviť | upraviť zdroj]

Lockheed P-38L Lightning "Ruff Stuff"
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 11,53 m
  • Rozpätie: 15,85 m
  • Výška: 3,91 m
  • Plocha krídel: 30,43 m2
  • Hmotnosť (prázdny): 5 800 kg
  • Hmotnosť (vzletová): 9 798 kg
  • Pohon: 2x radové piestové dvanásťvalce Allison V-1710-111 alebo 113, každý s výkonom 1 725 k
  • Maximálna rýchlosť: 712 km/h
  • Dostup: 13 400 m
  • Dolet: 1 770 km alebo až 3 640 km

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1x kanón Hispano-Suiza HS.404 kalibru 20 mm
  • 4x guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm
  • 4x neriadená raketa M10 kalibru 112 mm
  • Vnútorné závesníky: 2x 907 kg bomba alebo 2x 454 kg bomba plus 4x 227 kg bomba, alebo 4x 113 kg bomba, alebo 6x 227 kg bomba, alebo 6x 113 kg bomba
  • Vonkajšie závesníky: 10x neriadená raketa HVAR kalibru 127 mm alebo 2x 227 kg bomba, alebo 2x 113 kg bomba

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Pierre Clostermann. Ohně v oblacích. Plzeň : Laser-books s.r.o., 2000. ISBN 80-7193-074-1. S. 106,110.
  2. Václav Němeček. Vojenská letedla 3/letadla druhé světové války. Praha : Naše vojsko, 1992. ISBN 80-7206-0117-1. S. 78.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]