Lomnický štít
| Lomnický štít | |
| vrch | |
 Lomnický štít od Slavkovského štítu
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 633,8 m n. m. |
| Súradnice | |
| Najľahší výstup | lanová dráha zo Skalnatého plesa |
| Prvovýstup | Robert Townson, sprievodca |
| - dátum | 16. august 1793 |
  Poloha v rámci Slovenska
|
|
 Poloha v rámci Karpát
|
|
| Wikimedia Commons: Lomnický štít | |
| Freemap.sk: mapa | |
Lomnický štít (maď. Lomnic(z)-csúcs, nem. Lomnitzer Spitze) je tretí najvyšší vrch Tatier, Slovenska a celých Karpát.
Obsah |
Charakteristika [upraviť]
Lomnický štít patrí k najznámejším štítom Tatier. V minulosti bol dlho považovaný za najvyšší štít Vysokých Tatier. Z vrcholu, pripomínajúceho trojhrannú pyramídu prevyšujúcu okolie, vedú tri hrebene:
- severozápadný, smerom k Pyšnému štítu, Malému Pyšnému štítu, Spišskému štítu po Baranie sedlo a ďalej cez Baranie rohy pokračuje hlavným hrebeňom Tatier na západ
- severovýchodný, ktorý vedie cez Vidlový hrebeň (Západná, Veľká a Východná Vidlová Veža) a Kežmarský štít ku Huncovskému štítu alebo cez Malý Kežmarský štít k Veľkej Svišťovke
- južný, Lomnický hrebeň, vedúci cez Lomnickú kopu, Lomnické sedlo, Veľký Lomnický hrb, ponad Zamkovského chatu po Lomnickú vyhliadku
Observatórium Lomnický štít nachádzajúce sa na vrchu štítu je najvyššie položené na Slovensku. Nachádzajú sa tu astronomické a meteorologické pracoviská SHMÚ, od roku aj 1957 televízna retranslačná stanica. Vedie naň visutá Lanovka Tatranská Lomnica–Lomnický štít.
Prvovýstup [upraviť]
Po prvýkrát dosiahol z Medených lávok vrchol Lomnického štítu obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry (v období rokov 1760-1790). Prvý zaznamenaný turistický výstup vykonal 16. augusta 1793 z Malej Studenej doliny anglický lekár, prírodovedec a cestovateľ Robert Townson počas svojej cesty po krajinách Rakúskej monarchie. Ten barometrickým meraním určil len s malou chybou výšku Lomnického štítu (2 633 m n. m.). Prvý zimný výstup na štít vykonali Theodor Wundt a Jakob Horvay v roku 1891.
Prístup [upraviť]
Štít nie je prístupný po turistickom značkovanom chodníku. Bežní turisti sa naň môžu od 19. decembra 1941 vyviezť visutou lanovkou zo Skalnatého plesa (Stanica Lomnický štít je súčasť lanovky Tatranská Lomnica–Lomnický štít, ktorá bola v tom čase najmodernejšou lanovkou v Európe), čo tomuto štítu zabezpečuje prvenstvo v návštevnosti medzi tatranskými štítmi. Na štíte však môžete stráviť maximálne 50 minút. Na štít je možné aj vyjsť z Lomnického sedla, ale len v sprievode horského vodcu.
Okolie štítu [upraviť]
Zo štítu je nádherný výhľad na okolité štíty a podhorie. Malá a Veľká Studená dolina, po Tatranskej magistrále smerom k Doline Zeleného plesa Veľká Svišťovka, Dolina Piatich Spišských plies, Veľká Zmrzlá dolina, Skalnatá dolina, Medená kotlinka, Skalnaté pleso, Jahňací štít, Kežmarský štít, Pyšný štít, Skalnatá chata, Téryho chata, Zamkovského chata.
Názov štítu [upraviť]
V minulosti bol Lomnický štít nazývaný aj Dedo. Súčasný názov je odvodený od obce Veľká Lomnica, v ktorej katastrálnom území do roku 1947 ležal.
Podnebie [upraviť]
Vrchol Lomnického štítu má drsné, studené podnebie. Charakteristické sú vysoké atmosférické zrážky v zimných mesiacoch.[1]. V rokoch 2000-2012 bola:
- priemerná teplota: približne -3°C
- maximálna teplota: +18,3°C (30/07/2005)
- minimálna teplota: -29,2°C (28/02/2005)
- zrážky: približne 1900 mm
- maximálna snehová pokrývka: 410 cm (25/03/2009)
- najchladnejší mesiac: február
- najteplejší mesiac: júl, august
- najsuchší mesiac: september, október
Galéria [upraviť]
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Lomnický štít (vľavo), cez Vidlový hrebeň Kežmarský štít (v strede) a Huncovský štít (vpravo) zo Skalnatého plesa
-
Lomnický štít (vľavo), cez Vidlový hrebeň Kežmarský štít (v strede) a Huncovský štít (vpravo) zo Skalnatého plesa
-
Lomnický štít z Hrebienka
-
Najvyššie položená meteorologická stanica
Referencie [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lomnický štít
Externé odkazy [upraviť]
