Longobardi (kmeň)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Longobardi alebo Langobardi bol západogermánsky kmeň, ktorý si v 2. polovici 6. storočia podrobil severnú Itáliu a utvoril kráľovstvo, ktoré si v roku 774 podrobil Karol Veľký.

Z pôvodných sídiel v južnej Škandinávii prešli pred zmenou letopočtu do dolného Polabia, odtiaľ prenikali najmä na juhovýchod. Na základe početných zhôd v materiálnej kultúre s Kvádmi, sídliacimi na Slovensku, možno predpokladať včasné kontakty oboch kmeňov, pravdepodobne už v 1. storočí. Početnejšie ozbrojené skupiny Longobardov prenikli do stredného Podunajska v polovici 2. storočia a 166 - 167 sa zúčastnili na vpáde germánskych kmeňov do Panónie, čo znamenalo začiatok tzv. markomanských vojen (166 - 180). V dobe sťahovania národov sa postupne presídlili cez Čechy a Moravu do stredného Podunajska. Okolo 480 ich písomné pramene uvádzali v Ruginlande a zakrátko i v Panónii. V 1. polovici 6. storočia sa expanzia Longobardov ako posledného starovekého germánskeho kmeňa dotkla aj územia západného Slovenska (nálezy zo Zohora a Bratislavy-Devínskeho jazera). Ich odchod po bojoch s Gepidmi a Avarmi v roku 568 pod vedením Albiona cez Aquileiu do severného Talianska znamenal koniec okupácie juhozápadného Slovenska germánskymi kmeňmi. V severnom Taliansku vytvorili ranofeudálny štát a dali meno severnej časti Apeninského polostrova - Lombardii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.