Lotrinsko (historické územie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Lotrinsko (fr. Lorraine, nem. Lothringen; nazvané podľa Lotara II.) je historické územie spočiatku v dnešnom severovýchodnom Francúzsku a častiach dnešného Beneluxu a Nemecka, zhruba od 14. storočia už len v dnešnom severovýchodnom Francúzsku. Najprv kráľovstvo, od konca 9. storočia vojvodstvo.

V rokoch 855880 to bolo samostatné kráľovstvo, v roku 870 rozdelené medzi Výchdofranskú a Západofranskú ríšu, od roku 880 súčasť Východofranskej ríše/Nemeckého kráľovstva/rímskonemeckej ríše ako vojvodstvo (v rokoch 912 - 925 dočasne pod nadvládou Západofranskej ríše).

V roku 959 bolo rozdelené na:

Dolné Lotrinsko sa v 11. - 14. storočí rozpadlo na viacero samostatných vojvodstiev (Limbursko, Brabantsko a Jülich a pod.)

V Hornom Lotrinsku (teda Lotrinsku) si udržala vládu vojvodská dynastia. Vojvodstvo postupne stratilo územia Bar (znovu získané 1480), Saarbrücken, Luxembursko a cirkevné majetky. Od roku 1453 tu vládla mladšia línia Anjouvcov, ale územie stále patrilo do rímskonemeckej ríše. V roku 1737 bol František I. Lotrinský nútený vzdať sa vlády v Lotrinsku; potom v Lotrinsku chvíľu podľa dohody do svojej smrti vládol poľský kráľ Stanislav I. Leszczyński (1737 - 1766), ale v roku 1766 bolo pripojené k Francúzsku ako provincia (pozri pod Lotrinsko (región)). Po prusko-francúzskej vojne (1870 - 1871) Francúzsko odstúpilo Nemecku časť Lotrinska (vtedy časti departementov Moselle a Meurthe, dnes departement Moselle), ktorá potom do roku 1919 patrila k Nemecku, v roku 1919 však znova pripadla k Francúzsku. Počas druhej svetovej vojny (1940 - 1944/1945) bolo toto územie opäť obsadené Nemeckom, odvtedy patrí Francúzsku.