Louis Wirth

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Louis Wirth (* 28. august 1897 – † 3. máj 1952) bol americký sociológ nemeckého pôvodu, člen takzvanej chicagskej školy. Medzi jeho odborné záujmy patril okrem iného mestský spôsob života, správanie minoritných spoločenských skupín alebo masmédia.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Wirth sa narodil roku 1897 v malej nemeckej dedine Gemünden ako jedno zo siedmich detí Rosalie Lorigovej a Josepha Wirtha. Louisov strýko sa už skôr presťahoval do Spojených štátov amerických a pri jeho návšteve Európy v roku 1911 rodina usúdila, že Spojené štáty mladému Louisovi ponúkajú viac príležitostí. Wirthovci najprv žili v Omahe (štát Nebraska), potom Louisa prijali na štúdiu na univerzite v Chicagu. Jeho doktorská práca bola publikovaná v roku 1925 pod názvom Ghetto. Od roku 1931 profesionálne pôsobil na Chicagskej univerzite pod vedením Roberta E. Parka. V roku 1947 ho zvolili do čela Americkej sociologickej spoločnosti (neskôr Americká sociologická asociácia). Louis Wirth zomrel celkom náhle a neočakávane na jar 1952 počas prednášky v Buffale, ktorú viedol.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju koncepciu mestského človeka Wirth prvý raz predstavil v eseji Urbanism as a Way of Life, publikovanej roku 1938 v American Journal of Sociology. V mnohom vychádzal z diela Georga Simmela, ale na rozdiel od neho sa opieral o veľké množstvo empirických faktov. Wirth mesto pre sociologické účely definoval ako „relatívne veľké, husté a trvalé zoskupenie nerovnorodých indivíduí“. Na základe tejto definície (faktov veľkého množstva ľudí, hustoty osídlenia a heterogenity obyvateľstva) vytvoril charakteristiku mestského človeka, v ktorej zdôraznil predovšetkým nasledujúce rysy:

  • prelietavosť, neosobnosť a chladná racionalizácia ľudských vzťahov; ľudia vstupujú do interakcií väčšinou len kvôli určitým konkrétnym cieľom,
  • čo spolu s vysokou mobilitou ľudí v mestách vedie k oslabeniu vzájomného puta medzi ľuďmi v porovnaní s vidiekom;
  • sociálne úlohy jedinca sú izolované a často majú aj protichodný charakter;
  • súťaživosť prevažuje nad kooperáciou; jedinec vykorisťuje druhých vo svoj prospech.

Súčasné pôsobenie týchto prvkov je podľa Wirtha príčinou mestskej anonymity, apatie, bezohľadnosti a nezáujmu o osud ostatných (nezriedka aj svoj vlastný), čo tvorí podhubie na šírenie zločinného správania, nárast počtu samovrážd, rozvrat rodiny a ďalšie sociálno-patologické javy. Wirth zároveň poukazoval na to, že mnohé z charakteristík mestského človeka sa dajú generalizovať a že urbanizmus je prevažujúcim životným štýlom v celej modernej spoločnosti.

Wirthova teória vyvolala výraznú vlnu pozitívneho aj negatívneho ohlasu. Je síce pravda, že niektoré každodenné aktivity mestského človeka majú výrazne neosobnú povahu a formy interakcie zrodenej v mestách sa do určitej miery stali všeobecne platnými pre modernú spoločnosť, ale už od 60. rokov medzi sociológmi skôr prevažuje názor, že mestská „anonymita a strata ľudskosti v medziľudských vzťahov“ nie je zďaleka tak desivá, ako sa domnieval Wirth. Predstava o anonymnom a osamotene žijúcom mestskom indivíduu je dnes už prekonaná a je zrejmé, že na správanie človeka pôsobí oveľa viac rôznych premenných, než len samotný fakt života v meste.