Lučenec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Lučenec pozri Lučenec (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°19′43″S 19°40′09″V / 48.328611°S 19.669167°V / 48.328611; 19.669167
Lučenec
mesto
Lucenec Panorama3.jpg
Panoráma mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Lučenec
Región Novohrad
Nadmorská výška 194 m n. m.
Súradnice 48°19′43″S 19°40′09″V / 48.328611°S 19.669167°V / 48.328611; 19.669167
Rozloha 47,79 km² (4 779 ha) [1]
Obyvateľstvo 28 335 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 592,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1262
Primátor Alexandra Pivková[3] (SDKÚ-DS, SaS, MOST-HÍD, KDH)
PSČ 984 01
ŠÚJ 511218
EČV LC
Tel. predvoľba +421-47
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Lučenec
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.lucenec.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Kalvínsky kostol

Lučenec (maď. Losonc, nem. Lizenz) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji. Je centrom historického regiónu Novohradu.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Miestne časti
Sídliská
  • Rúbanisko (najväčšie)
  • Červená Armáda (sídlisko Juh)
  • Štvrť M. R. Štefánika
Osady
  • Béter, Čerepeš, Čurgov, Cirkevná osada, Dolná Slatinka, Fabianka, Havašova samota, Hladký majer, Koháryho dolina, Horná Slatinka, Lučenské kúpele, Ľadovo, Markušova osada, Osada verejnej čistoty(sar dar), Parný mlyn, Pokorného osada, Ružová osada, Šimova samota, Tausova osada, Uhoľná samota, Vágova samota, Vinice

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Významné ulice: Masarykova, Haličská, Vajanského, Gemerská, Fiľakovská, Zvolenská, L. Novomeského, štvrť M.R.Štefánika., Komenského, Timravy.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom pretekajú Krivánsky a Tuhársky potok. Na juhovýchodnom okraji mesta sa spájajú.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Na západnom okraji mesta (smerom na Halič) je vodná nádrž Ľadovo na Tuhárskom potoku.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov podľa sčítania ľudu v r. 2012: 27.186 obyvateľov

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci - 18.383 (65,6%)
  • Maďari - 2.371 (8,3%)
  • iní a nezistení - 7.721 (27,1%)

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímski katolíci - 56,56 %
  • bez vyznania - 21,12 %
  • evanjelici a. v. - 14,47 %
  • grécki katolíci - 0,39 %

a iní

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Lučenca

Archeologické nálezy ukazujú na osídlenia v miestach, kde sa dnes nachádza Lučenec, už v praveku. Medzi obcou Vidiná a časťou Lučenca Opatovou boli nájdené pracovné nástroje z doby kamennej vyrobené z chalcedónu. Z obdobia staršieho eneolitu (4.tisícročie pred Kr.) pochádza medený sekeromlat, nájdený v Lučenci. Nálezmi z doby bronzovej sú džbánok (staršia doba bronzová), osem bronzových mečov z Opatovej a meč z Lučenca-Tuhára. V lučenskom lese bola nájdená súčasť konského postroja z doby bronzovej. Z obdobia sťahovania národov pochádzajú urny nájdené v miestnej časti Parný mlyn. V tomto období sa na území Lučenca striedali kmene Jazygov, Kvádov, Ossov, Svévov, Hunov, Avarov, Cottinov a ďalších. V šiestom a siedmom storočí sem prichádzajú Slovania ako prví stáli obyvatelia. V 10. storočí sa k nim pridávajú Maďari.

V roku 1128 postavil Lambert kaplnku na počesť Panny Márie, údajne v Lučenci. Je to prvá (neoverená) správa o Lučenci. V roku 1190 sa po prvýkrát spomína kláštor Valis lucida v dnešnej Opatovej. Patril cistercitom a bol založený na pozdvihnutie poľnohospodárstva v oblasti Horného Ipľa, ktorá bola málo kolonizovaná. Kláštor ležal na križovatke obchodných ciest (Horné Uhorsko - Dolné Uhorsko, západ - východ), preto sa usudzuje aj na jeho obchodnú funkciu.

Pôvodná osada Lučenec sa nachádzala niekde medzi Opatovou a Vidinou. Lokalitu, ktorá sa nazývala Eb hát sa dosiaľ nepodarilo presne identifikovať.

Kasárne v Lučenci, cca rok 1900

V 13. storočí boli pánmi Lučenca rôzne šľachtické rody, napríklad Zaah (Zach), Szemere Kačič, Tomaj a ďalšie. Z rokov 1239-1240 máme ďalšiu zmienku o cistercitoch v Lučenci a v Lučenci-Tuhári. Samotný názov Lučenca (ako TERRA LUCHUNCH) je však uvedený prvýkrát až v listine kráľa Bela IV. z 3. augusta 1247. V roku 1262 sa zas uvádza názov LOSUNC, v roku 1271 (in) LUSUNCH, v roku 1275 (in) LOSUNCH, TERRA LOSUNCH, v roku 1277 a v roku 1280 POSESSIO LUSUNCH, v roku 1299 TERRA LUSUNCH. Z roku 1299 údajne pochádza aj listina, v ktorej sa už Lučenec uvádza ako mesto, ale nevedno, kde by sa táto listina mala nachádzať. Z roku 1327 je zmienka „VILLA SEU CIVITATIS LUCHUNCH“ – „dedina či mesto Lučenec“, obkolesené priekopou a ohradou (palánkom). V 30. rokoch 14. storočia sa Lučenec uvádza ako farnosť (plébánia).

V 13. až 14. storočí sa Lučenec hospodársky nerozvinul natoľko, aby sa mohol stať slobodným mestom. Vyplývalo to z jeho polohy mimo hlavných tranzitných ciest. Lučenec bol pôvodne poddanskou obcou, patriacou k Divínskemu hradnému panstvu (Dyen, Dyuen). V roku 1393 kráľ Ľudovít Veľký daroval panstvo rodu Lossonczyovcov (Lučenských) a Lučenec (LOCHON) daroval šiestim bratom Lossonczyovcom. V roku 1406 im kráľ Žigmund držbu Lučenca potvrdil. V roku 1404 sa uvádza názov LOSONCZ.

V roku 1451 sa Lučenec už spomína ako oppidum - mestečko. Rok 1451 bol zároveň rokom snáď najznámejšej udalosti z dejín Lučenca: bitky pri Lučenci. Bola to jedna z viacerých bitiek medzi uhorským gubernátorom Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom, pričom tentoraz zvíťazil Jiskra.

V polovici 16. storočia sa tu rozšírilo silné reformačné hnutie. Roku 1608 zabrali rímskokatolícky kostol kalvíni a vačšina obyvateľov Lučenca sa stala kalvínmi. Roku 1622 Lučenec vypálili vojaci Gabriela Betlena. Zhoreli aj listiny s mestskými privilégiami. Ďalšiu brzdu pre rozvoj mesta predstavovali aj vojny s Turkami. Od 17. po 18. storočie vznikali remeslá. Roku 1695 získal Lučenec od cisára Leopolda I. právo organizovať trhy.

V roku 1846 vznikla v Lučenci prvá banka a prvé noviny. V roku 1847 bolo zriadené kalvínske gymnázium. Počas revolučných udalostí roku 1849 bol Lučenec vypálený ruskou cárskou armádou. Vyhorel aj kalvínsky kostol a preto musel byť roku 1853 prestavaný (v neogotickom štýle). V 2. polovici 19. storočia sa začalo spriemyselňovanie, keď tu vznikla garbiareň, dve smaltovne, závod na výrobu poľnohospodárskych strojov a tehelňa. Roku 1871 sa stavala železnica z Budapešti cez Lučenec na Žilinu a Ostravu. V 90. rokoch 19. storočia bola postavená nová radnica. Roku 1899 zasiahla mesto povodeň. V roku 1910 vzniklo prvé stále kino. Roku 1919 boli z Lučenca komandované maďarské ozbrojené skupiny, usilujúce sa o nastolenie boľševického režimu. Boje medzi česko-slovenskou armádou a boľševikmi prebiehali na prelome mája a júna a Maďari boli napokon prinútení ustúpiť. Lučenec definitívne zostal súčasťou Česko-Slovenska. Roku 1925 bola postavená synagóga. V tom istom roku Lučenec napojili na energetickú sieť vysokého napätia a zároveň sa začala budovať mestská vodovodná sieť. Roku 1938 sa Lučenec na základe Viedenskej arbitráže stal súčasťou horthyovského Maďarska. Po skončení druhej svetovej vojny sa mesto rozvíjalo (boli postavené nové byty, nemocnica, závody, školy), ale za pridrahú cenu zničenia architektonicky cenných budov, ako bolo napr. secesná Café Corso. Roku 1968 na územie mesta vstúpili vojská Varšavskej zmluvy. Roku 1982 bol Lučenec v pozornosti sveta pre konanie Majstrovstiev sveta v parašutizme v neďalekých Boľkovciach, pre ktorý účel bol postavený Hotel Pelikán. V deväťdesiatych rokoch bola otvorená Zlatá ulička s butikmi a pohostinstvom.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Novou primátorkou Lučenca na roky 2010-2014 je Alexandra Pivková (SDKÚ-DS).

Volebné obdobie 2011-2015[upraviť | upraviť zdroj]

Primátorkou mesta je PhDr. Alexandra Pivková, viceprimátorom Mgr. Pavol Baculík.

Mestské zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo má 25 poslancov. Relatívnu väčšinu tvoria nezávislí kandidáti, okrem nich sú zastúpené strany SNS, koalícia SDKÚ-DS s KDH, SMER, SZ, OKS, SMK, SF a SLNKO. Siedmi poslanci MsZ tvoria Mestskú radu.

  • Karol Mičko, SDKÚ-DS, KDH
  • Pavol Krokoš, OKS
  • Zaher Mahmoud, SF
  • Anna Václavíková, SMER
  • Pavol Baculík, SDKÚ-DS, KDH
  • Juraj Pelč, nezávislý kandidát
  • Pavol Balážik, nezávislý kandidát, člen Mestskej rady
  • Rudolf Slivka, SLNKO
  • Norbert Krišta, SZ
  • Pavol Kalinský, SDKÚ-DS, KDH, člen Mestskej rady
  • Peter Brunčák, nezávislý kandidát
  • Eva Balážová, SMER, členka Mestskej rady
  • Pavol Filčík, SMER
  • Ján Jackuliak, SDKÚ-DS, KDH, člen Mestskej rady
  • Roman Grebáč, OKS
  • Ján Bystriansky, SMK-MKP
  • Ján Brezňan, SNS, člen Mestskej rady
  • Štefan Prístavka, nezávislý kandidát
  • Elena Uličná, nezávislý kandidát, členka Mestskej rady
  • Péter Csúsz, SMK-MKP, člen Mestskej rady
  • Zsolt Mihalovics, SMK-MKP

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Socha "Obranca Novohradu" na Kubínyiho námestí

Divadlá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dom kultúry Boženy Slančíkovej-Timravy
  • Kino Apollo (už digitalizované s možnosťou premietania 3D filmov)
  • Amfiteáter

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Novohradské múzeum a galéria v Lučenci vzniklo v r.1955 ako Okresné vlastivedné múzeum v Haliči. V rokoch 1967 - 1985 pôsobilo vo Fiľakove ako Novohradské múzeum. Od r.1985 sídli v Lučenci v pamiatkovej budove bývalého župného súdu v historickom jadre mesta. Inštitúcia, ktorej zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj, spravuje viac ako 30 000 archeologických, etnologických, historických a galérijných zbierkových predmetov. Z nich sú obzvlášť cenné zbierky ľudovej keramiky, smaltu a historického skla dokumentujúce dominantné výrobné odvetvia Novohradu. Galerijná zbierka mapuje tvorbu umelcov pôsobiacich v Lučenci a jeho okolí. Pravidelne organizuje medzinárodnú súťaž Trienále akvarelu /od r.1983/, Medzinárodné keramické sympózium /od r.1989/. Múzeum má v bohatú kolekciu súčasnej keramiky, ktorú prezentuje aj stála expozícia.

www.nmg.sk Otvorené Ut-Pia: 9-17, Ne: 14-17

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Z Lučenca pochádza nu-metalová skupina Forma a grindcorová skupina Mizar alebo superstáristky Vierka Berkyová a Nikoleta Balogová.

Pozoruhodné stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Katolícky kostol

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • V mestskom parku je pomník na uctenie padlých v okolí Lučenca pri boľševickom vpáde roku 1919.
  • Pred štátnym gymnáziom je pomník (socha) Timravy.
  • Vedľa mestského úradu je pomník Dr. Vodu.

Mestský park[upraviť | upraviť zdroj]

Rybník v mestskom parku v roku 1925
Rybník v mestskom parku

Nachádza sa na juhozápade mesta. Bol založený roku 1884. Okrem pokojných prechádzok či posedení na lavičkách má návštevník k dispozícii aj pohostinské zariadenie. Blízko neho sa nachádza jazierko, ktoré v minulosti slúžilo na člnkovanie. V súčasnosti už v ňom vidieť plávať kačky či biele a čierne labute. Medzi atrakcie parku patria pávy, rôzne druhy vtákov alebo ovce. Pre deti je poskytnuté detské ihrisko alebo fit cesta. Nachádza sa tu reštaurácia Biela Labuť. Po okraji parku preteká Tuhársky potok.

Chránené stromy[upraviť | upraviť zdroj]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Lučenec má extraligový basketbalový tím BK E.S.O Lučenec. V roku 2003 vyhral Česko-slovenský pohár a v rokoch 2004 a 2006 tituly majstra Slovenska.Teraz hrá Lučenec prvú ligu s menom OZ DASKIT Lučenec. Futbalový klub LAFC Lučenec hrá štvrtú najvyššiu súťaž pod názvom Majstrovstvá regiónu STRED. Taktiež tu je hokejový klub ktorý nesie názov HC Lučenec, všetky kategórie hrajú 1. ligu.

Mestská tržnica
Reduta

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ipeľské tehelne
  • Johnson Controls
  • Agro CS Slovakia
  • CONSTRUCT s.r.o.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Alexandra Pivková je v zozname. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]