Lučina (rieka)

	Lučina
	rieka
	Lučina v Havířove
Štát	Česko
Región	Moravsko-sliezsky
Prameň
- poloha	na severnom úbočí Prašivej, Moravsko-sliezske Beskydy
- výška	660 m
Ústie	do Ostravice
- poloha	Ostrava, Moravsko-sliezsky kraj
- výška	207 m
Dĺžka	37,3 km
Povodie	197,1 km² (19 710 ha)
Prietok
- priemerný	2,39 m³/s
Preteká cez	(Moravsko-sliezsky kraj - obce Dobratice, Vojkovice, Dolní Domaslavice, Lučina, Soběšovice, Žermanice, Horní Bludovice, Havířov, Šenov, Ostrava)
Povodia	Odra, Ostravice
	Wikimedia Commons: Lučina River
	Geografický portál

Lučina (predtým Lucina; poľ. Łucyna) je rieka v Moravsko-sliezskom kraji, prítok rieky Ostravice, ktorý odvodňuje oblasť na pomedzí okresov Frýdek-Místek, Karviná a Ostrava-mesto.

Názov rieky[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie Lučina má rieka od roku 1956, kedy pri budovaní Žermanickej priehrady došlo k pomenovaniu novovzniknutej obce Lučina a podľa nej aj samotnej rieky. Do tej doby bolo jej meno Lucina. V starých mapách sa objavuje viacero názvov. V jej hornom toku sa objavuje názov Ribi alebo Ribnia, v oblasti medzi Domaslavicami a Bludovicami názov Holzina alebo Holczina. V oblastiach od Šenova až po Slezskoostravský hrad už potom Lucina.

Petr Bezruč v Sliezskych piesňach na niekoľkých miestach zosmiešňuje používanie mena Lučina miesto podľa jeho názoru správneho Lucina, vidí v ňom príklad "krstenia dedín" zo strany Čechov, ignorujúci sliezsku tradíciu a svojbytnosť. Napr. v básni Polská Ostrava píše: "Přibylec nadutý národa jazyk psuje: / on Švarné Lucine sází háček na hlavu ..."

Popis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v Moravsko-sliezskych Beskydoch na severnom úbočí hory Prašivá v nadmorskej výške okolo 660 metrov. Celkovo jej tok najskôr mieri severným, neskôr západným až severozápadným smerom. Pri obci Žermanice zadržiava jej vody Priehradná nádrž Žermanice, vybudovaná v rokoch 1951 až 1958 pre zásobovanie priemyselných podnikov úžitkovou vodou a slúžiaca tiež na rekreáciu, ochranu pred povodňami a výrobu elektrickej energie. Vzhľadom na nedostatočnú vodnatosť Lučiny bol súčasne vybudovaný vodný kanál medzi Vyšnými Lhotami a Vojkovicami, ktorý privádza do Lučiny vodu zo susedného povodia Morávky a to v priemernom množstvo 1,9 m³/s. Pre obyvateľov miest, zatopených pri stavbe nádrže, vznikla na jej ľavom brehu nová obec Lučina. Od výtoku pod Žermanickou priehradou je Lučina vodácky splavná na úseku dlhom 24 km. Rieka najskôr pokračuje severným smerom až po mesto Havířov, kde sa stáča oblúkom na západ. Pri juhozápadnom okraji Havířova bola na jej toku vyhlásená prírodná pamiatka Meandre Lučiny, ktorú tvoria prirodzené riečne meandre a na ne nadväzujúce mokrade s lužným porastom. Okolo Šenova Lučina dospieva na územie mesta Ostravy, obracia sa na severozápad, z východnej strany míňa areál Novej hute a pod Slezskoostravským hradom sprava ústi do rieky Ostravice, ktorá jej vody odnáša ďalej do Odry. Lučina je skoro vždy hnědokalná rieka. Je to veľmi podobné ako pri rieke Myjave na južnej Morave. Dno je tvorené riečnym bahnom, ktoré odnáša, ale hlavným zdrojom "čistého znečistenia rieky" sú meandre Lučiny na strednom toku. Brehy sú takmer kolmé ku hladine a pri tom sa odlamujú kusy hnedej zeminy, a tie skončia rozomleté vo vode.