Ludrová
| Ludrová | |
| obec | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Región | Liptov |
| Nadmorská výška | 560 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 5,34 km² (534 ha) |
| Obyvateľstvo | 977 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 182,96 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1376 |
| Starosta | Peter Slimák[2] (SMER) |
| PSČ | 034 71 |
| ŠÚJ | 510823 |
| EČV | RK |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| Adresa obecného úradu |
Ludrová 239 |
| Telefón | +421 44 4352189 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.ludrova.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Ludrová je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Geografická poloha [upraviť]
Obec Ludrová sa nachádza v ústí Ludrovskej doliny približne 4 km východne od Ružomberka. Je situovaná v smere sever – juh. Obec je obklopená menšími masívmi Páncovej a Čerien, ktoré tvoria podhorie Nízkych Tatier. Obec je východiskom do Ludrovskej doliny, ktorá končí pod masívom Salatína, ktorý je najvyšším bodom oblasti a patri k najvyšším vrchom v okresu Ružomberok.
Obec Ludrová susedí s obcami Štiavnička, Liptovská Štiavnica a priamo s Ružomberkom (Bielym Potokom). Obec je obklopená mnohými poľami a políčkami, ktoré sa zarezávajú do okolitého terénu.
Prírodné podmienky [upraviť]
Obec Ludrová sa nachádza oblasti podhorského vegetačného stupňa, čo výrazne ovplyvnilo zloženie flóry a fauny. V chotári obce sa vyskytujú ihličnaté lesy (najčastejšie smreky a borovice), ktoré sa miešajú s porastom brezy, buku. Okrem lesných porastov sa tu nachádzajú aj početné lúky, ktoré slúžia ako pasienky. Na nich sa hodne vyskytujú porasty krov ako šípka obyčajná a trnka obyčajná. Na poliach v okolí obce sa darí zemiakom a obilninám.
Fauna pozostáva zo živočíchov typických pre podhorské a horské pásmo. Okrem nízkej zvery ako líška obyčajná, plch obyčajný, veverica karolínska sa tu vyskytujú početné skupiny vysokej zvery. Najpočetnejšími zástupcami sú jeleň obyčajný a srna hôrna, ktoré sa zvyknú pásť na pasienkoch spolu s hospodárskymi zvieratmi (ovcami a kravami) na podhorských lúkach. Zo šeliem bol zaznamenaný výskyt medveďa hnedého a rysa ostrovida. Z vtáctva tu má hodné zastúpenie sýkorka obyčajná, trasochvost biely, vrabec domový a početné kŕdle vrán. Dravé vtáky sú zastúpené v podobe pustovky obyčajnej, myšiaka hôrneho, hodne sa vyskytujú aj sovy, najmä sova obyčajná, vzácne aj výr skalný.
Z geologického hľadiska sa obec nachádza v pásme vnútorných západných Karpát. Geologické podložie má kryštalické jadro. V okolí obce sa nachádza niekoľko prameňov kyseliek, ktoré poznáme pod názvom medokýš. Činnosť oxidu uhličitého v minulosti je zrejmá aj v podobe bohatých ložísk travertínu, najmä v oblastí Čerien.
Vodné toky [upraviť]
Cez obec Ludrová preteká potok Ludrovčanka, ktorý sa v niektorej literatúre spomína pod názvom Štiavnický potok alebo Štiavničanka. Potok má charakter horskej bystriny, ktorý pramnení v Ludrovskej doline, neďaleko lokality Javorie. V minulosti tento potok vymedzoval východnú hranicu chotáru Ružomberka. Jeho dĺžka je cca 10 km. Ústí do Váhu neďaleko ružomberskej celulózky.
Symboly obce [upraviť]
Návrh súčasného erbu obce rešpektuje skutočnosť, že vznikla spojením dvoch odlišne sa vyvíjajúcich celkov (Zemianska Ludrová a Villa Ludrová).
Erb tvorí v červenom poli po zelenej pažiti doľava kráčajúca strieborná hus so zlatým zobákom a nohami. Nad ňou sa vznáša strieborná heraldická ruža so zelenými lístkami a zlatým semenníkom sprava vodorovne prestrelená zlatým šípom.
Hus v kombinácii s heraldickou ružou nepoužíva žiadna iná obec na Slovensku.
Dejiny [upraviť]
Prvá priama prísomná zmienka o obci pochádza z 9. júla 1376, kedy sa spomína v ktorej kráľ Ľudovít I. nariaďuje platiť obyvateľom obcí ležiacich v chotári mesta Ružomberok miestnu daň. Prvá nepriama zmienka však pochádza z zo 14. novembra 1340 z listiny uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou, v ktorej udelil Ružomberku mestské výsady a ohraničil jeho chotár Štiavnickým potokom (Ludrovianka). Spomínaný potok bol aj hranicou medzi rozdelenou obcou. Na pravom brehu sa nachádzala obec Zemianska Ludrová, ktorá patrila zemianskemu rodu Tholtovcov, z ktorého pochádzal aj zakladateľ obce Rudolf (Rudlinus z Ludrovej a Štiavnice). Okrem iného sa spomínajú aj rody Rakovských a Štiavnických. Na ľavom brehu sa nachádza Villa Ludrová, ktorá bola na základe listiny uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou súčasťou Ružomberka ako jedna z jeho ulíc (spolu s Bielym Potokom, Vlkolíncom a Černovou). K zjednoteniu oboch obcí dochádza v auguste roku 1953.
Politika [upraviť]
Obecné zastupiteľstvo [upraviť]
Obecné zastupiteľstvo pozostáva zo 7 poslancov, z toho jeden je zástupca starostu. V obci pôsobí aj kontrolór. Obecný úrad v Ludrovej vydáva miestny občasník Ludrovský hlásnik.
Obyvateľstvo [upraviť]
V Ludrovej žije 1049 obyvateľov (12/2011), z toho 530 žien a 519 mužov.
Kultúra a zaujímavosti [upraviť]
Občianske združenia [upraviť]
V obci už dlhodobo pôsobí OBECNÝ ŠPORTOVÝ KLUB LUDROVÁ (OŠK Ludrová). Pred niekoľkými rokmi vzniklo OZ Ludrovská Iniciatíva.
Stavby [upraviť]
Pamiatky [upraviť]
V katastrálnom území obce, v lokalite Kút, sa nachádza opevnený gotický kostol Všetkých svätých z 13. storočia so vzácnymi freskami z 15. storočia. Je súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku.
- Kostol Všetkých svätých Ludrová – Kút
Presný časový údaj o vzniku kostola neexistuje, ale historici a reštaurátori jeho vznik datujú do druhej polovice 13. storočia. Nakoľko ide o staré patrocínium, a v danom objekte sú použité ešte románske a ranogotické architektonické prvky, mohol by sa datovať i do prvej polovice 13. storočia. Reštaurátorský prieskum pod vedením Ing. arch. Juraja Matáka zistil, že svätyňa bola postavená spolu so sakristiou. Táto sakrálna pamiatka reprezentuje tzv. kolonizačný typ kostola, čiže kostol s pravouhlým presbytériom štvorcového pôdorysu, obdĺžnikovou loďou a sakristiou pristavanou k svätyni z jej severnej strany. Najstaršie architektonické časti kostola sa nachádzajú vo svätyni, a to: štrbinové okno na východnej stene, južné okno s poloblúkovým ukončením a rebrá klenby, ktoré zaujmú svojou jednoduchosťou, klinovým profilom a absenciou akýchkoľvek sediel alebo podstavcov. K mladším častiam kostola patrí južná bočná loď a veža kostola na jeho západnej strane. Prestavba bola realizovaná v druhej polovici 15. storočia. Pôvodný západný vstup zamurovali a ako nový, hlavný, vstup do kostola slúžil neskorogotický sedlový portál. Veža bola zvýšená vďaka renesančnej úprave v 17. storočí, čo dosvedčuje i sgrafito na jej okrajoch. Kostol obkolesuje renesančný múr, ktorý bol neskor v 19. storočí zastrešený šindľovou strieškou. Vstupná brána je postavená v klasicistickom štýle a na kovanej železnej bráne sa nachádzajú iniciály mien a priezvisk Mórica a Petronely Rakovských.
Pravidelné podujatia [upraviť]
V Ludrovej sa pravidelne koná "MEMORIÁL VIKTORA MOĆÁRYHO". Ďalej sa tu konáva Trojkráľový výstup na Ostrô.
Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]
Dôležité firmy [upraviť]
- Travertín s.r.o.
Osobnosti [upraviť]
- Ladislav Dutka – slovenský pedagóg a fyzik.
Médiá (foto, audio, dokumenty) [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Peter Slimák je v zozname. Dostupné online.
Zdroj [upraviť]
- B. MOČÁRY A KOL., Ludrová, Obecný úrad Ludrová; Ružomberok, 2002
Externé odkazy [upraviť]
|
||||||||
