Ludrová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°02′50″S 19°19′57″V / 49.0472°S 19.3326°V / 49.0472; 19.3326
Ludrová
obec
Lu small.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Región Liptov
Nadmorská výška 560 m n. m.
Súradnice 49°02′50″S 19°19′57″V / 49.0472°S 19.3326°V / 49.0472; 19.3326
Rozloha 5,34 km² (534 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 000 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 187,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1376
Starosta Peter Slimák[3] (SMER-SD)
PSČ 034 71
ŠÚJ 510823
EČV RK
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Ludrová 239
Telefón +421 44 4352189
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Ludrová
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.ludrova.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Ludrová

Ludrová je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Geografická poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Ludrová sa nachádza v ústí Ludrovskej doliny približne 4 km východne od Ružomberka. Je situovaná v smere sever – juh. Obec je obklopená menšími masívmi Páncovej a Čerien, ktoré tvoria podhorie Nízkych Tatier. Obec je východiskom do Ludrovskej doliny, ktorá končí pod masívom Salatína, ktorý je najvyšším bodom oblasti a patri k najvyšším vrchom v okresu Ružomberok.

Obec Ludrová susedí s obcami Štiavnička, Liptovská Štiavnica a priamo s Ružomberkom (Bielym Potokom). Obec je obklopená mnohými poľami a políčkami, ktoré sa zarezávajú do okolitého terénu.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Prameň kyselky pri Ludrovej

Obec Ludrová sa nachádza oblasti podhorského vegetačného stupňa, čo výrazne ovplyvnilo zloženie flóry a fauny. V chotári obce sa vyskytujú ihličnaté lesy (najčastejšie smreky a borovice), ktoré sa miešajú s porastom brezy, buku. Okrem lesných porastov sa tu nachádzajú aj početné lúky, ktoré slúžia ako pasienky. Na nich sa hodne vyskytujú porasty krov ako šípka obyčajná a trnka obyčajná. Na poliach v okolí obce sa darí zemiakom a obilninám.

Fauna pozostáva zo živočíchov typických pre podhorské a horské pásmo. Okrem nízkej zvery ako líška obyčajná, plch obyčajný, veverica karolínska sa tu vyskytujú početné skupiny vysokej zvery. Najpočetnejšími zástupcami sú jeleň obyčajný a srna hôrna, ktoré sa zvyknú pásť na pasienkoch spolu s hospodárskymi zvieratmi (ovcami a kravami) na podhorských lúkach. Zo šeliem bol zaznamenaný výskyt medveďa hnedého a rysa ostrovida. Z vtáctva tu má hodné zastúpenie sýkorka obyčajná, trasochvost biely, vrabec domový a početné kŕdle vrán. Dravé vtáky sú zastúpené v podobe pustovky obyčajnej, myšiaka hôrneho, hodne sa vyskytujú aj sovy, najmä sova obyčajná, vzácne aj výr skalný.

Z geologického hľadiska sa obec nachádza v pásme vnútorných západných Karpát. Geologické podložie má kryštalické jadro. V okolí obce sa nachádza niekoľko prameňov kyseliek, ktoré poznáme pod názvom medokýš. Činnosť oxidu uhličitého v minulosti je zrejmá aj v podobe bohatých ložísk travertínu, najmä v oblastí Čerien.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec Ludrová preteká potok Ludrovčanka, ktorý sa v niektorej literatúre spomína pod názvom Štiavnický potok alebo Štiavničanka. Potok má charakter horskej bystriny, ktorý pramnení v Ludrovskej doline, neďaleko lokality Javorie. V minulosti tento potok vymedzoval východnú hranicu chotáru Ružomberka. Jeho dĺžka je cca 10 km. Ústí do Váhu neďaleko ružomberskej celulózky.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Návrh súčasného erbu obce rešpektuje skutočnosť, že vznikla spojením dvoch odlišne sa vyvíjajúcich celkov (Zemianska Ludrová a Villa Ludrová).

Erb tvorí v červenom poli po zelenej pažiti doľava kráčajúca strieborná hus so zlatým zobákom a nohami. Nad ňou sa vznáša strieborná heraldická ruža so zelenými lístkami a zlatým semenníkom sprava vodorovne prestrelená zlatým šípom.

Hus v kombinácii s heraldickou ružou nepoužíva žiadna iná obec na Slovensku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá priama prísomná zmienka o obci pochádza z 9. júla 1376, kedy sa spomína v ktorej kráľ Ľudovít I. nariaďuje platiť obyvateľom obcí ležiacich v chotári mesta Ružomberok miestnu daň. Prvá nepriama zmienka však pochádza z zo 14. novembra 1340 z listiny uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou, v ktorej udelil Ružomberku mestské výsady a ohraničil jeho chotár Štiavnickým potokom (Ludrovianka). Spomínaný potok bol aj hranicou medzi rozdelenou obcou. Na pravom brehu sa nachádzala obec Zemianska Ludrová, ktorá patrila zemianskemu rodu Tholtovcov, z ktorého pochádzal aj zakladateľ obce Rudolf (Rudlinus z Ludrovej a Štiavnice). Okrem iného sa spomínajú aj rody Rakovských a Štiavnických. Na ľavom brehu sa nachádza Villa Ludrová, ktorá bola na základe listiny uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou súčasťou Ružomberka ako jedna z jeho ulíc (spolu s Bielym Potokom, Vlkolíncom a Černovou). K zjednoteniu oboch obcí dochádza v auguste roku 1953.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo pozostáva zo 7 poslancov, z toho jeden je zástupca starostu. V obci pôsobí aj kontrolór. Obecný úrad v Ludrovej vydáva miestny občasník Ludrovský hlásnik.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Ludrovej žije 1000 obyvateľov (2013).

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Občianske združenia[upraviť | upraviť zdroj]

V obci už dlhodobo pôsobí OBECNÝ ŠPORTOVÝ KLUB LUDROVÁ (OŠK Ludrová). Pred niekoľkými rokmi vzniklo OZ Ludrovská Iniciatíva.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V katastrálnom území obce, v lokalite Kút, sa nachádza opevnený gotický kostol Všetkých svätých z 13. storočia so vzácnymi freskami z 15. storočia. Je súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku.

Kostol Všetkých svätých Ludrová – Kút

Presný časový údaj o vzniku kostola neexistuje, ale historici a reštaurátori jeho vznik datujú do druhej polovice 13. storočia. Nakoľko ide o staré patrocínium, a v danom objekte sú použité ešte románske a ranogotické architektonické prvky, mohol by sa datovať i do prvej polovice 13. storočia. Reštaurátorský prieskum pod vedením Ing. arch. Juraja Matáka zistil, že svätyňa bola postavená spolu so sakristiou. Táto sakrálna pamiatka reprezentuje tzv. kolonizačný typ kostola, čiže kostol s pravouhlým presbytériom štvorcového pôdorysu, obdĺžnikovou loďou a sakristiou pristavanou k svätyni z jej severnej strany. Najstaršie architektonické časti kostola sa nachádzajú vo svätyni, a to: štrbinové okno na východnej stene, južné okno s poloblúkovým ukončením a rebrá klenby, ktoré zaujmú svojou jednoduchosťou, klinovým profilom a absenciou akýchkoľvek sediel alebo podstavcov. K mladším častiam kostola patrí južná bočná loď a veža kostola na jeho západnej strane. Prestavba bola realizovaná v druhej polovici 15. storočia. Pôvodný západný vstup zamurovali a ako nový, hlavný, vstup do kostola slúžil neskorogotický sedlový portál. Veža bola zvýšená vďaka renesančnej úprave v 17. storočí, čo dosvedčuje i sgrafito na jej okrajoch. Kostol obkolesuje renesančný múr, ktorý bol neskor v 19. storočí zastrešený šindľovou strieškou. Vstupná brána je postavená v klasicistickom štýle a na kovanej železnej bráne sa nachádzajú iniciály mien a priezvisk Mórica a Petronely Rakovských.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

V Ludrovej sa pravidelne koná "MEMORIÁL VIKTORA MOĆÁRYHO", ľudová zábava v krojoch - Gazdovská veselica. Ďalej sa konáva Trojkráľový výstup na Ostrô.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Travertín s.r.o.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Médiá (foto, audio, dokumenty)[upraviť | upraviť zdroj]

Ludrová, pohľad z Čerien; doľava dedina pokračuje Ludrovskou dolinou, ukončenou nízkotatranským Salatínom. Spomínaný kostol je mimo snímky napravo.
Ludrová, pohľad z Čerien; doľava dedina pokračuje Ludrovskou dolinou, ukončenou nízkotatranským Salatínom. Spomínaný kostol je mimo snímky napravo.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • B. MOČÁRY A KOL., Ludrová, Obecný úrad Ludrová; Ružomberok, 2002

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]