Ludwig Andreas Feuerbach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Ludwig Andreas Feuerbach
nemecký filozof
Narodenie	28. júl 1804 Landshut, Nemecko
Úmrtie	13. september 1872 Rechenberg pri Norimbergu, Nemecko
Pozri aj Biografický portál

Ludwig Feuerbach (* 28. júl 1804, Landshut – † 13. september 1872, Rechenberg pri Norinbergu) bol nemecký filozof, mladohegelovec, jeden z iniciátorov antropologizmu. Kriticky nadviazal na Hegla, najmä na filozofiu a to jeho kritika smerovala k vedeckému spôsobu filozofického dôkazu absolútna,
-skutočným dôkazom je len predstieraním dôkazu -jedinou realitou o ktorej máme a môžeme mať pravdivé poznanie je zmyslový vzťah človeka k predmetom vlastných žiadostí -realita jednotlivého zmyslového bitia je pre nás pravdou, zdrojom pravdivého poznania -hľadal pravdivý ideál slobodného a aktívneho človek, zbaveného seba odcudzenia, toto hľadisko je spojené s odmietnutím Heglovej filozofie -dôraz dáva PRIORITA –prírode a človeku, človeka vyhlasuje za predmetno – zmyslovú bytosť, ktorej existencia je podmienkou objektívnej existujúcej objektmi prírody Problém odcudzenia – vo svojej práci „Podstata kresťanstva“ – filozof. kritika náboženstva – ústredným motívom, že nie Boh tvorí človeka na svoj obraz, ktorý je z neho vyabstrahovaná a postavená mimo neho, pri koncipovaní filozofickej kritike náboženstva. -F vychádzal z Heglovej kategórie odcudzenia, ako prvý používa túto kategóriu na to, aby vyjadril pomer človeka, z jeho vlastným duchovným výtvorom, ktorým sa stali pre neho vonkajšou mocou, v jeho chápaní sa koncept odcudzenia mal stať nástrojom duchovného úsilia, smerujúceho k novoobjavenou stratenej jednoty človeka so seba samým S kritikou náboženstva – vyznieva pojem „obrazu“využíva preto, lebo v náboženských názoroch sa podľa neho prevráteným spôsobom vyjadruje podstata človeka a tým aj neadekvátne podmienky jeho existencie -v nábož.si človek odcudzuje svoju skutočnú podstatu, aký ju preniesol na Boha ako iluzórnu podstatu, predmetnú Podstatu človeka Feuerbach chápe : ako predmet človeka, ktorý zjavuje zmyslové predmety, ľudskou podstatou, podnety človeka nie sú zmyslové predstavy, nevyčerpajú sa len zmyslovosťou, pretože ľudskú podstatu reprezentujú aj ľudské duchovné predmety a v ich rámci aj predstava o Bohu -človek môže pochopiť svoju podstatu len zo skutočných reálnych predmetov, zatiaľ, čo zmyslové predmety sú mimo vlastných náboženských predmetov ako svojrázny artefakt ...potrieb nachádzajúcich sa vo vnútri človeka a javia sa ako odcudzená sila, ktorá stojí nad ním -táto sila sa pripisuje Bohu alebo božstvám je práve vlastnou silou človeka, silou ľudského rodu -človek je neustále vo vzťahu k veciam, ktoré však zvonkajšťujú jeho vlastnú podstatu, v procese zvonkajšťovania dochádza k sebaodcudzovaniu keď sa človek premieta do pojmu Boha, človek objektivizuje svoju bytosť a robí sa predmetom záujmu tejto zobjektivizovaním na subjekt, osobu premenenej bytosti, preto je náboženstvo neuvedomelým sebauvedomením človeka, v náboženstve je človek predmetu jeho vlastná podstata, odcudzenie človeka a premena na absolútno, ktoré vládne nad človekom -náboženstvo nevzniká náhodne – je prirodzeným produktom individuálnej psychológie človeka, vo vnútri človeka, v našom vedomí sa nachádzajú objekty náboženských citov a viery, tento objekt nie je v človeku rodený -náboženstvo nie je ani produktom ľudskej túžby po poznaní ich je výsledkom ľudských zážitkov a pocitov. -náboženstvo je výtvor ľudskej prirodzenosti, v ktorej je prítomný strach ako obava o budúcnosť ale aj úsilie o človeka a šťastie -nesúhlasí s teóriou vzniku náboženstva, v prvotných dejinách forma náboženstva sa človek rozdvojuje v sebe samom a hlavne voči sebe svoj protiklad od Boha, -„prvobytý“ človek hľadá životné východisko uspokojenia svojich predmetno-zmyslových potrieb -základ nábož.vytvára pocit závislosti človeka na vonkajšej prírode, tento pocit sa mu stáva univerzálnym pojmom na označenie a vysvetlenie psychologicko-subjektívneho dôvodu vzniku a existencie nábož., pocit závislosti mu umožňuje vysvetliť vznik náboženstva a negatívnych, pozitívnych príčin s afektov radosti, vďačnosti úcty... -náboženstvo sa zaoberalo gnozeologickou podstatou, že keď sa pojmy a idey s racionálnym obsahom neskúmajú vo vzťahu k predmetu, javu, zákonu, predmet skutočnosti a nehľadá sa ich pôvod práve v nej, ale sú zbožsťovované (hipostazované) stávajú sa pre človeka jedinou realitou, ktorá sama seba potvrdzuje, čím sa vytvoril predpoklad pre vznik a existenciu nábož. -uvažovanie o otázkach priestoru a času – poukazujú na uskutočnenie pravej ľudskej podstaty, prebieha v praktickej realizácii lásky človeka k človeku – to je najvyššia praktická zásada (obrat k vo svetových dejinách – postulát – človek človeku bohom -láska sa chápe ako nábož.srdca a nábož.ako citový vzťah človeka k človeku, ktorý sa do F doby nesprávne hľadal vo fantastickom odzrkadlení skutočnosti, je treba nájsť bezprostredne v láske medzi ty a ja - Prichádza k záveru, že nábož.je nevyhnutné nakoľko je reflexným obrazom aj emocionálnou tvorbou toho, čo ľuďom najviac chýba v živote, keďže nábož.názor pomáha prekonaniu problémov reálneho života, stali sa a sú nevyhnutnou súčasťou života bez ktorého by boli ľudstvo ešte nešťastnejší než sú – z týchto dôvodov má nábož.lásky významnú podstatu v spoločnosti -nové ponímanie človeka v nemeckej filozofii ako zmyslovú bytosť - len zmysly a nie myslenie samo o sebe nám sprístupňuje predmet v pravdivom zmysle. Človek si neprináša na svet nič iné než hlad a smäd t.j. prázdnotu s pocitom prázdnosti, túto prázdnotu pochopí ako pud po naplnení - F nová filozofia =filozofia budúcnosti, ktorá prihliada na bytie a skúma ho ako jestvuje pre nás nielen ako mysliace ale ako skutočne existujúce bytie -bytie ako skutočne reálny objekt je nám dané v zmyslovom nazeraní, pociťovaní a láske -svetu je môže priamo porozumieť, zmyslovým kontaktom a nie čistým myslením, ktoré by sa od začiatku zásadne izolovalo od tohto - bytie sa otvára tam, kde sa človek angažuje ako telesná bytosť celým svojim telom, tým sa otvára pre človeka aj možnosť -tým, že F tvrdí, že telo vo svojej totalite je mojim ja, mojou podstatou, preto môžu existovať pocity akými sú pocit hladu, bolesti, lásky – vytvára človeku priamy kontakt k tajomstvu bytia -zmyslový kontakt človeka zo svetom, v ktorom sa angažoval celou svojou bytosťou nazýva F „praxou“, poznanie, ktoré človek získaj v láske vášni, bolesti, nazýva „nazeraním“ -nazeranie chápe, veci, poznáva veci v širokom zmysle a myslenie v užšom zmysle -pojmy šťastia, lásky boli v otázke etiky – človek bytostne túži po šťastí a túto túžbu nazval „egoizmom“ – láska k životu, ktorú považoval za kritériom morálky -chápanie egoizmu – v zmysle rozumového, univerzálneho egoizmu, ide mu o správne ľudský motivovaný a pochopený záujem každého jednotlivého človeka, -egoizmus nepokladá za protiklad altruizmu – tvoria antropologickú jednotu „Bez egoizmu nemáš hlavu, bez altruizmu nemáš srdce“ -cieľom F etiky, je emancipácia ľudí o nesprávnych predstáv o pozemskom živote, pri navrátení plného významu reálnym radostiam a starostiam ľudského života a ich šťastie – človek tu nie je pre morálku, ale morálka pre človeka, človek je kritériom mravnosti a nie naopak, mravnosť kritériom

[upraviť] Iné projekty

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Ludwig Andreas Feuerbach
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ludwig Andreas Feuerbach

[upraviť] Externé odkazy

• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok