Ludwig von Mises

	Ludwig Heinrich Edler von Mises
	; ekonóm
Narodenie	29. september 1881; Ľvov, Rakúsko-Uhorsko dnes Ukrajina
Úmrtie	10. október 1973 (92 rokov); New York, USA
Podpis
Odkazy
Commons	Ludwig von Mises
	Biografický portál

Ludwig Heinrich Edler von Mises, zväčša len Ludwig von Mises (* 29. september 1881, Ľvov – † 10. október 1973, New York) bol dôležitý rakúsky ekonóm s významným vplyvom na moderné libertariánske smery. Je považovaný za jednu z kľúčových osobností rakúskej ekonomickej školy. Bol výrazným zástancom libertarianizmu. Na ekonómiu nahliadal nie ako na vedu samú o sebe, ale ako na súčasť vedných disciplín a nazýval ich praxeológiou. Axióm z ktorého vychádzal "Človek koná a jeho konanie je účelné" (človek sa snaží zlepšiť situáciu na lepšiu než je tá východisková) má byť potvrdením racionality ľudského konania.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Plným menom Ludwig Heinrich Edler von Mises sa narodil v Ľvove (po ukrajinsky Львів) na Ukrajine, ktorá bola toho času súčasťou Rakúsko-Uhorska rodičom Arthurovi von Mises a Adele von Mises, dievčenským menom Adele Landau. Jeho otec pracoval ako inžiner na železnici a ako štátny úradník. Ludwig bol ešte dieťa, keď sa rodina presťahovala do Viedne. V roku 1892 začal študovať na viedenskom Akademickom gymnáziu (Akademisches Gymnasium), kde získal humanistické vzdelanie. Začal sa zaujímať o históriu a politiku. Po absolutóriu v roku 1900 pokračoval ďalej v štúdiu práva a politiky na Viedenskej univerzite. Neskôr na Viedenskej Univerzite aj učil – v rokoch 1913 až 1934. Okrem toho pôsobil aj ako hlavný ekonomický poradca rakúskej vlády. Začiatkom roku 1938 sa oženil s Grete (alebo Margit) Herzfeld Sereny, bývalou herečkou. Je pochovaný na Ferncliff Cemetery v New Yorku.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku štúdia bol etatistom. Pokiaľ nejaké sociálne-politické opatrenie neviedlo k žiadanému úspechu, mohlo to byť spôsobené iba tým, že nebolo dostatočne radikálne. Jeho prvým učiteľom bol ekonomický historik, stúpenec historickej školy Carl Grünberg. Prvé pochybnosti sa u neho začali objavovať pri prieskume viedenského trhu s bytmi. Prišiel k záveru, že nepriaznivé podmienky bývania majú svoj pôvod v daňových zákonoch, ktoré znemožňujú podnikateľskú činnosť v oblasti výstavby domov. Na začiatku svojej kariéry sa Mises venoval predovšetkým teórii peňazí. Odmietol tzv. kvantitatívnu teóriu peňazí, podľa ktorej zásahy do peňažnej zásoby ekonomiky nemajú vplyv na reálne ekonomické veličiny (koncept neutrality peňazí). Naopak, Ludwig von Mises bol presvedčený o tom, že peniaze majú výrazné štrukturálne dopady na ekonomiku krajiny. Pritom sa opieral o nasledujúcu úvahu: pri zmene množstva peňazí v obehu dochádza k zmenám vo výške úrokových sadzieb na finančnom trhu. Výkyvy v úrokových sadzbách však podnikateľské subjekty mýlia. Firmy prispôsobujú produkciu zmenám na finančných trhoch, ale ich reakcie sú založené na chybnom vnímaní novej situácie a to v konečnom dôsledku vedie k cyklickým výkyvom hospodárstva. Peniaze takto majú schopnosť ovplyvňovať reálne výsledky ekonomiky, a teda nemožno hovoriť o ich neutralite.

Bol jedným z mála ekonómov, ktorí sa nenechali oklamať hospodárskym optimizmom 20. rokov 20. storočia. Bol presvedčený o neudržateľnosti situácie a predvídal veľkú hospodársku krízu ktorá vypukla v roku 1929. V 30. rokoch bol čoraz skeptickejší ku kapitalizmu v Európe.

Koncom 30. rokov, po celosvetovej ekonomickej kríze (depresii) bolo Rakúsko ohrozované nacistickým prevzatím. Hayek už v roku 1931 na naliehanie Misesa opustil krajinu a odišiel do Londýna. Mises opustil krajinu v roku 1934 a odišiel do Ženevy, kde učil a publikoval na International Institute for Graduate Studies pokým neemigroval do Spojených Štátov. Poznajúc Misesa ako zarytého nepriateľa národného socializmu, nacisti skonfiškovali Misesove práce z jeho bytu a skrývali ich počas trvania vojny. Paradoxne to boli Misesove myšlienky šíriace sa prostrednítvom práce Roepkeho a štátnika Ludwiga Erharda, ktoré viedli v Nemecku k povojnovým ekonomickým reformám a obnoveniu krajiny. Potom v roku 1992 rakúski archivári objavili Misesove ukradnuté viedenské práce v novootvorenom archíve v Moskve.

Zatiaľ čo v Ženeve napísal svoje majstrovské dielo „Nationalokonomie“, po príchode do Spojených Štátov ho zrevidoval a rozšíril do diela Human Action, ktoré vyšlo v roku 1949. Jeho študent Murray N. Rothbard to nazval: „Misesovým najväčším úspechom a jedno z najepších produktov ľudskej mysle v 20. storočí“. Vznik tejto práce bol kľúčový pre celú históriu rakúskej ekonomickej školy a zostala prácou, ktorá definuje rakúsku školu. Napriek tomu nebola dobre prijatá odbornými ekonomickými kruhmi, ktoré už prevažne inklinovali ku keynesiánstvu.

Hoci Mises nikdy nezastával akademický post, ktorý by si zaslúžil, vytvoril okolo seba skupinu študentov na New York University tak ako tomu bolo vo Viedni. Ešte predtým ako Mises emigroval sa stal novinár Henry Hazlitt Misesovým popredným zástancom, recenzoval jeho knihu v New York Times, v Newsweek a spopularizoval jeho myšlienky v takých klasikách ako Economics in One Lesson (Ekonómia v jednej lekcii). Teraz Hazlitt prispieva vlastným dielom k rakúskej škole. Napísal podrobnú kritiku Keynesovej „General Theory“ (Všeobecnej teórie), obhajoval práce J.B.Saya a vrátil jeho myšlienky do centra pozornosti rakúskej makroekonomickej teórie. Nasledoval príklad Misesa v nekompromisnom dodržiavaní zásad, čoho dôsledkom bolo jeho vyhodenie zo 4 prestížnym pozícií v žurnalistickom svete.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Die Entwicklung des gutsherrlic-bäuerlichen Verhältnisses in Galizien: 1772-1848 [Vývoj vzťahov medzi sedliakom a veľkostatkárom v Haliči: 1772 – 1848], 1902
Theorie des Geldes und der Umlaufmittel [Teória peňazí a obeživa], 1912
Nation, Staat und Wirtschaft: Beiträge zur Politick und Geschichte der Zeit [Národ, štát a ekonomika: príspevok k politike a histórii našej doby], 1919
Die Gemeinwirtschaft: Untersuchungen über den Sozialismus [Socialismus: ekonomická a sociologická analýza], 1922
Liberalismus, 1927

české vydanie: Liberalismus. Praha : Liberální institut : Centrum liberálních studií : Ekopress, 1998

Geldwertstabilisierung und Konjunkturpolitik [Menová stabilizácia a politika hospodárskeho cyklu], 1928
Kritik des Interventionismus: Untersuchungen zur Wirtschaftspolitik und Wirtschaftsideologie der Gegenwart [Kritika intervencionizmu: skúmanie súčasnej ekonomickej politiky a ideológie], 1929
Die Ursachen der Wirtschaftskrise [Príčiny ekonomickej krízy], 1931
Grundprobleme der Nationalökonomie [Základné problémy národného hospodárstva], 1933
Nationalökonomie: Theorie des Handelns und Wirtschaftens [Ekonómia: teória činnosti a výmeny], 1940
Omnipotent Government: The Rise of the Total State and Total War [Všemocná vláda: vzostup totálneho štátu a totálnej vojny], 1944
Bureaucracy [Byrokracia], 1944

české vydanie: Byrokracie. Praha : Liberální institut, 2002.

Planned Chaos [Plánovaný chaos], 1947
Human Action: A Treatise on Economics [Ľudské konanie: úvaha o ekonómii], 1949
Planning for Freedom, and Other Essays and Addresses [Plánovanie slobody a iné eseje a prejavy], 1952
The Anti-Capitalistic Mentality, [Protikapitalistické zmýšľanie], 1956
Theory and History: An Interpretation of Social and Economic Evolution [Teória a dejiny: výklad sociálneho a ekonomickéh vývoja], 1957
The Historical Setting of the Austrian School of Economics [Dejinné prostredie rakúskej ekonomickej školy], 1962
The Ultimate Foundation of Economic Science: An Essay on Method [Rozhodujúci základ ekonomickej vedy: esej o metóde], 1962