Lukánia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Lukánia bola staroveká oblasť v južnej časti Apeninského polostrova. Siahala od Tyrrhenského mora na západe až k Tarentskému zálivu na juhovýchode. Na severe susedila s časťami Apeninského polostrova Kampánia a Samnium, na severovýchode to bola Apúlia a na juhu Brutium. Zahŕňa takmer celú časť dnešného regiónu Basilicata. Presné hranice boli rieky Silarus na severozápade (ktorá delila Lukániu od Kampánie), Bradarus (ktorá sa vlieva do Tarentského zálivu) na severovýchode, zatiaľčo dve ďalšie rieky Laus a Crathis označili hranice s Brutium.

Vačšiu časť Lukánie pokrýva pohorie Apeniny.Hlavný hrebeň siaha k západnmu pobrežiu a je pokračovaním uzlu hôr na hranici so Samniom až takmer na juh k zálivu Policastro.Najvyšším vrcholom je Monte Pollino,ktorého vrchol dosahuje výšku 2223 m a je zároveň najvyšším vrchom južných Apenín. Hory zostupujú v malom sklone k Tarentskému zálivu.Rieky,ktoré sa vlievajú do Tyrénskeho mora majú mali význam oproti riekam,ktoré sa vlievajú do Tarentského zálivu.Z nich sú najdôležitejšie rieky Bradanus,Casuentus,Aciris a Siris.Crathis,ktorá tvorí južnú hranicu patri takmer celá na územie Brutia.Severnú hranicu predstavuje potok Silarus,ktorý ma dva dôležité prítoky v Calor a Tanager,ktorý sa pripája z juhu.


Stručná história Prvé osídlovanie sa datuje už v 6.storočí pred Kr.,Rimanie Lukániu objavili až v 3 storočí pred Kr. počac samnitských vojen. Lukánia bola tak nazvaná preto, že Lucas, ktorým bola v 5 stor. pred Kristom obsadená, nosil meno Lucani. Pred týmto obdobím mala všeobecne názov Oenotriaktore, ktorý zaviedli Greci pre najjužnejšiu časť Itálie. Hornaté vnútrozemie bolo obsadené kmenmi, ktoré boli známe ako Oenotriani a Choni, zatial čo pobrezie na oboch stranách bolo obsadené mocnými gréckymi kolóniami,ktoré mali nad vnútrozemým bez pochyby protektorát.Lukáni boli južná vetva Samnitskej alebo Sabellickej rasy, ktorí hovorili jazykom Oscan. Mali demokratickú ústavu.V čase vojny, bol vybrany spomedzi beznych uradnikov jeden,ktorý sa stal diktátorom.Zachovalo sa niekolko zápisov v gréckom písme z 3 alebo 4 storočia pred Kristom a mince s legendou z 3. storočia. Lukáni si postupne podmanili celú krajiny (s výnimkou gréckych miest na pobreží) od hraníc so Samniumom a Kampaniou na južnom konci Itálie. Následne sa obyvatelia polostrova, ktory je teraz známy ako Kalabria, vzbúrili a v mene Bruttianov si vybudovali nezávislost, po ktorej sa Lukáni stali obmedzení.Potom sa zapojili do nepriatelských akcíi s Tarentom a s Alexandrom, kráľom Epirusov,ktorí bol nimi privolaný na pomoc v roku 443 pred Kristom.V roku 298 pred našim letopočtom urobili alianciu s Rímom a rímsky vplyv bol rozšírený o kolónie Venusia (291 pred Kr.), Paestum (273 pred Kr.) a predovšetkým Tarentum (272 pred Kr.). Tieto kolónie boli niekedy v aliancii ale častejšie sa zapájali do nepriateľských akcií počas Samnitských vojen.Taktiež sa pridali na stranu Pyrrha pocas Pyrrhovich vojen.Po odchode Pyrrha z tohto územia ostali na pospas milosti Ríma.Počas druhej púnskej vojny sa pridali na stranu Kartága,ktorého armádu viedol Hannibal.Na územi Lukánie boli zničené obe armády ako aj Hannibalova tak aj Lukánska.Po týchto katastrofách sa krajina pod rímskou nadvládou dostala do úpadku.To zapríčinilo,že sa Lukánci spoločne so Samnitmi zúčastnili na vojne prosti Rímu čo malo pre oba národy velké následky.V tom čase význam Gréckych miest na tomto územi upadol.

Mestá Na východe sa nachádzalo mesto Metapontum,ktorá sa nachádzala par kilometrov južne od rieky Bradanus.Ďalej to boli mestá Heraclea a Sybaris,ktoré bolo zničene v roku 51O n.l ale následne bolo nahradené mestom Thuria.Na západnom pobreži sa nachadzali mestá Poseidonia(neskôr pomenovana ako Paestum),Elea(Velia),Pyxus(Buxentum)a mesto Laus.Z vnútrozemských miest bolo známe mesto Potentia(Potenza).Na severe pri hranici s Apúliou sa nachádzalo mesto Bantia.Na juh od Potentia bolo Grumentum a dalej v tomto smere boli Nerulum a Muranum.V horskej doline Tanagrus boli Atina,Consilinum.