Máráthčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
máráthčina
(मराठी, Marāṭhī)
Štáty Maháráštra, Goa (India)
Región India
Počet hovoriacich 68 061 130 [1]
Poradie 15.
Klasifikácia
Písmo dévanágarí
Postavenie
Úradný jazyk Maháráštra, India
Regulátor Maharashtra Sahitya Parishad
Jazykové kódy
ISO 639-1 mr
ISO 639-2 mar
ISO 639-3 mar
SIL mar
Wikipédia
Adresa mr.wikipedia.org
Pomenovanie -
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál

Máráthčina (po máráthsky मराठी - marāṭhī) je indoárijský jazyk, používaný v indických štátoch Maháráštra (kde je úradným jazykom) a Goa.

Dejiny a rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ako všetky indoárijské jazyky sa máráthčina vyvinula zo sanskritu. Máráthske nápisy sú doložené z prelomu 1. a 2. tisícročia. V stredoveku vznikali v máráthčine dôležité hinduistické diela. Vzhľadom na rozšírenie okolo dnešného Bombaja bola máráthčina prvým indoárijským jazykom, s ktorým sa zoznamovali Európania (v tomto prípade Portugalci). Dnes je máráthčina úradným jazykom štátu Maháráštra (zatiaľ čo hindčina a angličtina sa používajú v komunikácii s federálnymi úradmi).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Rozšírenie máráthčiny v Indii

Máráthčina má bližšie k sanskritu ako napr. hindčina, a to tak zložitejšou gramatikou (pády), ako aj slovnou zásobou, ktorú menej ovplyvnila perzština a arabčina. Slovosled je pomerne pevný a radí máráthčinu medzi SOV jazyky (subjekt – objekt – verbum), teda najskôr podmet, potom predmet a nakoniec sloveso. Fonetickú výbavu má viac-menej spoločnú s ostatnými indoárijskými jazykmi, významným rysom sú prídychové varianty razených spoluhlások a zvláštna rada retroflexných hlások t – th – d – dh – n. Zvláštnosťou oproti severoindickým jazykom je časté nahradzovanie l v sanskrtských slovách retroflexnou laterálnou aproximantou ḷ.

Abeceda a výslovnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Máráthčina používa písmo dévanágarí, v ktorom každá spoluhláska obsahuje implicitnú samohlásku šva a prípadné iné samohlásky sa vyznačujú diakritickými znamienkami nad, pod, pred nebo za spoluhláskou. Okrem toho existujú tiež samostatné znaky pre samohlásky, ktoré stoja na začiatku slabiky.

Tradičné abecedné poradie písmen v dévanágarí a ďalších príbuzných písmach je podľa fonetických vlastností, teda najskôr samohlásky, potom spoluhlásky, najskôr razené v 5 radách podľa miesta tvorby (ka, ča, ṭa, ta, pa), v rámci rady vždy dvojice neznelých (bez prídychu a s prídychom), dvojice znelých a odpovedajúca nosová spoluhláska. Nakoniec prichádzajú polosamohlásky, sykavky a ostatné.

dévanágarí: अं अः अँ आँ क्ष ज्ञ
samohlásky po k: का कि की कु कू कृ के कै को कौ कं कः कँ काँ
transliterácia: a ā i ī u ū ē ai ō au ' ä ô k kh g gh ng č čh j z ň ṭh ḍh t th d dh n p ph b bh m y r l v ś s h x dny
výslovnosť: a á i í u ú ri e aj o au n/m h æ ó k kh g gh ng č čh z ň t th d dh ng t th d dh n p ph/f b bh m j r l v š š s h l dnj

Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatné mená[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatné mená rozlišujú rod mužský (pullinga), ženský (strílinga) a stredný (napusakalinga). Pravidla priradenia slov k rodom sú zložité, ale často platí, že mená rodu mužského končia na , ženského na . V množnom čísle sa mužské mení na , ženské sa mení na -já. K podstatným ménám rodu stredného končiacim na spoluhlásku sa v množnom čísle pripojuje . Príklady:

मुलगा mulagá chlapec मुलगे mulagé chlapci
मुलगी mulagí dievča मुलग्या mulagjá dievčatá
घर ghar dom घरे gharé domy

V súlade s tradičnou indickou gramatikou sa v máráthčine rozlišuje 8 pádov. Ich názvy pochádzajú zo sanskrtu a znamenajú (s výnimkou vokatívu) proste „prvý“ až „siedmy“ pád. Pády sa však nekryjú so všetkými tvarmi, ktoré podstatná mená môžu získať s pomocou prípon (koncoviek). Na jednej strane tvary akuzatívu a datívu sú v podstate zhodné. Na druhej strane existuje veľa prípon, ktoré majú podobnú funkciu ako predložky alebo záložky. Nimi vytvorené tvary by bolo možné chápať ako ďalšie pády, podobne ako v aglutinačných drávidských jazykoch.

Pád Máráthský názov Prípony
Nominatív प्रथमा विभक्ति
prathamá vibhakti
Akuzatív द्वित्तीया विभक्ति
dvittíjá vibhakti
(sa), ला (lá), ना (ná)
Inštrumentál त्रितीया विभक्ति
tritíjá vibhakti
ने (né), नी (ní), शी (ší)
Datív चतुर्थी विभक्ति
čaturthí vibhakti
(sa), ला (lá), ना (ná)
Ablatív पंचमी विभक्ति
pančamí vibhakti
पासून (pásún), तून (tún), हून (hún)
Genitív षष्ठी विभक्ति
šašthí vibhakti
चा (čá), ची (čí), चे (čé), च्या (čjá)
Lokál सप्तमी विभक्ति
saptamí vibhakti
आत (át), ईत (ít), वर (var)
Vokatív संबोधन विभक्ति
sambódhan vibhakti

Tvar nominatívu je typicky základný tvar slova bez prípony, ako je tomu vo väčšine indoeurópskych jazykoch. Výnimkou je ale prípad, kedy podstatné meno tvorí podmet prechodného slovesa v minulom čase. Potom sa k základnému tvaru pripojuje prípona -né.

U akuzatíve a datíve sú prípony स a ला určené pre jednotné číslo, prípona ना pre množné.

U inštrumentále prípona ने (jednotné číslo) a नी (množné číslo) odpovedá slovenskému jednoduchému inštrumentálu (otázka kým / čím). Naproti tomu prípona शी (jednotné i množné číslo) odpovedá významu predložky s.

Tvary genitívu sa líšia podľa rodu a čísla vlastneného predmetu, takže skôr odpovedajú slovenskému odvodzovaniu privlastňovacích prídavných mien od podstatných mien.

Prípony ablatívu sú spoločné pre obe čísla a odpovedajú významu predložiek od, z. Prípony lokálu odpovedajú významu predložiek v (आत, ईत) a na (वर).

Vokatív sa síce v máráthskej gramatike rozlišuje, ale netvorí sa pripojovaním koncoviek ku kmeňu podstatného mena. Namiesto toho sa pred slovo v nominatívu vloží slovo, odpovedajúce slovenskému „hej, haló!" V dôvernej komunikácii je to अरै araj a ऐ aj, zdvorilostný tvar je अहो ahó.

Príklady predložkových prípon, ktoré nie sú v tabuľke pádov uvedené:

  • करीता (karítá) = „pre“
  • साथी (sáthí) = „pre“
  • बाहेर (báhér) = „vonku“
  • खाली (khálí) = „pod“
  • पाशी (páší) = „pri“
  • जवल (džaval) = „pri“
  • शेजारी (šédžárí) = „pri“
  • पुढे (puḍhé) = „pred“
  • समोर (samór) = „pred“
  • मागे (mágé) = „za“
  • बरोबर (baróbar) = „spolu s“
  • वाचून (váčún) = „bez“
  • शिवाय (šiváj) = „bez“
  • कदे (kadé) = „k“, „do“
  • मुले (mulé) = „kvôli“
  • ऐवजी (ejvadží) = „namiesto“

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

Máráthsky Transliterácia Doslovný preklad Slovensky Poznámka
राम विद्यार्थ्याला शिकवितो Rám vidjárthjálá śikavitó. Ráma žiaka učí. Ráma učí žiaka. Akuzatív.
राम विद्यार्थ्याना शिकवितो Rám vidjárthjáná śikavitó. Ráma žiakov učí. Ráma učí žiakov.
राम पानी पितो Rám pání pitó. Ráma voda pije. Ráma pije vodu. Akuzativna prípona sa nepoužije, pokiaľ ide o jedlo, pití alebo riadenie vozidla.
मी सुरीने आंबा कापतो Mí suríné ámbá kápató. Ja nožom mango krájam. Krájam mango nožom. Inštrumentál.
ते सुर्यानी आंबे कापतात Té surjání ámbé kápatát. Oni nožmi mangá krájajú. Krájajú mangá nožmi.
मी त्यांना काय सांगु? Mí tjáná káj sángu? Ja im čo poviem? Čo im poviem? त्यांना je datív od त्या
तु कानपुरहून केंव्हा परत आलास? Tu Kánpurhún kénvhá parat álás? Ty Kánpur-z kedy vrátený bol? Kedy si sa vrátil z Kánpuru? Ablatív.
कालपासून पऊस पदत आहे Kálpásún paús padat áhé. Včera-od dážď padajúci je. Od včerajška prší.
मुलाचा / मुलीचा चेहरा muláčá / mulíčá čéhrá chlapca / dievčina tvár chlapcova / dievčina tvár चॆहरा je mužského rodu. Rod vlastníka (teda podstatného mena, ktoré ohýbame do genitívu) na koncovku nemá vplyv.
मुलांचे / मुलींचे चेहरे mulánčé / mulínčé čéhré chlapcov / dievčat tváre tváre chlapcov / dievčat
मुलाची / मुलीची सायकल muláčí / mulíčí sájkal chlapcov / dievčin bicykel chlapcov / dievčin bicykel सायकल je ženského rodu.
मुलांच्या / मुलींच्या सायकली mulánčjá / mulínčjá sájkalí chlapcov / dievčat bicykle bicykle chlapcov / dievčat
मुलाचे / मुलीचे पुस्तक muláčé / mulíčé pustak chlapcova / dievčina kniha chlapcova / dievčina kniha पुस्तक je stredného rodu.
मुलांची / मुलींची पुस्तके mulánčí / mulínčí pustaké chlapcov / dievčat knihy knihy chlapcov / dievčat
चहात साखर नाही Čahát sákhar náhí. Čaji-v cukor nie je. V čaji nie je cukor. Lokatív.
राम मित्रास पत्र लीहितो Rám mitrása patra líhitó. Ráma priateľovi list píše. Ráma píše list priateľovi. Sloveso má 2 predmety, priamy (akuzatív) a nepriamy (datív). Akuzatív a datív majú v máráthčine rovnaké koncovky, ale ak sa majú objaviť oba u jedného slovesa, príponu dostane len nepriamy predmet.

Zámena[upraviť | upraviť zdroj]

मी ja
तू ty
तो on
ती ona
ते ono
आम्ही ámhí my
तुम्ही tumhí vy
ते oni
त्या tjá ony
ती ona

Zdvorilostné varianty zámen 2. a 3. osoby (okrem stredného rodu) odpovedajú tvarom množného čísla (vykanie).

Číslovky[upraviť | upraviť zdroj]

Na číslovkách je dobre vidieť príbuznosť máráthčiny so slovanskými a ostatnými indoeurópskymi jazykmi.

एक ék jeden
दोन dón dva
तीन tín tri
चार čár štyri
पाच páč päť
सहा sahá šesť
सात sát sedem
आठ áṭh osem
नउ nau deväť
दहा dahá desať

Slovesá[upraviť | upraviť zdroj]

Infinitív má príponu -ṇé (-णे).

Prítomné tvary slovesa बोलणे bólaṇé „hovoriť“

Jednotné číslo Množné číslo
Mužský rod Ženský a stredný rod Všetky rody
1. osoba मी बोलतो
mí bólató
hovorím
मी बोलते
mí bólaté
hovorím
आम्ही बोलतो
ámhí bólató
hovoríme
2. osoba तू बोलतोस
tú bólatós
hovoríš
तू बोलतेस
tú bólatés
hovoríš
तुम्ही बोलता
tumhí bólatá
hovoríte
3. osoba तो बोलतो
tó bólató
hovorí
ती (ते) बोलते
tí (té) bólaté
hovorí
ते (त्या, ती) बोलतात
té (tjá, tí) bólatát
hovoria

Minulé tvary slovesa बोलणे bólaṇé „hovoriť“

Jednotné číslo Množné číslo
Mužský rod Ženský rod Stredný rod Mužský rod Ženský rod Stredný rod
1. osoba मी बोललो
mí bólaló
hovoril som
मी बोलले
mí bólalé
hovorila som
आम्ही बोललो
ámhí bólaló
hovorili sme
2. osoba तू बोललास
tú bólalás
hovoril si
तू बोललीस
tú bólalís
hovorila si
तुम्ही बोललात
tumhí bólalát
hovorili ste
3. osoba तो बोलला
tó bólalá
hovoril
ती बोलली
tí bólalí
hovorila
ते बोलले
té bólalé
hovorilo
ते बोलले
té bólalé
hovorili
त्या बोलल्या
tjá bólaljá
hovorili
ती बोलली
tí bólalí
hovorili

Budúce tvary slovesa बोलणे bólaṇé „hovoriť“

Jednotné číslo Množné číslo
Všetky rody Všetky rody
1. osoba मी बोलेन
mí bólén
budem hovoriť
आम्ही बोलू
ámhí bólú
budeme hovoriť
2. osoba तू बोलशील
tú bólśíl
budeš hovoriť
तुम्ही बोलाल
tumhí bólál
budete hovoriť
3. osoba तो (ती, ते) बोलेल
tó (tí, té) bólél
bude hovoriť
ते (त्या, ती) बोलतील
té (tjá, tí) bóltíl
budou hovoriť

Existujú aj zložené časy. Priebehový prítomný čas sa tvorí pomocou tvaru slovesa असणे asaṇé „byť." Príklad:

Máráthsky: मी बोलत आहे।
Transliterácia: Mí bólat áhe.
Doslova: Ja hovoriaci som.
Preklad: Hovorím.

Slovosled[upraviť | upraviť zdroj]

Základný slovosled je podmetpredmetsloveso. Prívlastok sa kladie pred podstatné meno, ktoré rozvíja. Príslovkové určenie zvyčajne stojí pred slovesom alebo pred predmetom, často ale aj na začiatku vety. Určenie času sa kladie pred určenie miesta. Záporky sa spravidla kladú pred sloveso. Príklady:

Máráthsky: हे पुस्तका आहे।
Transliterácia: Hé pustaká áhé.
Doslova: To kniha je.
Preklad: To je kniha.

Slovná zásoba[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od hindčiny máráthčina prevzala menej slov z perzštiny a arabčiny, namiesto toho si uchovala pôvodné výrazy zo sanskrtu. V modernom jazyku je mnoho výpožičiek z angličtiny, napríklad „železničná stanica“ sa povie rajlvéstéšan (anglicky railway station).

Vzorový text[upraviť | upraviť zdroj]

Pre porovnanie oboch jazykov je vedľa máráthčiny ten istý text uvedený aj hindsky.

Máráthsky: सर्व मनुष्यजात जन्मतःच स्वतंत्र आहे व स्र्तजणांना समान प्रतिष्ठा व समान अधिकार आहेत। त्यांना विचारशक्ति व सदसद्व सदसद्विवेकबुद्धि लाभलेली आहे व त्यांनी एकमेकंशी बंधुत्वाच्या भावनेने आचरण करावे।
Transliterácia: sarva manušjadžáta džanmata'ča svatañtra áhé va srtadžaņáñná samána pratišţhá va samána adhikára áhéta. tjáñná vičáraśakti va sadasadva sadasadvivékabuddhi lábhalélí áhé va tjáñní ékamékañśí bañdhutváčjá bhávanéné áčaraņa karávé.
Hindsky: सभी मनुष्यों को गौरव और अधिकारों के मामले में जन्मजात स्वतन्त्रता और समानता प्राप्त है । उन्हें बुद्धि और अन्तरात्मा को देन प्राप्त है और परस्पर उन्हें भाईचारे के भाव से बर्ताव करना चाहिए ।
Transliterácia: sabhí manušjóñ kó gaurava aura adhikáróñ ké mámalé méñ džanmadžáta svatantratá aura samánatá prápta haj. unhéñ buddhi aura antarátmá kó déna prápta haj aura paraspara unhéñ bháíčáré ké bháva sé bartáva karaná čáhié.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Máráthčina na Ethnologue
  • Aleš Klégr, Petr Zima et al.: Svetem jazyků. Albatros, Praha, 1989. Str. 150 – 151.
  • R. S. Deshpande, G. E. Salpekar: Teach Yourself Marathi. Hippocrene Books, New York, 2005. ISBN 0-87052-620-0