Mária Anna Falcká (1667 – 1740)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mária Anna Falcká
Španielska kráľovná
W. Humer 001.jpg
Panovanie 1689 – 1700
Pôvodné meno Maria Anna von der Pfalz-Neuburg
Mariana de Neoburgo
Coat of Arms of Mariana of Neuburg, Queen Consort of Spain.svg
Narodenie 28. október 1667
Düsseldorf, Nemecko
Úmrtie 16. júl 1740 (72 rokov)
Guadalajara, Španielsko
Hrobka El Escorial, Španielsko
Predchodca Mária Lujza Orleánska
Nástupca Mária Lujza Savojská
Manžel Karol II.
Otec Filip Viliam
Matka Alžbeta Amália

Mária Anna Falcká (kastíl. Mariana de Neoburgo, nem. Maria Anna von der Pfalz-Neuburg; * 28. október 1667, Düsseldorf, Nemecko – † 16. júl 1740, Guadalajara, Španielsko) bola ako druhá manželka Karola II. v rokoch 16891700 španielskou kráľovnou.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Anna sa narodila v zámku Benrath ako dvanáste dieťa Filipa Vilima, kurfirsta Palatinatu, a jeho manželky Alžbety Amálie. Jej rodina bola veľmi početná – pochádzala zo 14 detí.

Detstvo strávila v Neuburgskom zámku spolu so svojimi sestrami Máriou Sofiou, Dorotou Sofiou a Hedvigou Alžbetou, kde na ich výchovu a vzdelanie dohliadala vychovávateľka pani von Klauová. Blízka rodina ju volala „Mariandl“. Máriu Annu opisovali ako povýšeneckú, márnomyseľnú, autoritatívnu a sebeckú.

Mária Lujza Orleánska, prvá manželka španielskeho kráľa Karola II., zomrela bezdetná dňa 12. februára 1689. Karol II. si Máriu Annu vybral za svoju druhú manželku. Pravdepodobne k tomu prispel aj fakt, že jej staršia sestra, Eleonóra bola manželkou rímskonemeckého cisára a rakúskeho arcivojvodu Leopolda I., a to by pomohlo posilniť vzťahy medzi španielskou a rakúskou vetvou Habsburgovcov.

Svadba so španielskym kráľom[upraviť | upraviť zdroj]

Svadba Márie Anny sa konala 28. augusta 1689 v Ingolstadte v Nemecku a bola to tzv. svadba v zastúpení. Svadby sa zúčastnilo niekoľko významných hostí, okrem iných napríklad švagor Márie Anny, cisár Leopold, a jej sestra Eleonóra. Mária Anna sa však vydala do Španielska až niekoľko mesiacov po svadbe, a to až na jar roku 1690. Oficiálna svadba sa konala 14. mája 1690 v San Diego, čo je neďaleko Valladolidu. No aj toto manželstvo zostalo bezdetné, čím sa potvrdilo, že kráľ mal zdravotné problémy.

Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Anna sa počas obdobia, kedy bola kráľovnou, podieľala na intrigách na španielskom kráľovskom dvore. Snažila sa o to, aby sa jej synovec Karol VI. Habsburský stal ďalším španielskym kráľom. Aj táto jej snaha bola príčinou jej zlého vzťahu so svokrou, Kráľovnou matkou, Máriou Annou Habsburskou, ktorá presadzovala na trón svojho pravnuka Jozefa Ferdinanda Bavorského.

Mária Anna bola všeobecne na kráľovskom dvore veľmi neobľúbená. Dôvodom bol, okrem iného, aj jej veľmi nákladný spôsob života, pričom veľa finančných prostriedkov posielala svojej rodine. Dokonca aj vzácne obrazy zo španielskej umeleckej zbierkye posielala svojim nemeckým príbuzným.

Vdova[upraviť | upraviť zdroj]

Portrét Márie Anny na koni.

Manžel Márie Anny zomrel 1. novembra 1700 v Madride a vo svojej poslednej vôli uviedol, že jeho manželka má nárok na každoročný finančný príspevok a vyslovil želanie, aby jeho nástupca s ňou zaobchádzal s rešpektom. Ale nový kráľ Filip V. prikázal Márie Anne opustiť Madrid ešte predtým, ako do mesta sám vstúpi. Vdova po kráľovi nemala inú možnosť ako mesto opustiť a usadila sa neďaleko mesta Toledo, kde žila v starom a tmavom hrade Alcazar. Počas obdobia, kedy tu žila, poslala niekoľko listov svojej rodine, v ktorých žiadala o pomoc. Na začiatku roku 1701 jej starší brat Johann Wilhelm, kurfirst Palatínu adresoval cisárovnej Eleonóre nasledujúci list:

Čo sa týka španielskej kráľovnej, je mi úprimne ľúto, že sa z nej stala chudobná a nešťastná dáma; ale aby som pravdu povedal, všetko sa jej stalo jej vinou ako dôsledok jej nesprávneho správania sa. Myslím si, že to, čo žiada od Vášho Veličenstva, je viac nemožné ako reálne. Ale ak by ste jej mohli pomôcť a podporiť ju v jej nešťastnej situácii, bola by to tiež veľká pomoc aj pre mňa...

Posledné roky života a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Nepriek tomu musela Mária Anna naďalej zostať v starom Alcazare v Tolede. O dva roky neskôr, v roku 1706, sa zmenila jej situácia, keď jej synovec arcivojvoda Karol VI. Habsburský obsadil so svojou armádou mesto Toledo. Máriu Annu táto udalosť veľmi potešila a synovca s armádou privítala, čo bol dôvod, prečo ju kráľ Filip V. vykázal o niekoľko rokov neskôr zo Španielska. Vtedy sa Mária Anna usadila v Bayonne vo Francúzsku, kde žila niekoľko nasledujúcich desaťročí. V roku 1739, keď bola už stará a mala podlomené zdravie, sa konečne vrátila do Španielska. Zostala bývať v paláci Infantado v Guadalajare, kde nakoniec aj 16. júla 1740 zomrela. Pochovaná je v kráľovskej hrobke El Escorial.

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip Ľudovít von Pfalz-Neuburg
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Wolfgang Wilhelm von Pfalz-Neuburg
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Jülichsko-klévsko-bergská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip Viliam Falcko-neuburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viliam V. bavorský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Magdaléna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Renáta Lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Falcká
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít V. Hesensko-darmstadtský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj II. Hesensko-darmstadtský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Magdaléna Brandenburgská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Juraj Saský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Sofia Eleonóra Saská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Magdaléna Sybilla Priská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Tituly[upraviť | upraviť zdroj]

Vladárske tituly
Predchodca
Mária Lujza Orleánska
Španielska kráľovná;
Neapolská a Sicílska kráľovná
Brabantská; Guelderská, Limburgská, Lothierska, Luxemburgská vojvodkyňa;
Flanderská, Hainautská a Namurská grófka

1690 – 1700
Nástupca
Mária Lujza Savojská

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]