Mária Anna Habsbursko-lotrinská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mária Anna Habsbursko-lotrinská
Rakúska arcivojvodkyňa
Archduchess Maria Anne of Austria.jpg
Narodenie 6. október 1738
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie 19. november 1789 (51 rokov)
Klagenfurt, Rakúsko
Otec František I. Lotrinský
Matka Mária Terézia

Arcivojvodkyňa Mária Anna Jozefa Antónia Habsbursko-lotrinská (* 6. október 1738 - † 19. november 1789) bola druhá a neskôr (po smrti staršej sestry) najstaršia dcéra Márie Terézie, rakúskej arcivojvodkyne a uhorskej a českej kráľovnej, a jej manžela Františka I. Lotrinského. Angažovala sa v dobročinných a sociálnych oblastiach. Je považovaná za druhú zakladateľku Alžbetínského kláštora v Klagenfurte, kde neskôr aj žila.

Detstvo a rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Anna sa narodila v paláci Hofburg vo Viedni. Bola pokrstená druhý deň po narodení ako Mária Anna Jozefa Antónia, no v rodine jej hovorili Marianna. Do roku 1741, kedy sa narodil jej brat Jozef, bola považovaná za možnú následníčku trónu.

Najlepší a najbližší vzťah mala so svojimi sestrami Máriou Karolínou, neskoršou neapolsko-sicílskou kráľovnou, a s Máriou Amáliou, parmskou vojvodkyňou. Veľmi dobre si rozumela aj s bratmi Leopoldom a Maximiliánom.

Výchova a vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Portrét Márie Terézie s rodinou. Najstaršia dcéra je Mária Anna

Vychovávateľkou Márie Anny sa stala grófka Belruptová. Tak ako každé dieťa Márie Terézie mala svoje služobníctvo, ktoré tvorili jedna komorná, tri slúžky a jeden sluha.

Mária Anna bola inteligentná, ale psychicky labilná. Nevynikala jazykovými schopnosťami, dokonca nevedela dobre hovoriť po nemecky. Vynikala však v umeleckých oblastiach a vo vede. Vedela vynikajúco tancovať, spievať, hrala v divadle a maľovala. V neskorších rokoch sa zaoberala fyzikou, mechanikou, chémiou, botanikou a medirytectvom. V oblasti prírodných vied ju vzdelával Ignác Born.

Tak ako jej otec, sa Mária Anna stala numizmatičkou. Po smrti Františka Lotrinského zdedila jeho zbierku pamätných mincí, ktorú po celý život rozširovala. Napísala tiež odbornú príručku o pamätných minciach, ktoré sa vydali za vlády jej matky, Márie Terézie.

Choroba[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1757 ochorela Mária Anna na zápal pľúc, ktorý mal u nej veľmi ťažký priebeh. Počas choroby dokonca prijala posledné pomazanie. Z choroby sa nakoniec vyliečila, no zápal pľúc pravdepodobne spôsobil tuberkulózu kostí, ktorá napadla jej chrbticu. Následkom toho došlo k trvalému skriveniu chrbtice a vzniku hrbu. Pre túto chorobu a následné celoživotné postihnutie sa Mária Anna nikdy nemohla vydať.[chýba zdroj] Začala sa preto ešte intenzívnejšie venovať štúdiu, najmä botanike a mechanike.

Predstavená kláštora v Prahe[upraviť | upraviť zdroj]

2. februára 1766 sa, na základe rozhodnutia Márie Terézie, stala opátkou v Ústave šľachtičných, ktorý sa nachádzal v Prahe. Toto mesto však nikdy nenavštívila. Neskôr sa tejto funkcie vzdala a stala sa opátkou v Klagenfurte, ktorý prvýkrát navštívila v roku 1765.

V roku 1767 sa Mária Anna stala členom Mediryteckej akadémie vo Viedni a o dva roky neskôr prijala členstvo v Akadémií umenia vo Florencii.

Život v Klagenfurte[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Anna na portréte s bratom Jozefom a sestrou Máriou Alžbetou

Po matkinej smrti sa rozhodla opustiť Viedeň a odišla do Klagenfurtu, kde prišla 25. apríla 1781. Predtým predala svoju zbierku minerálov univerzite v Budíne a svoju osobnú knižnicu spojila s Viedenskou univerzitnou knižnicou.

Z jej súrodencov ju navštívili Maximilián, Jozef II. (v roku 1783), Leopold (v roku 1784) a taktiež sestra Mária Amália, s ktorou mala už od detstva veľmi blízky vzťah. Niekoľkokrát z Klagenfurtu odišla, aby sama navštívila svojich príbuzných. Po jednom takomto návrate, kedy ju obyvatelia mesta Klagenfurt nadšene privítali, povedala:

„Som medzi vami veľmi šťastná. Také dobré a otvorené srdcia som ešte nikde nenašla. Štyridsať rokov som žila vo Viedni a nikto mi tam nedal najavo, že ma má rád.“

Charitatívna činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Z finančných prostriedkov, ktoré jej poskytol jej brat Jozef, venovala veľkú časť na pomoc pre chudobných ľudí. Zapríčinila sa o opravu kláštorného a farského kostola v Klagenfurte, ktorá bola hradená z štátneho náboženského fondu. V roku 1783 dala budovu kláštora opraviť na vlastné náklady. Chcela dať postaviť aj nemocnicu, no to zamietol jej brat. O niekoľko rokov neskôr však uvoľnil finančné prostriedky, vďaka čomu sa mohla rozšíriť kláštorná nemocnica. Krátko pred svojou smrťou spolu so sestrou Máriou Karolínou, neapolsko-sicilskou kráľovnou, zorganizovala dodávky lacného obilia z južného Talianska do Korutánska, ktoré v tom čase postihla obrovská neúroda.

Zdravotné ťažkosti a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Anna mala podlomené zdravie a počas života prekonala niekoľko zápalov pľúc. Veľké problémy jej spôsobovala aj chorá chrbtica - mala problémy s dýchaním a trápil ju silný kašeľ. 3. novembra 1789 prijala posledné pomazanie a o šestnásť dní neskôr zomrela. Celý jej majetok zdedil Alžbetínsky kláštor.

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mikuláš II. (Lotrinsko)
 
 
 
 
 
 
 
Karol V. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Klaudia Lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol II. Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Gonzagová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
František I. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít XIII.
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Orleánsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Šarlota Orleánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Ľudovít Falcký
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Šarlota Falcká
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Šarlota Hessensko-Kasselská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Habsbursko-lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand III. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Španielska
 
 
 
 
 
 
 
Karol VI. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip Viliam Falcko-neuburský
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Terézia
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht Arnošt I. Öttingenský
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Lujza Öttingenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Frederika Württemberská
 
 
 
 
 
 

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]