Mária Kristína Habsbursko-lotrinská
| Mária Kristína | |
|---|---|
| Rakúska arcivojvodkyňa a Sasko-tešínska vojvodkyňa | |
 |
|
| Narodenie | 13. máj 1742 |
| Viedeň, Rakúsko | |
| Úmrtie | 24. jún 1798 (56 rokov) |
| Viedeň, Rakúsko | |
| Manžel | Albert Sasko-Tešínsky |
| Potomstvo | Kristína Karol (adoptovaný) |
| Dynastia | Habsbursko-lotrinská dynastia |
| Otec | František I. Lotrinský |
| Matka | Mária Terézia |
Mária Kristína (* 13. máj 1742 – † 24. jún 1798) bola štvrtá dcéra a piate dieťa rakúskej panovníčky Márie Terézie a jej manžela, cisára Františka I. Lotrinského. Bola najobľúbenejšou dcérou a jedinou, ktorej Mária Terézia dovolila vydať sa z lásky.
Obsah |
Detstvo[upraviť]
Mária Kristína sa narodila 13. mája v deň, keď jej matka Mária Terézia oslavovala svoje 25. narodeniny. Práve tento fakt sa považuje za jeden z hlavných dôvodov, prečo práve ju mala Mária Terézia zo všetkých svojich detí najradšej. Hoci bola piate dieťa, v čase svojho narodenia mala len dvoch súrodencov, Máriu Annu a Jozefa, pretože dve staršie sestry zomreli ešte pred jej narodením.
V rodine ju nazývali Mimi alebo Mária. Väčšina súrodencov na ňu veľmi žiarlila, lebo bola talentovaná a pôvabná. Podľa niektorých historických zdrojov však dôvod, prečo ju súrodenci nemali radi, bol, že sa správala veľmi povýšenecky.
Vychovávateľky[upraviť]
Matka Mária Terézia jej splnila všetky želania. S tým súvisí aj výber jej vychovávateľky. Prvou vychovávateľkou bola grófka Trautsonová, no s tou si Mária Kristína nerozumela, a tak požiadala matku, aby jej pridelila inú vychovávateľku. Tou sa stala vdova grófka Mária Anna Vasquezová, s ktorou si Mária Kristína veľmi dobre rozumela a neskôr, keď jej bol pridelený vlastný dvor, ju vymenovala za hlavnú hofmajsterku (hofmajster bol predstavený dvorného služobníctva a vychovávateľ detí v panovníckych a šľachtických rodinách).
Nápadníci Márie Kristíny[upraviť]
Prvou láskou Márie Kristíny bol princ Ľudovít Württemberský. No ten sa jej manželom stať nemohol, pretože ako vojvoda nebol Márie Kristíne spoločensky rovný. Neskôr prišli na cisársky dvor do Viedne synovia poľského kráľa a saského kurfirsta Augusta III., princ Albert Kazimír a jeho brat Klement. Cisárovná svadbu s Albertom po dcérinom naliehaní povolila. Otec Márie Kristíny ju síce chcel vydať za jej bratranca Benedikta von Chablaisa, no to sa neuskutočnilo, a tak sa arcivojvodkyňa Mária Kristína vydala za milovaného Alberta.
Manželstvo[upraviť]
6. apríla 1766 sa vydala za Alberta Sasko-tešínského, bratranca z druhého kolena, ktorého si ako jediná dcéra Márie Terézia mohla vziať z lásky a nie kvôli upevneniu politických vzťahov. Krátko po svadbe porodila jediné dieťa, dcéru Kristínu, ktorá však na druhý deň zomrela.
Albert bol umelecky veľmi založený človek a spolu s manželkou obstarali niekoľko zbierok obrazov. Istý čas žili aj v Bratislave a neskôr bývali v Bruselu.
Deti[upraviť]
- Kristína (* 15. máj 1767 - † 16. máj 1767)
- Karol Ľudovít (* 1771 - † 1847) - syn jej brata Leopolda, ktorého si po smrti jeho rodičov adoptovali.
Smrť Márie Kristíny[upraviť]
24. júna 1798 Mária Kristína zomrela vo veku 56 rokov. Jej manžel Albert, ktorý ju prežil skoro o 25 rokov, jej nechal postaviť nádherný pomník, na výrobu ktorého si najal talianskeho sochára Antónia Canovova. Ten vytvoril hladkú monumentálnu pyramídu s medailónom Márie Kristíny a postavami z carrarského mramoru. Táto hrobka, ktorá nesie nápis UXOR OPTIMAE ALBERTUS (Najlepšej manželke Albert) sa nachádza v pravej bočnej lode Augustiánskeho kláštora.
Genealógia[upraviť]
Pozri aj[upraviť]
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Kristína Habsbursko-lotrinská
Zdroj[upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Kristina Habsbursko-Lotrinská na českej Wikipédii.
|
||||||||||||||
