Mária Ludovika Modenská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mária Ludovika Modenská
Rakúska arcivojvodkyňa, Lombardská veľkovojvodkyňa, Rakúska cisárovná, Česká a uhorská kráľovná, Chorvátska kráľovná
Maria Ludovica Beatrice Modena Austria 1787 1816.jpg
Narodenie 14. december 1787
Monza, Taliansko
Úmrtie 7. apríl 1816 (28 rokov)
Verona, Taliansko
Manžel František II.
Dynastia Dynastia d´Este
Habsbursko-lotrinská dynastia
Otec Ferdinand Karol Habsbursko-lotrinský
Matka Mária Beatrix d´Este

Mária Ludovika Modenská (* 14. december 1787, Monza – † 7. apríl 1816, Verona) bola rakúska arcivojvodkyňa, lombardská veľkovojvodkyňa, rakúska cisárovná, česká a uhorská (od r. 1808) kráľovná, najmladšia dcéra veľkovojvodu Ferdinanda Karola Habsburského, generálneho guvernéra rakúskeho Lombardska, a Márie Beatrix d´Este, tretia manželka rakúskeho cisára Františka I.

Otcovia oboch snúbencov boli bratmi (ich matkou bola uhorská a česká kráľovná Mária Terézia) a bola tak priamou príbuznou svojho nastávajúceho manžela (jeho sesternica).

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje detstvo prežila Mária Ludovika Beatrix Antónia Jozefína Johanna v Miláne a v letohrádku Monza, ktorý si dal postaviť jej otec podľa vzoru viedenského Schönbrunnu. Najväčší vplyv na jej výchovu mala matka, pod starostlivosťou ktorej sa vzdelávala v jazykoch, umení a vedách. Už v ranom detstve pocítila následky vojnového besnenia, keď 16. mája 1796 do Milána vtiahol Napoleon Bonaparte. Neskorší francúzsky cisár zohral v jej nasledujúcom živote významnú úlohu. V obave o svoju bezpečnosť volil jej otec útek z mesta. Smerovali na Moravu. Po obsadení Lombardie Napoleonom bola so svojou matkou na jeho pokyn usídlená vo Viedenskom Novom Meste. Až v roku 1803 sa presťahovali do Viedne.

Z Márie Ludoviky vyrástla vznešená, vzdelaná a pekná žena. Za svoju manželku si ju vyhliadol už dvakrát ovdovený rakúsky cisár František I. a v auguste 1807 sa obaja zasnúbili. František Máriu Ludoviku poznal už ako mladé dievča. 6. januára nasledujúceho roku sa v Augustiniánskom kostole vo Viedni konal sobáš. Do manželstva vstupoval tridsaťdeväťročný František I. s presvedčením, že v zväzku nájde šťastie a nová manželka bude starostlivou a láskavou matkou jeho ôsmim deťom z predchádzajúceho manželstva s Máriou Teréziou Neapolsko-sicílskou. Sobáš Františka a Márie bol sprevádzaný divadelnými predstaveniami, plesmi a ľudovými zábavami.

Nevlastná matka[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Ludovika sa dojímavo a zo všetkých síl starala o nevlastné deti. Citovo sa k nim primkla o to viac, že sama vlastné deti nemala. Nestarala sa iba o telesné blaho nevlastných dcér a synov, ale dbala aj o ich zdravie a vzdelanie. Najviac pozornosti si od nej vyžadoval Františkov najstarší syn Ferdinand. Od útleho detstva bol telesne ťažko postihnutý a duševne zaostalý. Spomedzi cisárových dcér si najviac obľúbila najstaršiu Máriu Lujzu, ktorá jej bola i vekovo najbližšia. Veľmi ťažko niesla jej manželstvo s Napoleonom, ktoré malo priniesť zblíženie oboch monarchií.

Mária Ludovika a politika[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Ludovika sa veľmi intenzívne zaujímala o politické dianie. Citlivo vnímala najmä politiku Napoleona, ktorá sa krížila s politikou jej manžela. Počas celého života ostala Napoleonovým úhlavným nepriateľom a jeho bojové porážky prijímala s veľkým zadosťučinením. Zvlášť jeho porážke v bitke pri Lipsku a vyhnanstvo na Elbe ju nesmierne potešili. Po štyroch rokoch sa opäť stretla s nevlastnou dcérou Máriou Lujzou, ktorá sa presťahovala do Viedne.

Mária Ludovika a Bratislava[upraviť | upraviť zdroj]

Počas svojho života navštívila v septembri 1808 Mária Ludovika Modenská spolu s cisárom Bratislavu, kde František I. otvoril rokovania uhorského snemu a Máriu Ludoviku korunovali 7. septembra 1808 v dóme sv. Martina na uhorskú kráľovnú.

Posledné roky života[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Ludovika od mladosti trpela zdravotnými ťažkosťami. Podstupovala časté liečebné pobyty v kúpeľoch, z ktorých si obľúbila najmä Karlovy Vary a Teplice. Pri svojom prvom pobyte v Karlových Varoch v roku 1810 sa osobne stretla s nemeckým básnikom Johannom Wolfgangom Goethem, s ktorým i v budúcnosti udržiavala priateľský vzťah. Veľmi rada cestovala – navštívila Prahu, Brno, severotalianske mestá, Drážďany. Na prelome rokov 1815 a 1816 podnikla s manželom cestu do rodnej Lombardie. Pobudli v Miláne, potom cestovali ďalej na východ. Po príchode do Verony sa Máriin zdravotný stav náhle zhoršil a 7. apríla 1816 tu zomrela.

Telesné ostatky cisárovnej previezli do Viedne a 28. apríla uložili do kapucínskej krypty.

Vladárske tituly[upraviť | upraviť zdroj]

Vladárske tituly
Predchodca
Mária Terézia Neapolsko-sicílska
Rakúska cisárovná
1808 – 1816
Nástupca
Karolína Augusta Bavorská
Chorvátska kráľovná
1808 – 1816
Česká kráľovná
1808 – 1816
Uhorská kráľovná
1808 – 1816

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • F. Weissensteiner, Ženy na habsburskom tróne, Ikar, Bratislava, 2000

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]