Mötley Crüe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mötley Crüe
Crue CIMG4784.JPG
Základné informácie
Pôvod Flag of the United States.svg Los Angeles, Kalifornia, USA
Žáner(-re) Heavy metal
Glam metal
Hard rock
Pôsobenie 1981 - súčasnosť
Vydavateľstvá Mötley Records
Hip-O Records
Beyond/BMG
Elektra Records
Leathür Records
Webstránka www.motley-czech.com, www.motley.com
Členovia skupiny:
Mick Mars
Nikki Sixx
Tommy Lee
Vince Neil
Bývalí členovia
John Corabi, Randy Castillo, Samantha Maloney

Mötley Crüe je americká heavy metalová skupina z Los Angeles, California. Členovia: Nikki Sixx, Tommy Lee, Mick Mars a Vince Neil. Mötley Crüe je považovaná za jednu z najúspešnejších hard rockových amerických skupín, predala vyše 41 miliónov albumov po celom svete a 24 miliónov v USA.

História[upraviť | upraviť zdroj]

1980+[upraviť | upraviť zdroj]

Mötley Crüe vznikla v roku 1981 v Los Angeles, potom čo basgitarista Nikki Sixx bol vyhodený zo skupiny London, v ktorej začínal spolu s Lizzie Grey v roku 1979. Ešte predtým ho Blackie Lawless (zakladateľ súboru W.A.S.P.) vyhodil zo svojej skupiny Sister. London bola tiež aj prvá skupina gitaristov Guns N’ Roses Izzyho Stradlina a Slasha, rovnako ako bubeníka skupiny Cinderella Freda Couryho.

Bubeník Tommy Lee bol zase v skupine nazvanej Suite 19 s gitaristom/spevákom Gregom Leonom, ktorý neskôr nahrádza Randyho Rhoadsa v skupine Quiet Riot. Nikki a Tommy sa rozhodli hrať spolu, ale Leon odmieta ich ponuku.

Nikki a Tommy stretávajú gitaristu Mickyho Marsa (v tom čase vystupoval ešte pod svojím menom - Bob Alan Deal), ku ktorému sa dostali cez inzerát v L.A. novinách, kde stálo: "Hlučný, drsný, agresívny gitarista je voľný". Keď ho prvýkrát stretli, tak Nikki okamžite poznamenal: "Nemôžem tomu uveriť! Tu je ďalší chlapík ako my!" Micky si rýchlo pripravil veci a zahral úvodný riff k piesni Stick to Your Guns. Marsovi sa nepáčil zvuk gitary. Po opití sa a džemovaní asi po hodine Micky vyhodil gitaristu skupiny, ktorý bol známy len ako Robin ("buzerant" podľa Leeho).

Bol to Mick, ktorý prišiel s názvom skupiny. Kým vo svojej bývalej kapele White Horse jeden z členov vošiel dnu a nazval skupinu "a motley looking crew" (tj. nesúrode vyzerajúca partia). Mick si názov zapísal na papier aj s originálnym hláskovaním Mottley Crew. Názov neskôr prijali, keď sa Micky pridal k Nikkimu a Tommymu v roku 1981. Avšak vedie sa veľa diskusií o tejto skupine, keď navrhovala názov Christmas. Podľa Nikkiho to bol jeho nápad, myslel si že také povedomé a populárne slovo v názve by priatihlo fanúšikov.

Tommy a Vince Neil sa už poznali od strednej školy, ktorú navštevovali vo West Covina. Predtým vystupovali v rôznych "garážových" kapelách. Mick navrhol, aby Neila najali potom čo videl jeho vystúpenie so skupinou Rock Candy v Starwoode.

Najprv Vince odmietol, keď ho pozvali na konkurz. Potom, ako by to osud chcel, Rock Candy sa rozpadli, Vince sa zrútil a napokon po telefonáte od Tommyho prijal pozvatie na konkurz.

Čoskoro stretli svojho prvého manažéra Allana Coffmana. Coffmanov švagor Robert "Stick" Crouch bol jeden z členov čo zaisťovali aparatúru pre skupinu a Coffman vlastnil spoločnosť na uzatváranie zmlúv v Grass Valley, plánoval investovať nejaké peniaze v zábavnom odvetví. Ich prvý vydatý singel sa volal Stick to Your Guns/Toast of the Town, ktorý vydala pod náhravacou spoločnosťou Leathür Records, ktorá mala uzavretú propagačnú a distribučnú dohodu s Greenworld Distribution v Torrance. V novembri 1981 vydali debutový album Too Fast for Love a predalo sa 20 000 kópii. Coffman a jeho spoločník Eric Greif pripravili turné po Kanade, zatiaľ využívajú úspech kapely na klubovej scéne v L.A., aby sa dohodli s niekoľkými nahrávacími spoločnosťami. Nakoniec v roku 1982 podpísali zmluvu s Elektra Records. Na naliehanie Elektri Records bol album nanovo nahratý producentom Royom Thomasom Bakerom a znova vyšiel 20. augusta 1982. Kanadské turné spôsobilo túžobný efekt zatiaľ čo národné titulky v novinách zaplnili správy o zatknutí skupiny na letisku v Edmontone za pokus o vstup do krajiny sfetovaní a polícia prišla tiež na koncert kvôli údajnej bombe na javisku, tento podvod pripravil Greif.

V roku 1983 sa zmenil manažment, Doug Thaler a Doc McGhee vymenili Coffmana. McGhee je známy ako manažér skupiny KISS, ktorý pripravil ich návrat v roku 1996. Greif následne všetkých zažaloval na L.A. najvyššom súde, súdne pojednávanie sa ťahalo niekoľko rokov a zhodou okolností sa znova stal manažérom pôvodnej Nikkovej skupiny London. Coffman bol obžalovaný investormi, ktorým predtým predal akciový kapitál v skupine. Coffman napokon vyhlásil bankrot zatiaľ čo dom aspoň trikrát predtým založil, aby prekryl výdavky skupiny.

Po odohratí na US Festivale skupina dobyla Ameriku. Viac však boli známi za svoje "vyvádzanie v zákulisí", šokujúce oblečenie, čižmy na vysokých podpätkoch, veľké množstvo makeupu, nekonečné alkoholové a drogové prehrešky než za svoju hudbu. Ich mix metalu a glam rocku vyprodukovalo niekoľko masovo predávaných albumov počas 80. rokov vrátene Shout at the Devil (15. október, 1983), Theatre of Pain (13. júl, 1985) a Girls, Girls, Girls (13. jún, 1987).

Skupina mala tiež potýčky so zákonom a problémy v osobnom živote. V roku 1984 Vince zdemoloval svoje auto na ceste do obchodu s alkoholom. Bola to čelná havária a jeho spolujazdec Nicholas "Razzle" Dingley, bubeník skupiny Hanoi Rocks, sa zabil. Vince bol obvinený z neúmyselného zabitia a odsúdený na 30 dní vo väzení (Strávil len 18 dní). V roku 1987 Nikki sa Nikki takmer smrteľne predávkoval heroínom. Odviezli ho do nemocnice, cestou ho však vyhlásili právne za mŕtveho, ale jeden medik odmietol ďalej nepokračovať v oživovaní a dve injekcie adrenalínu do srdca ho oživili. Tých pár minút "na druhej strane" ho inšpirovali k napísaniu piesne Kickstart My Heart, ktorá sa umiestnila na 18. mieste v rebríčku Mainstream U.S. chart a nachádzala sa na albume Dr. Feelgood. Ich spôsob života takmer rozbil skupinu až pokiaľ Doug Thaler a Doc McGhee nezasiahli, odmietli európske turné a všetkých členov poslali na rehalibitáciu s výnimkou Micka, ktorý sa už z toho dostal.

Po "očistení" sa Mötley Crüe dosiahli svoj vrchol vydaním piateho albumu Dr. Feelgood v septembri roku 1989. V októbri toho roku sa stal ich jediným albumom, ktorý sa umiestnil na prvej priečke a svoju pozíciu si udržal 109 týždňov.

Doc McGhee bol v rovnakom roku vyhodený po nedodržaní niekoľkých sľubov v súvislosti s Mierovým hudobným festivalom v Moskve.

1990+[upraviť | upraviť zdroj]

Svoj šiesty album Decade Of Decadence vydali 14. októbra 1991. Album bol len akási "pozornosť" pre fanúšikov, zatiaľ pracovali na úplne odlišnom novom albume. Avšak Vince bol v roku 1992 vyhodený čo samozrejme spôsobilo pokles skupiny v komerčných úspechoch. V roku 1994 vydávajú album Mötley Crüe s novým spevákom Johnom Corabim (bývalý člen skupín Angora a The Scream), ktorý sa umiestnil v top 10. Doug Thaler bol manažérom až do roku 1994 kým sa skupina nerozpadla potom čo ich album nenaplnil komerčné očakávania.

Kapela sa znova spojila v roku 1997, keď ich súčasný manažér Allen Kovac a Neilov manažér Bert Stein dohodli stretnutie medzi Vincom, Tommym a Nikkim. Po uzmierení vydali album Generation Swine, ktorý síce debutoval na 4. priečke a aj napriek vystúpení skupiny na American Music Awards tak album utrpel komerčný neúspech, ktorý čiastočne zapríčinilo vydavateľstvo Elektra Records nedostatkom podpory. Skupina čoskoro opustila Elektru a založilo si vlastné vydavateľstvo Mötley Records.

V 90. rokoch boli Mötley Records pravdepodobne známejší vďaka ženám, za ktoré sa oženili traja členovia z kapely. Nikki a Tommy sa oženili s bývalými slečnami Playboyu a hviezdami seriálu Pobrežná hliadka. Tommy si vzal Pamelu Anderson a Nikki Donnu D'Errico. Vince, aby nezostal pozadu sa oženil s Heidi Mark. Oba sobáša Nikkiho aj Tommyho skončili rozvodom, keď Donna D'Errico požiadala o rozvod na začiatku roka 2006.

Skupinu tiež zastihlo mnoho tragédií. V roku 1994 Vince utrpel asi najhoršiu ranu, keď jeho dcéra Skylar Neil zomrela na rakovinu. Vince spolu so svojou bývalou manželkou Sharisou Ruddellovou, striptérka a zápasníčka v bahne, neskôr zažalovali spoločnosť Rocketdyne za ukladanie chemického odpadu spôsobujúceho rakovinu v blízkosti ich niekdajšieho domu v Simi Valley. Na druhej strane Tommy si odsedel šesť mesiacov vo väzení kvôli znásilneniu svojej vtedajšej manželky Pamely Anderson.

V roku 1998 po vypršaní zmluvy s Elektra Records zabezpečilo kapele úplnú kontrolu nad svojou budúcnosťou. Obsahovalo to tiež vlastníctvo všetkých verzií pôvodných albumov. V roku 1999 skupina znova vydala všetky albumy pod názvom Crücial Crüe. Limitovaná edícia obsahovala aj demá a nevydané piesne.

V tomto roku Tommy odchádza, aby sa venoval sólovej kariére, čo znova vystupňovalo napätie medzi ním a Vincom. Nahradil ho Randy Castillo, ktorý hral na niekoľkých albumoch Ozzy Osbourna. Avšak Randy zomrel na rakovinu 26. marca 2002. Predtým nevymenovali žiadnu náhradu čo vyústilo do prestávky v roku 2001 po ich turné na podporu nedávno vydaného albumu New Tattoo. Album sa v rebríčku umiestnil na 41. mieste a predalo sa z neho menej než 150 000 kópií. Bubeníčka Samantha Maloney s nimi vystupovala počas turné čo sa ukázalo ako zlý nápad, lebo vraj prežili spolu menšiu aférku a jeho vtedajšia manželka Donna to zistila. Je známa počas spolupráce s Courtney Love v skupine Hole, kde v roku 1998 nahradila pôvodnú bubeníčku Patty Scheme. Samantha neskôr sa vydala na turné s Love na podporu albumu America's Sweetheart. Mötley Crüe vydali po vystúpení v Salt Lake City DVD Lewd, Crüed & Tattooed.

2000+[upraviť | upraviť zdroj]

Počas nasledujúcich šiestich rokoch Nikki hral v skupinách 58 a Brides of Destruction kým Tommy vytvoril kapelu Methods of Mayhem a vystupoval ako sólový umelec. Vince pokračoval v turné tiež ako sólový umelec, väčšinou hrával piesne Mötley Crüe. Mick, ktorý má ťažkosti s chrbtom kvôli chorobe zvanej ankylozujúca spondylitída, sa v roku 2001 utiahol do ústrania.

V tomto roku vydávajú svoju autobiografiu The Dirt, ktorá sa umiestnila v prvej desiatke najlepšie sa predávajúcich kníh na zozname New York Times. Kniha tiež pritiahla novú generáciu fanúšikov. Stala sa posvätnou "bibliou" pre rockerov na celom svete a pripravuje sa jej filmová podoba, keď o ňu záujem prejavili Paramount a MTV. V roku 2004 vyšla kniha Tommyland, na ktorej Tommy spolupracoval.

Anglický usporiadateľ Mags Revell sa pokúšal znova spojiť členov Mötley Crüe. Začal s reklamou, ktorá v podstate ukázala ako veľmi chcú fanúšikovia, aby sa skupina zase spojila. Po niekoľkých stretnutiach s manažmentom, v septembri 2004 Nikki vyhlásil, že sa s Vincom vrátili do štúdia a začali pracovať na novom materiáli. V decembri 2004 všetci štyria pôvodní členovia ohlásili turné, ktoré sa začalo 14. februára 2005 v San Juan, Portoriko. Posledný album skupiny Red, White & Crüe vyšiel v vo februári 2005 a obsahuje najobľúbenejšie piesne kapely a navyše tri novinky (If I Die Tomorrow, Sick Love Song a novú verziu piesne od The Rolling Stones Street Fighting Man). Vznikla menšia polemika, keď sa tvrdilo, že Tommy ani Mick na albume nevystupovali, ale zastúpili ich bubeník skupiny Vandals Josh Freese a bývalý člen Beautiful Creatures, gitarista DJ Ashba. Avšak dokument televízii VH1 neskôr ukázal, že Tommy Lee naozaj hral na niektorých z tých piesní. Album vydaný v Japonsku obsahoval bonus, pieseň I'm a Liar (and That's the Truth). Red, White & Crüe sa umiestnil v rebríčku na šiestom mieste a odvtedy sa stal platinovým.

Turné prekvapilo, stalo sa jedným z najväčších turné v roku 2005, zarobilo 33 miliónov dolárov a stalo sa 8. najúspešnejším toho roku. Skupina musela pridať dalľiu šnúru koncertov, aby splnila požiadavky fanúšikov. Vystupovali na takých podujatiach ako KROQ Weenie Roast a Live 8, 25. októbra vydali DVD Carnival of Sins z koncertu v Grand Rapids, Michigan. Spolu so skupinou Motörhead vystúpili 10. decembra v Perthe, Austrália, kde zahrali pieseň Anarchy in the U.K., prvý singel od Sex Pistols.

Nikkiho dlho očákavaná kniha The Heroin Diaries by mala vyjsť v roku 2006. 26. januára 2006 bola ocenená hviezdou na Hollywoodskom chodníku slávy pri príležitosti 25. výročia skupiny. V roku 2006 by mal vyjsť ich nový album, ktorého producentom bude Bob Rock. 19. júna 2006 sa na stránke Motley.com objavila správa, že skupina sa vydá na americké turné so skupinou Aerosmith. Turné začne 14. septembra v Holmdel, New Jersey.

Odkaz Mötley Crüe[upraviť | upraviť zdroj]

Mötley Crüe boli často označovaní za protagonistov hair metalu a porovnávaní s takými skupinami ako Warrant, Poison, Whitesnake a Faster Pussycat. Ale v skutočnosti sa ich hudba viac približovala ku kapelám Cheap Trick a New York Dolls. Skupiny ako Poison v skutočnosti vznikli ako odozvy na úspech Mötley Crüe a sú im za veľa dlžní. Ako vedúca skupina hair metalu boli Mötley Crüe veľmi kritizovaní hudobným priemyslom i napriek tomu, že boli kľúčovými strojcami rock and rollu v 80. rokoch a získali veľmi početnú základňu fanúšikov.

Mötley Crüe sa často stávajú inšpiráciou pre mnohých umelcov. Napríklad Green Day, Moby, Murderdolls, Wednesday 13 a Marilyn Manson ich vyzdvihovali za albumy Too Fast For Love a Shout At The Devil. Tiež však sa stali námetom mnohých hudobných videoklipov za svoj glam rockový výzor, kde ich parodovali mnohí rozliční hudobníci.

Okrem hudby, Mötley Crüe tiež stanovili mieru dekadentného rock and rollového správania. Po vydaní The Dirt boli známi ako jedna z najdekadentnejších a sebazničujúcich skupín v rockovej histórii, ak nie najväčšia.

Členovia[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalí členovia[upraviť | upraviť zdroj]

Dočasní členovia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Harvey Warren - bicie (2006) (Hral 5. apríla v Enmax Center v Red Deer, Alberta, Kanada, keď Tommy bol zranený.)
  • Will Hunt - bicie (2006) (Zahral za zraneného Leeho na posledných koncertoch takmer dokončeného severoamerického turné.)

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové albumy[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Album U.S. UK
1981 Too Fast for Love #77 -
1983 Shout at the Devil #17 -
1985 Theatre of Pain #7 #36
1987 Girls, Girls, Girls #2 #14
1989 Dr. Feelgood #1 #4
1994 Mötley Crüe #7 #17
1997 Generation Swine #4 -
2000 New Tattoo #41 -
2008 Saints of Los Angeles #4 -

Kompilácie[upraviť | upraviť zdroj]

Live[upraviť | upraviť zdroj]

EP[upraviť | upraviť zdroj]

Single[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Meno US Hot 100 US Mainstream Rock UK singles Album
1983 Shout At The Devil - #30 - Shout At The Devil
1984 Looks That Kill #54 - - Shout At The Devil
1984 Too Young To Fall In Love #90 - - Shout At The Devil
1985 Smokin' In The Boys Room #16 #7 - Theater Of Pain
1985 Home Sweet Home #37 #38 - Theater Of Pain
1987 Girls, Girls, Girls #12 #20 - Girls, Girls, Girls
1987 You're All I Need #83 - #23 Girls, Girls, Girls
1989 Dr. Feelgood #6 #7 - Dr. Feelgood
1989 Kickstart My Heart #27 #18 - Dr. Feelgood
1990 Without You #8 #11 #39 Dr. Feelgood
1990 Don't Go Away Mad (Just Go Away) #19 #13 - Dr. Feelgood
1990 Same Ol' Situation (S.O.S.) #78 #34 - Dr. Feelgood
1991 Primal Scream #63 #21 #32 Decade Of Decadence
1994 Hooligan's Holiday - #10 #36 Mötley Crüe
1994 Misunderstood - #24 - Mötley Crüe
1997 Afraid - #10 - Generation Swine
1997 Beauty - #37 - Generation Swine
1998 Bitter Pill - #22 - Greatest Hits
1999 Teaser - #35 - Supersonic And Demonic Relics
2000 Hell On High Heels - #13 - New Tattoo
2004 If I Die Tomorrow - #4 - Red, White And Crüe
2005 Sick Love Song - #22 - Red, White And Crüe

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]