Mŕtvy jazyk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mŕtvy jazyk alebo vyhynutý jazyk je jazyk, ktorý prestal plniť funkciu materinského a národného jazyka. Možno ho rozdeliť do troch skupín:

  1. mŕtve jazyky, z ktorých sa vyvinuli dnešné jazyky, napr. archaická čínština, grabar čiže staroarménčina, latinčina, sanskrit, starogréčtina, staroperzština
  2. mŕtve jazyky, ktoré zanikli, lebo vymreli ich nositelia, napr. etruština, gótčina, chetitčina, polabčina, pruština, sumerčina, tocharčina
  3. mŕtve jazyky, ktoré sa rozplynuli v iných jazykoch, čo sa na ne navrstvili a prevzali z nich isté prvky, napr. dácky substrát v rumunčine, iberský substrát v španielčine

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.