M10 Wolverine

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
M10 Wolverine
M10 Wolverine v múzeu obrnenej techniky v Aberdeene

M10 Wolverine v múzeu obrnenej techniky v Aberdeene

Základná charakteristika
Posádka 5
Dĺžka 5,97 m
Šírka 3,05 m
Výška 2,89 m
Hmotnosť 29,6 ton
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie 12-57 mm
Hlavná zbraň kanón 76 mm, neskôr kanón M7
Sekundárne zbrane guľomet kalibru 12,7 mm
Pohon a pohyb
Pohon General Motors 6046 Twin Diesel
375 hp (276 kW)
Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 51 km/h
Pomer výkon/hmotnosť 12,5 hp/tona
Dojazd 300 km
Priechodnosť

M10 Wolverine (po angl. rosomák) bol americký stíhač tankov, zostrojený a používaný počas 2. svetovej vojny. Jeho vývoj sa začal v roku 1942 na základe požiadavkov armády. Stíhač tankov bol vyvinutý na podvozku tanku M4 Sherman. Mal vežu umiestenú viacej dozadu, v ktorej bol osadený kanón kalibru 76 mm. Ako obranu nainštalovali guľomet Browning kalibru 12,7 mm. Do konca vojny bolo vyrobených 4993 kusov.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

  • M10 - základná verzia so 76 mm kanónom M1
  • M10A1 - namiesto 76 mm kanónu boli prezbrojené kanónom M7 britskej výroby.
  • 17pdr SP Achilles - s britským 17 librovým kanónom

Okrem Američanov bol používaný aj Spojeným kráľovstvom, ZSSR, Kanadou, Poľskom a Francúzskom. Stíhače tankov sa prvýkrát nasadili v Tunisku, potom v Normandii a na území Nemecka. Boli také účinné, že sa používali aj po 2. svetovej vojne. Ich následovníkom bol M36 Slugger (Jackson).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]