Maďari

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Maďari v Uhorsku podľa sčítania z roku 1890
Migrácia Maďarov (po anglicky)
Socha Sv. Štefana I. v Ostrihome
Béla Bartók

Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku. Jazykovo patria medzi uralskú jazykovú skupinu, ktorú väčšinou tvoria ugrofínske jazyky. Národnostnú menšinu tvoria Maďari najmä v Rumunsku, na Slovensku, na Ukrajine, v Srbsku, Chorvátsku, Rakúsku a v Severnej Amerike.

Ako národ(nosť) sa sformovali (ich etnogenéza prebehla) po príchode do Karpatskej kotliny v poslednej tretine 10. a prvej polovici 11. storočia [1], preto je predtým správne hovoriť o starých Maďaroch alebo Uhroch.

Genetika[upraviť | upraviť zdroj]

Z genetického hľadiska tvoria u dnešných Maďarov mongoloidné (t. j. východoeuroázijské) genetické znaky len 5 %[2] respektíve 1,7 %[3], pričom zvyšné percentá sú zhodné s ostatným európskym obyvateľstvom. Stredoeurópske slovanské národy majú zväčša podiel mongoloidných znakov medzi 1 – 2 %. To málo mongoloidných génov, ktoré Maďari majú, patrí k severnej mongoloidnej skupine (ku ktorej patria aj Japonci), ktorej pôvod je na Sibíri, pravdepodobne pri Bajkale.[4]

Etnonym[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo Maďar pochádza z názvu vedúceho zo staromaďarských kmeňov nazývaného „Megyer“. Slováci ich kedysi nazývali aj Uhrovia, Uhri (zo slova Ugor) – toto slovo sa však často vzťahovalo aj na všetkých obyvateľov Uhorska. Slovo Uhor možno pochádza z turkického slova Onogur, pretože starí Maďari boli v 6. storočí susedmi Onogurskej ríše, ktorej vedúci kmeň sa volal "Onogur"ovia, čo znamená „desať kmeňov“.

Jazykové vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj: maďarčina

Dnešné základné slová v maďarskom jazyku sú podobné slovám ostatných ugorských jazykov chantyjčiny a mansijčiny (Ugorské jazyky – maďarčina, chantyjčina a mansijčina – sú súčasťou ugrofínskej skupiny jazykov – patrí sem aj fínčina a estónčina). Ďalšia časť slov je iránskeho a turkického pôvodu (do Karpatskej kotliny napríklad tiahli spolu s turkickými kmeňmi). Veľkú časť slovnej zásoby z oblasti náboženstva, správy štátu, usadlého spôsobu života a mnohé slová z poľnohospodárstva prebrali od Slovanov po zániku Veľkej Moravy roku 907. Až v 10. a 11. storočí u Maďarov dochádza k postupnému prechodu od kočovníctva k usadlému spôsobu života a k miešaniu s pôvodným slovanským a valaským obyvateľstvom. S tým súviselo aj rozširovanie slovnej zásoby. Početné sú aj výpožičky z latinčiny a nemčiny. V súčasnosti sa snažia nepreberať slová z cudzích jazykov. Latinčina sa v Uhorsku používala ako úradný jazyk až do 40. rokov 19. storočia.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Maďari sú veľmi vlastenecký národ. Sú hrdí na svoju vlasť, jazyk, pôvod a národné dejiny. Ctia svojich predkov a národné tradície.

Maďari v iných štátoch[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa štatistík z rokov 2001 a 2002:

Maďari v Rumunsku[upraviť | upraviť zdroj]

Západné časti Rumunska boli kedysi súčasťou Uhorska. Ide najmä o Sedmohradsko a časť Banátu. Práve v týchto oblastiach žije najpočetnejšia maďarská menšina v Európe.

Väčšina Maďarov v Rumunsku sú prevažne rímski katolíci (okolo 50 %), ale početne sú zastúpení aj príslušníci reformovanej cirkvi (okolo 37 %) Zvyšok tvoria evanjelici a grécki katolíci, prípadne pravoslávni a príslušníci menších protestantských cirkví (baptisti, unitári a pod.).

Najviac Maďarov žije na území žúp Harghita (až 84,6 %), Covasna (až 75,2 %) a Mures (okolo 44,1 %) v centrálnom Sedmohradsku. Veľa Maďarov žije aj v župách Bihor, Timisoara, Cluj, Satu Mare. Kultúrnym centrom Maďarov v na rumunskom území je Kluž (Cluj).

Maďarov v Rumunsku možno rozdeliť na tri skupiny:

  • Sikulovia (Székelyek) v Sedmohradsku
  • Čángóovia (Csángók) – v Moldavsku
  • ostatní: žijú najmä pri hraniciach s Maďarskou republikou, najmä v župách Satu Mare, Bihar, Arad a Timisoara. Sú prevažne reformovaní (kalvíni), čiastočne aj rímski katolíci, hl v župách Timisoara a Arad. Žijú aj v župe Maramures na severozápade Rumunska.

Maďari v Srbsku[upraviť | upraviť zdroj]

V Srbsku žijú Maďari jeho severnej časti, ktorú voláme Vojvodina. Počet obyvateľov maďarskej národnosti v tejto oblasti však klesá. Prispieva k tomu odchod Maďarov do zahraničia, ale aj nízka natalita. Celkovo žije v Srbsku 3, 91 % obyvateľov maďarskej národnosti. Vo Vojvodine je to 14, 28 % obyvateľov. Najviac Maďarov žije v oblasti mesta Subotica, ale aj v okolí miest Kanjiža, Bačka Topola, Senta a Bečej. Maďari v tejto oblasti vyznávajú najmä rímskokatolícke náboženstvo, menej je reformovaných. V Srbsku je maďarčina spolu s jazykmi ostatných menšín úradným jazykom.

Maďari na Ukrajine[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarská menšina žije aj na území Ukrajinskej republiky (0,32 % obyvateľov krajiny). Prevažná väčšina Maďarov na Ukrajine je sústredená v Zakarpatskej oblasti (maď. Kárpátalja). Tvoria tu 12,1 % obyvateľstva. V minulosti bola táto oblasť až do roku 1918 súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 19181939 súčasťou Česko-Slovenskej republiky (ako Podkarpatská Rus). V roku 1939 ju anektovalo Maďarsko a v roku 1945 bola pripojená k ZSSR. Preto sa vyvíjala kultúrne v inom kontexte ako ostatné územie Ukrajiny. Aj v tejto oblasti žijú Maďari najmä v jeho južnej časti pri hraniciach s Maďarskou republikou, najmä v okrese Berehovo. V meste Berehovo sídli maďarské ľudové divadlo. Podobne ako na Slovensku, aj v Zakarpatskej oblasti žijú Maďari prevažne na vidieku. Zakarpatskí Maďari sú prevažne členovia reformovanej cirkvi a čiastočne rímskokatolíckej cirkvi. Malá časť vyznáva aj gréckokatolícke náboženstvo.

Maďari na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Maďari na Slovensku

Na území Slovenskej republiky žije podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 8,5 % obyvateľov maďarskej národnosti.[5] Žijú prevažne v južnej oblasti štátu pri hraniciach s Maďarskou republikou. Najviac Maďarov žije v okresoch Dunajská Streda (cca. 83 %) a Komárno (cca. 64 %). Mesto Komárno je aj kultúrnym centrom maďarskej menšiny na území Slovenska. Sídli tu maďarské divadlo a maďarská univerzita. Veľa Maďarov žije aj v južných častiach okresov Nové Zámky (hl. Štúrovo), Levice, Galanta, Šaľa, Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Revúca, Rožňava, Košice-okolie, Trebišov. Veľmi malé skupiny Maďarov žijú aj v Košiciach (4.750 obyvateľov z celkového počtu cca 240.000), Bratislave a v okolí Nitry. Maďari na Slovensku sú prevažne Rímskokatolíci (asi dve tretiny), zvyšok sú prevažne kalvinisti. Malé skupiny tvoria aj Gréckokatolíci a evanjelici a. v.

Slovenskí Maďari majú vlastné politické strany (Strana maďarskej koalície a Most-Híd), periodiká, divadlá, médiá a podobne (napr. Új Szó).

Maďari v Chorvátsku[upraviť | upraviť zdroj]

V Chorvátskej republike žije 0,37 % obyvateľov maďarskej národnosti. Chorvátsko bolo až do roku 1918 kráľovstvom v personálnej únii s Uhorskom. Žijú najmä pri hraniciach s Maďarskom pri rieke Dráva a dedinách okolo mesta Osijek. Sú prevažne rímski katolíci a majú svoje spolky a kultúrnu autonómiu.

Maďari v Slovinsku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovinska žije asi 11 000 Maďarov v kraji Prekmurje (medzi riekou Murou a hranicami s Maďarskom). Táto oblasť bola na rozdiel od ostatného územia Slovinska, ktoré bolo do roku 1918 súčasťou Rakúska (podobne ako Čechy), súčasťou Uhorska. Hlavnými centrami Maďarov sú mestečká Lendava a Murska Sobota. Tunajší Maďari sú prevažne rímski katolíci.

Maďari v Rakúsku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Rakúska žije asi 0.2 % obyvateľov maďarskej národnosti. Žijú prevažne na území spolkovej krajiny Burgenland, ktorá bola do konca prvej svetovej vojny súčasťou Uhorského kráľovstva (Maďarska). Majú tu svoje kultúrne spolky, časopisy a školstvo. Časť Maďarov žije aj v hlavnom meste Viedeň, ktorá bola centrom Rakúsko-Uhorska. Nábožensky sú prevažne rímski katolíci, ale časť aj evanjelici a. v.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Marsina, R. (ed.): Dejiny Slovenska I., 1986, str. 168
  2. .http://studentorgs.utexas.edu/husa/origins/matsumoto.lecture.html
  3. B. A. Malyarchuk, M. A. Perkova, and M. V. Derenko. On the Origin of Mongoloid Component in the Mitochondrial Gene Pool of Slavs. in: Russian Journal of Genetics, 2008, 44/3
  4. http://www.zmte.org/hu/e107_files/public/47.pdf
  5. [1]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]