Maďarské kráľovstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maďarské kráľovstvo
Magyar Királyság
1920 – 1946
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Himnusz
Motto: Regnum Mariae Patrona Hungariae
(Kráľovstvo Márie, patrónky Maďarska)
Geografia
Mapa štátu
Územie Maďarského kráľovstva v roku 1942
Rozloha
172 149 km² (v roku 1941)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
14 669 100 (v roku 1941)
Národnostné zloženie
Štátny útvar
konštitučná monarchia (bez panovníka)
maďarská koruna (1920 – 1927)
maďarské pengő (1927 – 1946)
Vznik
29. februára 1920 (vyhlásenie Maďarského kráľovstva)
Zánik
1. februára 1946 (vyhlásenie republiky)
Predchádzajúce štáty:
Maďarská republika (1919–1920) Maďarská republika (1919–1920)
Druhá česko-slovenská republika Druhá česko-slovenská republika
Karpatská Ukrajina Karpatská Ukrajina
Juhoslovanské kráľovstvo Juhoslovanské kráľovstvo
Rumunské kráľovstvo Rumunské kráľovstvo
Nástupnícke štáty:
Druhá maďarská republika Druhá maďarská republika
Dočasné štátne zriadenie Dočasné štátne zriadenie
Juhoslávia (1943 – 1992) Juhoslávia (1943 – 1992)

Maďarské kráľovstvo (maď. Magyar Királyság) bol štátny útvar v rokoch 1920 – 1946, (spočiatku) na území dnešného Maďarska; v Maďarsku je často vnímaný ako obnovenie Uhorského kráľovstva spred roku 1918. Štát vznikol ako dôsledok Trianonskej zmluvy v dôsledku rozpadu Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1920 maďarský parlament obnovil konštitučnú monarchiu, ale štát viedol v podstate admirál Miklós Horthy, silne pravicový antikomunista. Štát hnaný maďarským nacionalizmom a antisemitizmom od začiatku úzko spolupracoval s fašistickým Talianskom od konca 20. rokov a neskôr aj s Adolfom Hitlerom. Maďarsko malo po celú dobu pomerne zlé vzťahy so svojimi susedmi. Tí v dôsledku maďarského ohrozenia v medzivojnovom období vytvorili tzv. Malú dohodu.

Po prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 štát získal časť územia južného Slovenska a Podkarpatskú Rus, oblasti so značným zastúpením maďarského etnika. Neskôr Hitler presvedčil Rumunsko, nech prenechá Maďarsku aj časť Transylvánie. Počas druhej svetovej vojny spolupráca s Nemeckom prerástla do vojenského spojenectva. Pripojila sa k nacistickému vpádu do Juhoslávie i ZSSR. 12. januára 1943 bola v oblasti Voroneže zničená podstatná časť maďarských vojsk pôsobiacich na teritóriu Sovietskeho zväzu. Vojna a najmä jej negatívne dôsledky spôsobili odpor medzi obyvateľstvom a Horthy začal v roku 1944 tajne hľadať spôsob rokovania o prímerí so Spojencami. 19. marca 1944 bolo preto Maďarské kráľovstvo okupované nemeckými vojskami. Po obsadení nacistami došlo k deportáciám Židov do koncentračných táborov.

V októbri 1944 bol Horthy pre pokus o ďalšie rokovanie o mieri so spojencami zatknutý nacistami, na jeho miesto bol dosadený vodca radikálnej fašistickej strany Šípové kríže F. Szálasi. Sovieti, ktorí vstúpili do Maďarského kráľovstva z východu v noci z 21. na 22. decembra 1944 vytvorili v Debrecíne komunistickú vládu. V štáte existovalo aj protinacistické partizánske hnutie. Po vojne sa moci v štáte chopili komunisti.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]