Maďarsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Maďarsko
Vlajka Maďarska Znak Maďarska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
(v minulosti: Regnum Maria Parona Hungarae (lat.))
Štátna hymna:
Himnusz (Isten, áldd meg a magyart)
EU-Hungary.svg
Hlavné mesto Budapešť
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Budapešť
Úradné jazyky maďarčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
prezident
predseda vlády
republika
János Áder
Viktor Orbán
Vznik 1918 (rozpadom Rakúsko-Uhorska)
Susedia Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, Rakúsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
93 030 km² (107.)  
30 km² (0.74 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (január 2013)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (január 2013)
 
9 906 000 (83.)
9 938 000

107/km² (94.)
Mena maďarský forint (=100 fillérov) (HUF)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód HUN/HU
Medzinárodná poznávacia značka H
Internetová doména .hu
Smerové telefónne číslo +36
Gramotnosť: 99 %
Fyzická mapa Maďarska

Maďarsko (maď. Magyarország, dlhé tvary 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 - 2012 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine v Strednej Európe. Má rozlohu 93 030 km² a asi 10 miliónov obyvateľov. Maďarská republika je členom Európskej únie a Schengenského priestoru. Na severe hraničí so Slovenskom, na severovýchode s Ukrajinou, na východe s Rumunskom, na juhovýchode so Srbskom a Chorvátskom, na juhozápade so Slovinskom a na západe s Rakúskom.

Hlavným mestom krajiny je Budapešť. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú Debrecín, Miškovec, Segedín, Pécs (Päťkostolie), Győr (Ráb), Níreďháza, Kecskemét a Székesfehérvár (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom OECD, v roku 1999 vstúpila do NATO a roku 2004 do Európskej únie. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. Vyšehradskej skupiny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1918[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj článok Uhorsko
Maďarsko do roku 1918

Predkovia dnešných etnických Maďarov boli staromaďarské kmene, ktoré prišli do Panónskej panvy v roku 896 a postupne asimilovali značnú časť pôvodného slovanského obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorsko. Za vlády Štefana (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo.

Po roku 1526, teda po bitke pri Moháči, sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou Osmanskej ríše a ostatné územie (Kráľovské Uhorsko) sa stalo súčasťou Rakúskej monarchie, teda tam vládli Habsburgovci. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko protihabsburských stavovských povstaní, tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne.

V roku 1848 v krajine vypukla revolúcia, ktorú rakúska vláda v roku 1849 potlačila aj za pomoci ruských vojsk. Až v roku 1867 došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu, kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát Rakúsko-Uhorsko, ktorý existoval až do konca 1. svetovej vojny. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo Srbsko, ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín Dohody.

Medzivojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri 1918 zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, Česko-Slovensko (na severe), Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k Rumunsku a západné pohraničie – Burgenland (trochu neskôr) k Rakúsku. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené Trianonskou zmluvou. V roku 1930 v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich).

Na jar 1919 vláda padla a bola vyhlásená tzv. Maďarská republika rád, ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť Slovenskú republiku rád, no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku 1920 k moci dostal Miklós Horthy a vyhlásil Maďarské kráľovstvo (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon.

Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku prvej a druhej viedenskej arbitráže. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk Osi, jeho jednotky bojovali na východnom fronte. Od 19. marca 1944 bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik F. Szálasi. Zavládol teror tzv. Šípových krížov. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti Debrecínu, Níreďházy a Budapešti.

Po druhej svetovej vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná výmena maďarského a slovenského obyvateľstva (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov.

Po skončení druhej svetovej vojny vznikla v roku 1949 Maďarská ľudová republika (u nás nazývaná aj Maďarská ľudovodemokratická republika, maď. Magyar Népköztársaság), v ktorej vládli komunisti. V roku 1956 vypuklo v štáte protikomunistické povstanie, ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v auguste 1968.

V roku 1989 krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu Železnej opony. Po páde socializmu sa krajina stala trhovou ekonomikou. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku 1991 vytvorila krajina neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako Vyšehradská skupina. V roku 1999 Maďarsko vstúpilo do NATO a v roku 2004 do Európskej únie. Od decembra 2007 je aj súčasťou Shengenského priestoru.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Maďarska

Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť).

Maďarské župy

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nižinách v Panónskej panve s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom Kékes 1 014 m v pohorí Matra. Má rozlohu 93 030 km². Až 68 % povrchu krajiny tvoria nížiny, pričom 30 % sa nachádza vo výške 200 – 400 m n. m.[1]

Maďarsko je svojou najväčšou riekou Dunajom rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva Zadunajsko (Dunántúl). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky Álp a Maďarské stredohorie s pohoriami Mecsek, Bakonský les, Vertešské vrchy, Gerecse, Pilišské vrchy a Buda. Oblasť na východ od Tisy sa označuje Tiszántúl. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva mediriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí Veľká dunajská kotlina (Alföld). Na severozápade sa nachádza Malá dunajská kotlina (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina Börzsöny, Cserhát, Matra, Bukové vrchy (Bükk), Tokajské a Zemplínske vrchy, ktoré zasahujú aj na územie Slovenska.

Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. pusta.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami Álp, Karpát a Dinaríd. Príkrovy v týchto oblastiach boli formované najmä počas jury a kriedy. Tieto celky spoločne s podložím Panónskej panvy budujú samostatný celok označovaný ako Alcapa, ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran Tisia, ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená stredomaďarská línia, ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.[2]

Panónska panva vznikla začiatkom miocénu rozsiahlou extenziou, spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne íly, piesky a štrky. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do pliocénu a kvartéru pokračovala iba termálna subsidencia. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný vulkanizmus. Nachádzajú sa tu ložiská bauxitu a mangánových rúd, ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby zemného plynu a ropy, ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby hnedého uhlia.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je Dunaj (Duna), ktorý preteká krajinou v dĺžke 420 km.[3] Ďalšie rieky sú Tisa (Tisza) a Dráva. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží Balaton. Najväčšie termálne jazero na svete je Hévízske jazero v Kúpeľoch Hévíz. Druhé najväčšie jazero v Panónskej panve je Jazero na Tise (Tisza-tó, predtým nazývané Kiskörei víztároló), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarsko má kontinentálne podnebie s teplými a suchými letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom snehu. Priemerná ročná teplota je približne 9,7 °C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42 °C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29 °C. Priemerná teplota v lete je od 27 °C do 35 °C a v zime od 0 °C do −15 °C. Ročný úhrn zrážok dosahuje 600 mm a klesá generálne zo západu na východ.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Maďarsku k 31.12. 2010 žilo 9 986 000 obyvateľov[4]. Pôrodnosť sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68% ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. Priemerná dĺžka života je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. Gramotnosť dosahuje 99,4%.[5]

Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, Maďari tvoria 94,40 % obyvateľov. Rómovia 2,02 %, Nemci 1,18 %, Slováci 0,17 %, Chorváti 0,15%, Rumuni 0,14 %, Ukrajinci 0,07 %, Srbi 0,03 %, Gréci 0,07 %, Slovinci 0,05 %, Číňania 0,03 % a iní. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách.

Náboženské zloženie obyvateľstva: rímski katolíci 51,9 %, reformovaní / kalvíni / 15,9 %, bez vyznania 14,5 %, luteráni 3,0 %, grécki katolíci 2,6 %, baptisti 0,2 %, pravoslávni 0,1 %, židia 0,1 % a iní.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarsko po roku 1990 prešlo z centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80% HDP.

Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné štátu požičiavať finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.[5]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Významnými odvetviami Maďarského priemyslu sú strojárstvo (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobiliky Suzuki a Opel), chemický priemysel a textilná výroba. V minulosti významný potravinársky priemysel je úzko previazaný s poľnohospodárstvom a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však významným exportérom mäsa, hydiny, obilnín a vína.

Poľnohospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým klimatickým pomerom a kvalitnej pôde, ktorá zaberá asi 60% povrchu krajiny. Rozšírená je živočíšna i rastlinná výroba. V živočíšnej výrobe prevláda chov ošípaných, hovädzieho dobytka, koní, oviec a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú pšenica, kukurica, zemiaky, cukrová repa, slnečnica, sladovnícky jačmeň, tabak, konope a ľan. Významné je tiež pestovanie zeleniny, hlavne papriky, cibule, ktoré sa používajú na výrobu korenia. Produkcia ovocia plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež vinohradníctvo a výroba kvalitných vín.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The Geology of Hungary [online]. waterfire.fas.is, [cit. 2010-01-15]. Dostupné online. (anglicky)
  2. Kázmér, M., 1999: Synoptic geology of Hungary. Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1 – 6
  3. Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365 – 373
  4. Hungarian Central Statistical Office - 1.1. Population, vital events [online]. 21.02.2011, [cit. 2011-02-23]. Dostupné online. (anglicky)
  5. a b CIA World Fact Book - Hungary [online]. cia.gov, rev. 2009-12-15, [cit. 2010-01-16]. Dostupné online. (anglicky)
  6. Anton Magula a kol., Lexikón štátov sveta. ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]