Maďarsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Maďarská republika
Vlajka Maďarska Znak Maďarska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
(v minulosti: Regnum Mariae Patrona Hungariae (lat.))
Štátna hymna:
Himnusz (Isten áldd meg a magyart)
EU location HUN.png
Miestny názov  
 • dlhý Magyar Köztársaság
 • krátky Magyarország
Hlavné mesto Budapešť
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Budapešť
Úradné jazyky maďarčina
Štátne zriadenie republika
László Sólyom
Gordon Bajnai
Vznik 1918 (rozpadom Rakúsko-Uhorska)
Susedia Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, Rakúsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
93 030 km² (108.)  
70 km² (0.74 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2005)

 • hustota (2005)
 
10 006 835 (82.)
10 006 835

108 /km² (94.)
Mena maďarský forint (=100 fillérov) (HUF)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód HUN/HU
Medzinárodná poznávacia značka H
Internetová doména .hu
Smerové telefónne číslo +36
Gramotnosť: 99 %
Fyzická mapa Maďarska

Maďarsko (po maďarsky: Magyarország; dlhý tvar Maďarská republika - po maďarsky: Magyar Köztársaság, 1920 - 1946 Maďarské kráľovstvo - maď. Magyar Királyság, 1949 - 1989 Maďarská ľudová republika/Maďarská ľudovodemokratická republika - maď. Magyar Népköztársaság), je vnútrozemský štát v Panónskej nížine v Strednej Európe. Má rozlohu 93 030 km² a asi 10 miliónov obyvateľov. Maďarská republika je členom Európskej únie a Schengenského priestoru

Obsah

[upraviť] Dejiny

Pozri:

[upraviť] Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Maďarska

Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť).

[upraviť] Zemepis

Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nižinách v Panónskej panve s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom Kékes 1,014 m.

Maďarsko je svojou najväčšou riekou Dunajom (Duna) rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva Zadunajsko (Dunántúl). Veľkú časť územia tvorí Veľká dunajská kotlina (Nagy-Magyar-Alföld).

Ďalšie rieky sú Tisa (Tisza) a Dráva. V Zadunajsku leží Blatenské jazero (Balaton). Najväčšie termálne jazero na svete je Hévízske jazero v Kúpeľoch Hévíz. Druhé najväčšie jazero v Panónskej panve je Jazero na Tise (Tisza-tó, predtým nazývané Kiskörei víztároló), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe.

[upraviť] Obyvateľstvo

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Galéria

V iných jazykoch