Macronaria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Macronaria

Sauropódy zo skupiny Macronaria.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Macronaria
Wilson a Sereno, 1998
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Macronaria bol veľký taxón sauropódnych dinosaurov.

Macronaria sa vyskytovali v období strednej jury až vrchnej kriedy na území dnešnej Severnej Ameriky, Južnej Ameriky, Európy, Ázie a Afriky. Názov tohto taxónu znamená doslova veľké nozdry, pretože zástupcovia tejto skupiny boli opisovaní s veľkými nosovými otvormi na lebke. Zaživa boli zrejme pokryté svalstvom, pracujúce ako rezonujúca komora pre vydávanie bučivých zvukov.

Celý taxón v podstate pozostáva z dvoch podskupín - čeľade Camarasauridae a kládu Titanosauriformes. Do bohato zastúpenej skupiny Titanosauriformes patria najväčšie známe sauropódne dinosaury rozdelené na dve alebo tri podskupiny (Brachiosauridae, Titanosauria a azda Euhelopodidae).

Systematika (stav v roku 2012)[upraviť | upraviť zdroj]

Macronaria:

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Zástupcovia taxónu Macronaria boli zvyčajne mohutné tvory s kratšími chvostami a veľkými nozdrami, ktoré boli väčšie ako očnice a zároveň umiestnené pomerne vzadu na lebke. Umiestnenie nozdier mohlo súvisieť s ochranou pred rastlinami počas ich odtrhávania, pričom ich veľkosť slúžila na dostatočné zvlhčenie aj veľmi suchého vzduchu, hoci istý význam mohli mať aj pri termoregulácii. Predkovia Macronaria pripomínali zrejme rod Jobaria.

Camarasauridae[upraviť | upraviť zdroj]

Kostra rodu Camarasaurus.

Camarasauridae boli stredne veľké sauropody (15 – 18 m v priemere) s mohutnou stavbou tela a mocnými lyžicovitými zubami. Mali vysoké pevné lebky s hrubými zubami, zhruba rovnako dlhé končatiny a pomerne krátke krky. Dosť málo ohybný krk nosili pomerne vzpriamený a spásali stredne vysokú vegetáciu (vyššiu než diplodoky, no nižšiu než brachiosaury) odolné rastliny nevynímajúc. Zrejme žili vo veľkých hordách a často predstavovali najbežnejšie sauropody v dinosaurích spoločenstvách. Vyskytovali sa počas vrchnej jury a spodnej kriedy. Najlepšie známy zástupca je rod Camarasaurus.

Brachiosauridae[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Brachiosaury
Giraffatitan z čeľade Brachiosauridae.

Čeľaď Brachiosauridae je reprezentovaná napríklad rodom Brachiosaurus. Jej zástupcovia sa vyznačovali vysokými lebkami, silnými lyžicovitými zubami a predĺženými krkmi a prednými nohami aspoň tak dlhými ako zadné nohy. Vďaka dĺžke končatín mali brachiosauridy plecia oveľa vyššie než bedrá, čo im vďaka viac-menej vzpriamenému krku (nosenému v uhle približne 45 stupňov; ilustrácie so strmšie držaným krkom sú chybné) dávalo výzor žirafy. Mnohé rody bývali značne veľké a žili v podstate osamote alebo v menších skupinách (Brachiosaurus), kým menšie sa zoskupovali do veľkých čried (Giraffatitan). Tieto tvory boli hojné počas vrchnej jury a spodnej kriedy. Jeden nájdený stavec však naznačuje, že prežili až do polovice vrchnej kriedy.

Euhelopodidae[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Euhelopodidae

Euhelopodidae je dodnes záhadnou, málo známou a pochybnou výlučne ázijskou čeľaďou sauropodov. Niekedy býva rozbitá na primitívnejšiu Mamenchisauridae a vlastnú Euhelopodidae, inokedy sú jej zástupcovia roztratení po rodostrome sauropodov bez vytvorenia samostatnej skupiny. Jednoznačne šlo o pestrú skupinu s niektorými znakmi kamarasaurov, brachiosaurov, diplodokov a titanosaurov. Napriek pochybnostiam je možné, že predsa len išlo o prirodzenú skupinu, najskôr o príbuzných prvotných zástupcov Titanosauriformes, pričom ich zvláštne znaky pripomínajúce rôzne skupiny sauropodov snáď vznikli vývojom v izolácii (vo svojho času suchej Ázii boli dlhú dobu jedinou významnejšou skupinou sauropodov).

U týchto zvierat je častý mimoriadne predĺžený krk, ktorý však mohol byť vďaka malej hmotnosti zdvíhaný dosť kolmo, pričom srdce dokázalo pumpovať krv do mozgu zrejme vďaka zatiaľ neznámym anatomickým prispôsobeniam mäkkých tkanív, ktoré zriedka skamenejú. Takto sa mohli euhelopodidy kŕmiť na nízkej ako aj vysokej vegetácii. Treba pripomenúť, že dlhokrké diplodoky s krkmi málo ohybnými vo vertikálnom smere mávali dlhé chvosty, kým euhelopodidy ich mali krátke, takže s istotou nešlo o výlučných spásačov nízkej vegetácie. Zástupcovia Euhelopodidae ako napríklad Euhelopus, mali tenké kolíkovité zuby, pričom boli hojní počas strednej a vrchnej jury. Zo spodnej kriedy presvedčivo doložené nie sú.

Titanosauria[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Titanosauria

Treťou podskupinou Titanosauriformes je Titanosauria (vrchná jura až krieda), veľká a pestrá podskupina širokých sauropodov so stredne dlhými krkmi i chvostami, stavcami bez odľahčovacích otvorov a vysokými lebkami s výrazným sklonom k rypáku.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Macronaria na českej Wikipédii a Macronaria na anglickej Wikipédii.
  • Presun časti obsahu článku sauropody
  • Upchurch, P. (1998). "The Phylogenetic relationships of sauropod dinosaurs". Zoological Journal of the Linnean Society, ročník 128, číslo 1: s. 43–103.
  1. Paul M. Barrett, Roger B.J. Benson and Paul Upchurch (2010). "Dinosaurs of Dorset: Part II, the sauropod dinosaurs (Saurischia, Sauropoda) with additional comments on the theropods". Proceedings of the Dorset Natural History and Archaeological Society, ročník 131: 113–126.
  2. Mateus, O.; Jacobs, L.L.; Schulp, A.S.; Polcyn, M.J.; Tavares, T.S.; Neto, A.B.; Morais; M.L.; and Antunes, M.T.. "Angolatitan adamastor, a new sauropod dinosaur and the first record from Angola". Anais da Academia Brasileira de Ciências, 2009, ročník 83, číslo 1, s. 1–13.
  3. Ksepka, D.T. and Norell, M.A.. "The Illusory Evidence for Asian Brachiosauridae: New Material of Erketu ellisoni and a Phylogenetic Reappraisal of Basal Titanosauriformes", American Museum Novitates, ročník 3700: 1–27.