Kengurovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Macropodidae)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kengurovité
Kengura sivá
Kengura sivá
Vedecká klasifikácia
Ragni a Randi, 1986
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kengurovité (lat. Macropodidae) patria k vačkovcom. Kengury sú asi najznámejšími vačkovcami sveta. Rody z tejto čeľade, pokiaľ vôbec majú slovenské meno sa označujú sčasti ako valabia a sčasti ako kengura (podrobnosti pozri nižšie a pod kengura).

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Zadné nohy kengury

Kengury pochádzajú z Austrálie a Novej Guinei. Majú silné zadné končatiny, ktoré sú oveľa vyvinutejšie a silnejšie ako predné. Predné končatiny majú 5 prstov a používajú ich na príjem potravy, zatiaľ čo zadné nohy majú druhý a tretí prst zrastený (tzv. diprotodoncia) a slúžia na pohyb. Majú tiež dlhý, svalnatý chvost, ktorý používajú ako podperu a na rovnováhu. Oproti telu majú kengury relatívne malú hlavu a veľké uši.

Pohyb[upraviť | upraviť zdroj]

Kengury sa pohybujú na dva spôsoby – keď skáču na zadných končatinách s chvostom vo vzduchu, dosahujú niektoré druhy rýchlosť až 50 km/h, pričom 1 skok napr. kengury červenej môže byť až 9 m dlhý. Okrem skákania však kengury aj chodia „po piatich“. Vtedy majú predné laby a chvost na zemi a striedavo sa posúvajú zadnými a prednými končatinami. Pri efektívnom skákaní spotrebujú veľmi málo energie, čo je v suchých klimatických podmienkach ich domoviny veľkou prednosťou. Kengury sa vedia pohybovať iba smerom vpred, cúvať ich príroda nenaučila.

Strava[upraviť | upraviť zdroj]

Kengury sú bylinožravce. Majú viac žalúdkov, vďaka čomu dokážu stráviť aj ťažšie stráviteľné rastliny, čo im umožňuje prežiť aj v menej zarastených oblastiach.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Mláďa kengury vo vaku

Kengury sa vyvíjajú vo vaku, ktorý sa nachádza v bruchu samice a obsahuje 4 bradavky. Samica privedie na svet 1, maximálne 2 mláďatá v jednom vrhu. Kengury patria k zvieratám, ktoré dokážu pozastaviť vývin embrya. Mláďa vo veľkosti 2,5 až 3 cm, prechádza po narodení do vaku, kde sa prisaje na struk. Samica sa po jeho narodení môže znovu spáriť so samcom a vzniknuté embryo sa nevyvinie dovtedy, kým sa mláďa neosamostatní, prípadne neuhynie. Kengury sa rodia značne nedovyvinuté po 20 až 40 dňoch gravidity. Novorodenec strávi vo vaku prisatý k struku dva až tri mesiace. Po asi pol roku po prvýkrát opustí vak a začína objavovať svet. Osemmesačná kengura už je príliš veľká na to, aby sa vrátila do vaku, kde sa už môže nachádzať ďalšie mláďa a tak ešte z času na čas strčí hlavu do vaku a napije sa mlieka. Austrálčania nazývajú kengurčatá tiež „Joey“.

Kengury a ľudia[upraviť | upraviť zdroj]

Kengura červená

Pre austrálskych domorodcov bola kengura hlavným zdrojom potravy. Prvým Európanom, ktorý mal možnosť vidieť kengury bol v roku 1770 James Cook. Prisťahovalci sa, podobne ako domorodci, živili tiež kengurím mäsom, ktoré však malo povesť jedla pre chudobných. Dnes sa kengurie mäso začína podávať aj v európskych reštauráciách.

Prirodzené prostredie, v ktorom kengury žijú sa vplyvom človeka mení a spôsobuje čoraz väčšie ohrozenie tohto druhu. Ďalším ohrozením pre kengury v ich prirodzenom prostredí sú líšky, ktoré do Austrálie priniesli Európania. V Novej Guinei kengury netrpeli stratou prirodzeného životného prostredia až v takej miere ako v Austrálii, stromové druhy vačkovcov však trpia neúmerným rúbaním lesov.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

čeľaď kengurovité (Macropodidae) Gray, 1821, Owen, 1839:

  • rod †Watutia Flannery 1989
  • rod †Dorcopsoides Woodburne, 1967
  • rod †Kurrabi Flannery & Archer, 1984
  • podčeľaď Macropodinae Gray, 1821, Thomas, 1888
    • ...
  • podčeľaď †Balbarinae Flannery et al., 1982
    • ...
  • podčeľaď †Sthenurinae Glauert, 1926, Raven, 192
    • ...

Niekedy sa pod Macropodidae zaraďuje pod názvom „podčeľaď Porotinae“ aj čeľaď potkanokengurovité (Potoroidae), do ktorej sa zas v minulosti zaraďovala ďalšia čeľaď - čeľaď Hypsiprymnodontidae


Vývojový diagram[upraviť | upraviť zdroj]

Kengurovité (Macropodidae)
├──Lagostrophus - valabia/ kengura
└──N. N.
   ├── tzv. pralesné kengury
   │   ├── Dorcopsis
   │   └── Dorcopsulus
   └──N. N.
       ├── Dendrolagus - kengura/stromokengura/kengura stromová
       └── N. N.
           ├── N.N.
           │   ├── Petrogale - valabia / kengura 
           │   └── Thylogale - valabia
           └── N.N.
               ├── Lagorchestes - valabia/ kengura
               └── N.N.
                   ├── Setonix - valabia
                   └── N.N.
                       ├── Onychogalea - valabia/kengura
                       └── N.N.
                           ├── Macropus - kengura
                           └── Wallabia - valabia

V slovenčine sa v závislosti od zdroja postupuje takto:

  • ako kengura sa označí len rod Macropus (prípadne plus rod Dendrolagus), ostatné rody (pokiaľ vôbec majú slovenské meno) z podčeľade Macropodinae sa označia ako valabia, alebo
  • ako kengura sa označia všetky rody (pokiaľ vôbec majú slovenské meno) z podčeľade Macropodinae (prípadne okrem rodu Wallabia, ktorý sa označí ako valabia)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]