Kengurovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Macropodidae)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kengurovité
Kengura sivá
Kengura sivá
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé (Živorodce) Theria
Rad (ordo) Kengury Diprotodontia
Čeľaď (familia) Kengurovité Macropodidae
Vedecký názov
'
Ragni a Randi, 1986
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kengurovité (lat. Macropodidae) patria k vačkovcom. Kengury sú asi najznámejšími vačkovcami sveta. Rody z tejto čeľade, pokiaľ vôbec majú slovenské meno sa označujú sčasti ako valabia a sčasti ako kengura (podrobnosti pozri nižšie a pod kengura).

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Zadné nohy kengury

Kengury pochádzajú z Austrálie a Novej Guinei. Majú silné zadné končatiny, ktoré sú oveľa vyvinutejšie a silnejšie ako predné. Predné končatiny majú 5 prstov a používajú ich na príjem potravy, zatiaľ čo zadné nohy majú druhý a tretí prst zrastený (tzv. diprotodoncia) a slúžia na pohyb. Majú tiež dlhý, svalnatý chvost, ktorý používajú ako podperu a na rovnováhu. Oproti telu majú kengury relatívne malú hlavu a veľké uši.

Pohyb[upraviť | upraviť zdroj]

Kengury sa pohybujú na dva spôsoby – keď skáču na zadných končatinách s chvostom vo vzduchu, dosahujú niektoré druhy rýchlosť až 50 km/h, pričom 1 skok napr. kengury červenej môže byť až 9 m dlhý. Okrem skákania však kengury aj chodia „po piatich“. Vtedy majú predné laby a chvost na zemi a striedavo sa posúvajú zadnými a prednými končatinami. Pri efektívnom skákaní spotrebujú veľmi málo energie, čo je v suchých klimatických podmienkach ich domoviny veľkou prednosťou. Kengury sa vedia pohybovať iba smerom vpred, cúvať ich príroda nenaučila.

Strava[upraviť | upraviť zdroj]

Kengury sú bylinožravce. Majú viac žalúdkov, vďaka čomu dokážu stráviť aj ťažšie stráviteľné rastliny, čo im umožňuje prežiť aj v menej zarastených oblastiach.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Mláďa kengury vo vaku

Kengury sa vyvíjajú vo vaku, ktorý sa nachádza v bruchu samice a obsahuje 4 bradavky. Samica privedie na svet 1, maximálne 2 mláďatá v jednom vrhu. Kengury patria k zvieratám, ktoré dokážu pozastaviť vývin embrya. Mláďa vo veľkosti 2,5 až 3 cm, prechádza po narodení do vaku, kde sa prisaje na struk. Samica sa po jeho narodení môže znovu spáriť so samcom a vzniknuté embryo sa nevyvinie dovtedy, kým sa mláďa neosamostatní, prípadne neuhynie. Kengury sa rodia značne nedovyvinuté po 20 až 40 dňoch gravidity. Novorodenec strávi vo vaku prisatý k struku dva až tri mesiace. Po asi pol roku po prvýkrát opustí vak a začína objavovať svet. Osemmesačná kengura už je príliš veľká na to, aby sa vrátila do vaku, kde sa už môže nachádzať ďalšie mláďa a tak ešte z času na čas strčí hlavu do vaku a napije sa mlieka. Austrálčania nazývajú kengurčatá tiež „Joey“.

Kengury a ľudia[upraviť | upraviť zdroj]

Kengura červená

Pre austrálskych domorodcov bola kengura hlavným zdrojom potravy. Prvým Európanom, ktorý mal možnosť vidieť kengury bol v roku 1770 James Cook. Prisťahovalci sa, podobne ako domorodci, živili tiež kengurím mäsom, ktoré však malo povesť jedla pre chudobných. Dnes sa kengurie mäso začína podávať aj v európskych reštauráciách.

Prirodzené prostredie, v ktorom kengury žijú sa vplyvom človeka mení a spôsobuje čoraz väčšie ohrozenie tohto druhu. Ďalším ohrozením pre kengury v ich prirodzenom prostredí sú líšky, ktoré do Austrálie priniesli Európania. V Novej Guinei kengury netrpeli stratou prirodzeného životného prostredia až v takej miere ako v Austrálii, stromové druhy vačkovcov však trpia neúmerným rúbaním lesov.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

čeľaď kengurovité (Macropodidae) Gray, 1821, Owen, 1839:

  • rod †Watutia Flannery 1989
  • rod †Dorcopsoides Woodburne, 1967
  • rod †Kurrabi Flannery & Archer, 1984
  • podčeľaď Macropodinae Gray, 1821, Thomas, 1888
    • ...
  • podčeľaď †Balbarinae Flannery et al., 1982
    • ...
  • podčeľaď †Sthenurinae Glauert, 1926, Raven, 192
    • ...

Niekedy sa pod Macropodidae zaraďuje pod názvom „podčeľaď Porotinae“ aj čeľaď potkanokengurovité (Potoroidae), do ktorej sa zas v minulosti zaraďovala ďalšia čeľaď - čeľaď Hypsiprymnodontidae


Vývojový diagram[upraviť | upraviť zdroj]

Kengurovité (Macropodidae)
├──Lagostrophus - valabia/ kengura
└──N. N.
   ├── tzv. pralesné kengury
   │   ├── Dorcopsis
   │   └── Dorcopsulus
   └──N. N.
       ├── Dendrolagus - kengura/stromokengura/kengura stromová
       └── N. N.
           ├── N.N.
           │   ├── Petrogale - valabia / kengura 
           │   └── Thylogale - valabia
           └── N.N.
               ├── Lagorchestes - valabia/ kengura
               └── N.N.
                   ├── Setonix - valabia
                   └── N.N.
                       ├── Onychogalea - valabia/kengura
                       └── N.N.
                           ├── Macropus - kengura
                           └── Wallabia - valabia

V slovenčine sa v závislosti od zdroja postupuje takto:

  • ako kengura sa označí len rod Macropus (prípadne plus rod Dendrolagus), ostatné rody (pokiaľ vôbec majú slovenské meno) z podčeľade Macropodinae sa označia ako valabia, alebo
  • ako kengura sa označia všetky rody (pokiaľ vôbec majú slovenské meno) z podčeľade Macropodinae (prípadne okrem rodu Wallabia, ktorý sa označí ako valabia)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]