Madona Pesarovcov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Madona Pesarovcov
Tizian 039.jpg
Základné informácie
Autor Tizian
Rok 1519 - 1526
Technika olej na plátne
Rozmery 478 × 267 cm
Galéria Bazilika Santa Maria Gloriosa dei Frari, Benátky

Madona Pesarovcov (tal. Pala Pesaro, aj Madonna di Ca' Pesaro) je názov veľkorozmerného plátna talianskeho renesančného umelca Tiziana z rokov 1519 - 1526.

Po Nanebovzatí Panny Márie bola ďalším väčším Tizianovým obrazom na náboženskú tému Madona Pesarovcov, namaľovaná tiež pre Baziliku Frari. Práca na obraze začala v roku 1519 a trvala sedem rokov.

Už pri prvom pohľade obraz pôsobí dojmom dynastickej vznešenosti a dôstojnosti. V kľačiacom mužovi v tmavom plášti vľavo majster zvečnil Jacopa Pesara, ktorého podobizeň nachádzame už na obraze Pápež Alexander VI. predstavuje Jacopa Pesara svätému Petrovi, votívnej olejomaľbe z rokov 1506 - 1511.

Pre celkovú kompozíciu obrazu je dôležité umiestnenie postavy sediacej Panny Márie. Zámerom umelca, tvoriaceho obraz určený pre oltár, bola možnosť pozorovateľovi dať vidieť širšiu scénu, zachytiť väčšie množstvo postáv a diváka podvedome vtiahnuť do deja. Umelec tento zámer zdôraznil postavou mladého dievčaťa úplne vpravo dolu, dívajúceho sa z obrazu priamo na prípadného pozorovateľa.

Tizian predstavuje objednávateľa obrazu kľačiaceho pred trónom Panny Márie držiacej na rukách malého Ježiška. Sprostredkovateľa stretnutia robí svätý Peter (poznávame ho podľa kľúča na schode), ktorý s vážnou tvárou hľadí na svojho chránenca. Proti Jacopovi Pesarovi kľačí muž v senátorskom plášti, ktorým je Francesco Pesaro. Nad ním stojí svätý František, ktorý zdá sa, prihovára sa za senátora a členov jeho rodiny, kľačiacich za ním, u Ježiška. Na otvorených dlaniach mu zreteľne vidno stigmy, čo má byť symbolickým predobrazom Kristovho ukrižovania.

Celý dej sa odohráva na priečelí budovy, z ktorej vidno iba vysoký oblúkový vchod, dva mohutné stĺpy a časť schodiska.

Za Františkovým chrbtom stojí ďalšia postava v mníšskom habite. Je ním svätý Anton Padovský. V postavách oboch svätcov chcel Tizian poukázať na pôvod chrámu, pre ktorý bol obraz určený; svätý František aj svätý Anton boli františkáni a františkánsky je aj kostol Frari.

Postavou dôležitou pre pochopenie námetu je svätec vo vojenskej uniforme vedúci zajatca s turbanom na hlave. V ľavej ruke drží vztýčenú červenú zástavu s pápežskými insígniami a rodovým erbom Pesarovcov. Obraz totiž vznikol ako poďakovanie za víťazstvo benátskych vojsk nad Turkami v námornej bitke v auguste 1502, v ktorej Jacopo Pesaro stál na čele pápežských galér.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Autoportrét
Kompletný zoznam obrazov Tiziana
pozri

Zoznam Tizianových diel