Majster Theodorik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Majster Theodorik, Svätý Hieroným, tabuľový obraz. Pôvodne umiestnený v Kaplnke sv. Kríža na hrade Karlštejn, dnes v Národnej galérii v Prahe, pred r. 1367

Majster Theodorik, (tiež Theodorich, lat. Theodoricus), zv. Zelo (t. j. Horlivec), (* ? - † 1381), bol najvýznamnejším českým neskorogotickým reprezentatom doskovej maľby, dvorným maliarom rímskonemeckého cisára a českého kráľa Karola IV. Luxemburského (od r. 1359) a predstaveným pražského maliarskeho cechu (od roku 1365). Jeho činnosť je doložená do roku 1368.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

O jeho osobe a živote nie je známe skoro nič, jeho umelecké výtvory sa však radia k špičkovým dielam druhej polovice 14. storočia. Až z roku 1365 je o ňom správa v mestskej knihe Hradčian, kde je označený ako cisársky dvorný maliar. V zmienenej knihe je uvedený ako cechmajster maliarskeho bratstva v Prahe. V tom čase vlastnil na pražských Hradčanoch dom. Celkom šesť písomných správ umožňuje sledovať jeho umeleckú činnosť do roku 1368.

O jeho vtedajšej činnosti je možno vyslovovať iba dohady. Do širšieho povedomia sa dostal najmä svojím vrcholným dielom - výzdobou Kaplnky sv. Kríža na hrade Karlštejn. S obdivuhodnou harmóniou s celkovou výzdobou a ideovým poňatím kaplnky, pôvodne zvanej Kaplnka Utrpenia Pána, tu vytvoril stotridsať doskových obrazov polopostáv svätcov, ktoré sú zoradené v troch pásoch nad sebou v súlade s trojstupňovou stavebnou koncepciou Karlštejna. Svätci predstavujúci mučeníkov, pápežov, biskupov, panny, bojovníkov, vládcov, pustovníkov a pod. tvoria akési nebeské Kristovo vojsko v chápaní feudálneho svetského poriadku. Pôsobivý realizmus v spodobnení tvárí a rúk svätcov vyvoláva ilúziu ich osobnej prítomnosti vo funkcii strážcov cisárskych klenotov a svätých relikvií.

Svojou veľkolepou nádherou pripomína táto kaplnka ranokresťanské a byzantské interiéry, zdobené mozaikami a obkladmi z ušľachtilých leštených kameňov. Nepochybne mu boli vzorom interiéry v Benátkach, kde sa mal možnosť zoznámiť s byzantskými výtvarnými prvkami a princípmi. Charakteristickým znakom Theodorikovej maľby je prenesenie svätožiare a časti postáv na plochu rámu.

Popri galérii doskových obrazov je Majster Theodorik autorom či spoluautorom nástenných malieb v spomínanej kaplnke. Maľby zachytávajú biblické scény - Zvestovanie a Navštívenie Panny Márie, Klaňanie Troch kráľov, Kristus na návšteve v Šimonovom dome, Kristova návšteva u Marty a Márie, Lazarovo vzkriesenie.

Majster Theodorik bol najvýraznejším predstaviteľom monumentálneho realizmu, veľmi blízkeho nizozemskému výtvarnému poňatiu; čerpal však i z talianskeho, najmä Giottovho vyjadrenia figurálneho prejavu.

Theodorikov štýl pôsobil s jeho školou až do konca šesťdesiatych rokov 14. storočia.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • J. Spěváček, Karel IV. Život a dílo (1316 – 1378), Svoboda, Praha 1979
  • K. Stejskal, Umenie na dvore Karola IV., Ikar, Bratislava, 2003