Majstri speváci norimberskí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Majstri speváci norimberskí
Die Meistersinger von Nürnberg

Richard Wagner, 1871
Vznik
HudbaRichard Wagner
LibretoRichard Wagner
PredlohaGeorg Gottfried Gervinus:
Dejiny nemeckej literatúry
Obdobie vzniku1861 – 1867
Premiéra
21. jún 1868
Dvorné a kráľovské divadlo, Mníchov
Informácie o predstavení
Jazyknemčina
Počet dejstiev3
Miesto a čas dianiaNorimberg, stredovek
Približná dĺžkacca 270 min. (4 a pol hod.)

Pozri tiež Zoznam opier

Majstri speváci norimberskí (nem. Die Meistersinger von Nürnberg) je v poradí 13. opera (hudobná dráma) skladateľa Richarda Wagnera. Rozdeľuje sa do troch dejstiev a dej sa odohráva v Norimbergu, začiatkom 16.storočia. Svetová premiéra sa konala v Dvornom a Kráľovskom divadle, pod taktovkou dirigenta Hansa von Bülowa 21. júna 1868 v Mníchove.

Charakter opery[upraviť | upraviť zdroj]

Majstri speváci norimberskí patria k Wagnerovým najúspešnejším a najpopulárnejším operám. Dodnes mávajú vysokú návštevnosť v divadlách aj napriek tomu, že táto opera je mimoriadne dlhá (až 4 a pol hodiny). Zaujímavosťou je, že toto dielo sa celkom vymyká z Wagnerovej koncepcie, predovšetkým tým, že je to jeho jediná opera, ktorá sa nekončí tragicky, naopak je charakteristická veselým dejom a láskavým humorom. Ale nie je to komédia. O začlenení tohto diela do určitého žánru sa vedú spory, no snáď najpresnejšie operu zaradil sám Wagner slovami: "Je to moje slnečné dielo". Skutočne, je to slnečné, pozitívne dielo s láskavým a otcovským humorom, ktorý nepoužíva satiru ani iróniu, ba naopak, trefná pointa vtipu sa väčšinou končí priateľským úsmevom, alebo prívetivým pohodením rukou. K vnútornému konflifktu v opere nedochádza. Navzdory bohatému deju sa napäté situácie nevyhrocujú, a zdanlivé nepriateľstvá sa nezakladajú na nenávisti a zlobe.

Napriek značnej idylickosti a romantickým prvkom sa táto hudobná dráma zaraďuje medzi veľmi ojedinelý a vzácny druh hudby – realistickú operu. Totiž Wagner do deja včleňuje skutočné postavy, ktoré žili v Norimbergu, na začiatku 16. storočia. Väčšina majstrov spevákov, ako Beckmesser, Pogner, alebo najslávnejší Hans Sachs, žili a pracovali v Norimbergu, dokonca aj slávne pravidlá a predpisy majstrov spevákov, ktoré sa v opere tak často vyskytujú, Wagner pedantne spracoval podľa vzorov stredovekých umeleckých obyčajov. Taktiež, o reálnosti diela svedčí, že postavy v diele nie sú jednotvárne a všetci, dokonca aj "sladká Eva a šľachetný Walther" majú svoje pozitívne, ale aj negatívne vlastnosti.

Ďalšou jedinečnosťou tejto opery je predovšetkým postavenie zboru, ktorý zosobňuje Norimbergský ľud. Wagner dáva veľmi zvláštnym usporiadaním melódií ľudovému zboru zvláštne,špeciálne miesto. Okrem teoretických hudobných aspektov, by si mohol aj laik všimnúť, že ľud vo všetkých troch dejstvách je všadeprítomný a je akýmsi nosným pilierom opery a zároveň mostom medzi dejstvami. 1. dejstvo sa začína všeľudovou omšou, končí sa krikľavým spevom majstrov, ktorý chcú prekričať rozšantených tovaryšov, v 2. dejstve je naopak veľká nočná bitka, na ktorej sa zúčastňuje taktiež všetok ľud, dokonca aj ženy a deti. Druhý obraz 3. dejstva je všeľudovou slávnosťou, kde ľud má opäť hlavné slovo a úloha majstrov je potlačená do pozadia deja. To všetko vyvoláva dojem nesmiernej ľudovosti, a preto sa táto opera taktiež považuje za najľudovejšiu operu.

Napokon je možné si v opere všimnúť aj jasné nacionalistické narážky zo strany Wagnera, napokon posledná veta Sachsovej árie na konci opery sa končí týmtito veršami Zerging im Dunst das heil'ge röm'sche Reich, uns bliebe gleich die heil'ge deutsche Kunst. – v preklade to znamená : Rozplynula sa v hmle, Svätá Rímska Ríša, no ostane tu navždy sväté nemecké umenie ! Opera je naplnená skrytým, či jasným nemeckým nacionalizmom, ktorého bol Wagner oddaným stúpencom. Sám Wagner urobil zo svojej opery najnemeckejšiu zo všetkých opier, a mnohí ju v súčasnosti považujú za vrchol nemeckej národnej opery.

Osoby[upraviť | upraviť zdroj]

Majstri speváci

Pamätná známka opery
Majstri speváci Remeslo Hlas
Hans Sachs obuvník bas
Veit Pogner zlatník tenor
Kunz Vogelsang kožušník bas
Konrad Nachtigall zámočník bas
Sixtus Beckmesser mestský pisár bas
Fritz Kothner pekár bas
Balthasar Zorn tesár tenor
Ulrich Eisslinger mäsiar tenor
Augustin Moser krajčír tenor
Hermann Ortel mydlár bas
Hans Schwarz pančuchár bas

Ostatní

Osoby Postavenie Hlas
Walther von Stolzig mladý rytier z Franska tenor
David Sachsov učeň a tovariš tenor
Eva Pognerova dcéra soprán
Magdalene Evina pestúnka a dojka mezzosoprán

Nočný strážca, Mešťania a ženy všetkých cechov, učni, tovariši, mládenci, dievčatá a všetok okolitý ľud.

Scénografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1. dejstvo – vo vnútri kostola sv. Kataríny
  • 2. dejstvo – na ulici, medzi Sachsovým a Pognerovým domom
  • 3. dejstvo:
    • 1. obraz – Sachsova dielňa
    • 2. obraz – veľkolepé voľné priestranstvo pri Norimberku

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

1. Dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Končia sa odpoludňajšie bohoslužby v predvečer dňa sv. Jána. Schudobnelý franský rytier Walther von Stolzig, ktorý pre svoju lásku k umeniu prišiel do Norimbergu a chce sa tu usadiť, nemôže spustiť oči z Evy Pognerovej, dcérky váženého zlatníckeho majstra. Aj Eve sa mladý rytier páči a po skončení bohoslužieb sa mladí ľudia rýchlo dorozumejú. Walther sa dozvie, že Eva síce ešte nie je zasnúbená, ale podľa vôle svojho otca môže si vziať za muža iba majstra speváka, a to toho, ktorý zvíťazí na zajtrajšej umeleckej galérii. Magdalene, Evina dojka, poradí Waltherovi, že ak chce získať Evinu ruku, nech požiada o prijatie do cechu majstrov spevákov. Svojho mladého ctiteľa, Davida, ktorý je učňom u obuvníckeho majstra Hansa Sachsa, požiada, aby rytiera zasvätil do tajov speváckeho umenia. Zo zmätenej záplavy o prísne dodržiavaných pravidlách, predpisoch a zvykoch meistersingerovskej tvorby, ktorou David rýchlo obsype rytiera, zapamätá si ten aspoň toľko, že musí zložiť na vlastné verše novú pieseň. Je rozhodnutý urobiť všetko, aby si Evu získal a pritom dúfa, že mu jeho čistá láska pomôže.
Majstri sa začali pomaly schádzať na poradu, do tohto kostola. Prvý prichádza Veit Pogner, najstarší z Majstrov spevákov a Walther mu okamžite prednesie svoju žiadosť o prijatie do speváckeho cechu. Po otvorení schôdze prvý dostáva slovo Pogner a oznámi, že svoju dcéru ponúka ako cenu víťazovi zajtrajšieho speváckého zápasu – pod podmienkou, že víťaz bude Majster, riadny člen cechu. Ak Eva odmietne víťazného majstra, nesmie sa vydať za iného muža. Jeho návrh je prijatý, ale Hans Sachs nepochodí so svojím návrhom, aby o udelení ceny nerozhodli majstri, ale ľud. Pogner sa potom začal prihovárať za prijatie Walthera von Stolziga do cechu. Na otázku majstrov, kde sa učil básnickému a hudobnému umeniu, dostane sa im odpovede, ktorá ich nanajvýš udiví: vraj od Walthera von der Wogelweide a od vtákov v lese. Ani s piesňou, v ktorej Walther prednesie svoju žiadosť, si majstri nevedia dať rady, natoľko sa vymyká z rámca ich pravidiel. Sachs sa však prihovorí, aby mladý rytier napriek tomu smel niečo zaspievať na skúšku. Walther má o to menej nádeje na úspech, že úrad merkera, zapisovateľa chýb podľa malicherných predpisov knihy pravidiel, zastáva suchý pedant Beckmesser, mestský pisár, ktorý je navyše ešte aj jeho sokom v láske u Evičky. A vskutku Waltherova nadšená a jasavá pieseň o mladej láske je prijatá s veľkou nevôľou. Beckmesserova tabuľa je plná kriedových čiar, toľko ráz sa Walther v piesni previnil voči pravidlám. Jediný Sachs je očarený krásou tohto celkom nového, zo slobodnej inšpirácie zrodeného umenia. Ale márne sa u majstrov za rytiera zasadzuje – Stolzig je odmietnutý.

2. Dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Krásny tichý letný večer oživujú samopašné žarty učňov, ktorí sa tešia na zajtrajší deň. Magdalene sa od Davida dozvedá, že Walther u majstrov nepochodil. Pogner s Evou sa vracajú z prechádzky a posedia si na chvíľu na lavičke pred domom. Obaja sú znepokojení. Nevedia, čo im prinesie zajtrajší deň. Po roztržitom rozhovore idú do domu. Vtedy si Sachs sadne na priedomie a dá sa do práce na nových topánkach pre Beckmessera. Ale ani jemu nejde práca od ruky. Ako umelec je znepokojený novosťou umenia, čo od rytiera počul, ale ako človek je rozvírený Waltherovou piesňou o láske – o láske, pred ktorou nie je bezpečné ani jeho staré srdce. Eva, ktorej Magdalene už povedala o Waltherovom neúspechu, sa vykradne z domu – chce sa od Sachsa dozvedieť pravdu. Sachs sa však pri práci tvári, ako keby aj on dával za pravdu majstrom a podľa Evinej podráždenej reakcie spozná, že jej na mladom rytierovi záleží. Rozhodne sa pomôcť mladým zaľúbencom, napriek tomu – alebo práve preto – že on sám nosí v srdci Evin spanilý obraz. Predovšetkým chce byť na stráži, aby mladí nevyviedli dáku nerozvážnosť. Eva sa od Magdaleny ešte dozvie, že jej Beckmesser chce v noci zaspievať serenádu a pošle ju na miesto seba ukázať sa v okne pred Beckmesserom. Magdalene súhlasí, aby poškádlila Davida. Eva čaká na Walthera. Napokon, rytier príde a dohovoria sa, že spolu utečú. Sachs to ale tajne vypočul a rozhodne sa im v tom zabrániť. Osvetlí zo svojej dielne ulicu tak, aby mladí nemohli nepozorovane prejsť. Mladí majú, teda, útek prekazený a neostáva im nič iné, ako skryť sa za tiene lipy. Ale v tom prichádza Beckmesser. Teraz nadišla Sachsova chvíľa odplatiť sa mu za jeho zlomyseľnú horlivosť voči Waltherovi. Spustí svoju obuvnícku pesničku a sprevádza ju údermi svojho kladiva. Až po tretej slohe, sa Beckmesserom obmäkčiť a prestane. Vtedy sa v obloku ukáže Magdalene, preoblečená v Eviných šatách. Beckmesser, teda môže zaspievať svoju serenádu, ale pod jednou podmienkou: Sachs mu pritom ako merker bude odklepávať chyby kladivom. Jedinečná serenáda sa začína. Čím väčšmi sa Beckmesser namáha svojou hlúpou piesňou prekričať Sachsovo kladivo, o to usilovnejšie búcha Sachs, nevolaný zapisovateľ chýb. Už o chvíľu sú topánky hotové! Naokolo sa otvárajú obloky, bodrí norimberskí občania, vyrušení zo spánku, sa zbiehajú zo všetkých strán. David, taktiež prebudený z hlbokého sna, spozná svoju Magdalenu v obloku a pustí sa surovo na Beckmessera. Myslel si, že Beckmesser chce za ženu jeho Magdalenu. Rozpúta sa všeobecná bitka, ľudia sa potme bijú hlava-nehlava. Bitka sa stále rozširuje a zapája sa do nej čoraz viac občanov. Skončí sa to až potom, čo ženy z oblokov pooblievali bijúcich sa studenou vodou. Eva a Walther chcú využiť zmätok a ujsť, ale Sachs pohotovo zakročí. Evu strčí do brány jej domu a Walthera vtiahne k sebe do dielne. Všetko sa opäť rýchlo stíši a tak môže nočný strážca odspievať polnoc. Mesto pokojne zaspáva vo vlažnej svätojánskej noci.

3. Dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hans Sachs v treťom dejstve

1.Obraz[upraviť | upraviť zdroj]

Sachs sedí zamyslený nad veľkou knihou. Ani nezbadá, že prišiel David, ktorý má po nočnej bitke zlé svedomie. Sachs je zaujatý inými, vážnejšími myšlienkami. S vyrovnanou múdrosťou, získanou po dlhom premýšľaní, má pre celé ľudské bláznovstvo už iba láskavo- smutný úsmev. Davida poteší tým, že mu dovolí, aby bol jeho heroldom na dnešnej slávnosti. Vstupuje Walther a Sachs ho priateľsky privíta. Walther mu rozpovie sen, ktorý sa mu prisnil po pohnutej noci. Z tejto inšpirácie sa zrodí pieseň. Sachs mu poradí, ako svoju bujnú umeleckú fantáziu usmerniť podľa zákonov umeleckej rovnováhy. Pod Sachsovým vedením vytvorí Walther majstrovskú pieseň, ktorej text Sachs okamžite zapíše. Rozhodnú sa,že sa s ňou Walther predsa zúčastní na dnešnej speváckej súťaži. Zatiaľ, čo sa Sachs a Walther preobliekajú do slávnostných šiat na slávnosť, príde Beckmesser, doráňaný po svojej včerajšej nevydarenej serenáde. Napriek svojej nenávisti k Sachsovi prišiel ho poprosiť, aby mu pomohol zložiť pieseň. Ale na stole nájde list s opisom Waltherovej básne, spozná Sachsovo písmo, a preto sa domnieva, že sa aj Sachs chce uchádzať na slávnosti o Evinu ruku. Sachs pokojne čelí jeho nenávistnému upodozrievaniu a napokon mu nájdený list daruje. Dokonca mu odprisahá, že nikdy nikomu nepovie, že báseň zložil on sám. Náhoda a Beckmesserova naivnosť mu pomohli zosnovať plán, ako dosiahnuť, aby bol Walther pripustený k súťaži. Sotva prešťastný pisár odíde, už prichádza nový návštevník : Evička. Rada by sa so svojím otcovským priateľom poradila, ale netrúfa si, žiadať svoje prosby priamo. Predstiera, že ju tlačí topánka. Ale potom, čo vstúpi Walther v žiarivom rytierskom oblečení, z jej radostného prekvapenia Sachs ľahko uhádne, kde ju topánka tlačí a veľmi ľahko ju vie opraviť. Vyzve Walthera, aby mu k práci zaspieval. Walther zaspieva svoju majstrovskú pieseň a Eva všetko pochopí. Dojatá, s plnou dôverou zverí svoj osud do rúk svojho starého múdreho priateľa. Potom podľa starého zvyku pokrstia novú prenádhernú melódiu. S plným porozumením a radostnou odvahou idú spoločne na slávnosť.

2. Obraz[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto prichádza na slávnosť. Majestátnosť týchto okamihov korunuje výhľad na Norimberg. V pozadí vidno norimbergské kostoly a katedrálu, paláce a meštianske domy, spolu s hrdým norimbergským hradom na kopci. Na lúke sú veľké kamenné a drevené tribúny, pre majstrov aj ľud, vyzdobené zástavami. Rad – radom prichádzajú cechy so so svojimi insígniami, ako posledný cech majstrov spevákov. Ľud nadšene pozdravuje svojich majstrov, zvlášť všeobecne váženého a obľúbeného Sachsa. Cerémonia sa pomaly začne. Sachs otvára slávnosť svojím prejavom, kde oznámi podmienky dnešného umeleckého zápasu. Ako prvý uchádzač sa hlási Beckmesser. Jeho žalostné spotvorenie Waltherovej poézie na banálnu melódiu vlastnej nočnej serenády vyvolá búrku posmechu, pre ktorú ani nemôže dokončiť svoj prednes. Rozzúrený označí Sachsa za autora veršov. Sachs dosiahol, čo chcel. Pokojne vyhlási, že skutočný autor veršov, Walther von Stolzig, môže dokázať, že správne prednesená pieseň je očarujúca. Majstri Waltherovi na Sachsovo naliehanie dovolia spievať. Walther svojím oduševneným spevom uchváti všetkých ľudí. Nakoniec, ho Pogner slávnostne prijme do meistersingerovského spolku a tak zaľúbencom už nestojí nič v ceste. Eva korunuje svojho milého vavrínovým vencom. Napokon za zborového pokriku na slávu, Pogner dá Waltherovi Evinu ruku. Opera sa končí precítenými Sachsovými slovami o veľkolepom nemeckom umení. Slávnosť vrcholí spontánnou oslavou najväčšieho majstra, múdreho a dobrého človeka Hansa Sachsa…

Postava Beckmessera[upraviť | upraviť zdroj]

Tento malý pedantný kritik, mestský pisár Sixtus Beckmesser je najsmiešnejšou a najmenej prispôsobivou postavou v opere. V skutočnosti v tejto postave Wagner ironizuje svojho veľkého nepriateľa, viedenského hudobného kritika Eduarda Hanslicka. Táto postava je čistou paródiou tohto nenapraviteľného zástancu starej formy opery, neuznávajúc nič nové. Dokonca v prvej skice opery, celkom z Wagnerovej mladosti, postava nemala nosiť meno Beckmessera, ale Veita Hanslicka. Neskôr Wagner zmenil v dôsledku cenzúry meno na Hansa Licka a až oveľa neskôr, o 20 rokov neskôr, keď na opere začal aktívne pracovať, Wagnerova nenávisť voči Hanslickovi ustúpila jeho umýslu vytoriť veľké autentické dielo a preto dal postave meno Beckmesser. Sixtus Beckmesser bol skutočne Norimbergským básnikom, ktorý žil v 16. storočí a horlivo bojoval za staré formy skladania básni, pričom bola známa jeho nenávisť k novátorom.

Najznámejšie skladby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Predohra k opere (Vorspiel zum 1. Akt)
  • Kostolný chór, oslavujúci sv. Jána (Da zu dir der Heiland kamm)
  • Waltherova základná ária (Am stillen Herd)
  • Zborová skladba majstrov, kritizujúca Waltherove piesne (Halt, Meister! Nicht so geeilt)
  • Sachsova obuvnícka pieseň (Jerum!Herum!)
  • Sachsov Monológ o bláznovstve (Wahn, Wahn, überall Wahn!)
  • Hymna Majstrov spevákov – kultová pieseň 20. storočia (Wacht auf!)
  • Waltherova majstrovská ária (Morgen ich leuchtend im rosigen Schein)
  • Sachsova vševedúca ária o nemeckom umení (Verahtet mir, die Meister nicht)
  • Všeľudová pieseň o nemeckých majstroch (Ehrt eure deutschem Meister!)

Výber z diskografie[upraviť | upraviť zdroj]

Dirigent Orchester Sólisti Rok nahratia Vydavateľstvo/rok vydania Recenzie
Herbert von Karajan Štátny orchester Drážďany René Kollo, Helen Donath 1965 EMI Classics/1999 Classicstoday: 9/10 [1] Archivované 2007-08-09 na Wayback Machine
Rafael Kubelík Symfonický orchester Bavorského rozhlasu Thomas Stewart, Sándor Kónya 1967 Arts Music/2003 Classicstoday: 10/8 [2] Archivované 2011-12-03 na Wayback Machine
Horst Stein Orchester Bayreuthského festivalu Hermann Prey, Siegfried Jerusalem, Bernd Weikl 1984 Unitel/1990 Munchener Abendszeitung
Georg Solti Viedenskí filharmonici Normann Bailey, René Kollo, Bernd Weikl 1989 Decca/2007
Wolfgang Sawallisch Orchester Bavorskej štátnej opery Bernd Weikl, Ben Heppner 1993 EMI Classics/2008
Georg Solti Chicagsky symfonický orchester Ben Heppner, Albert Dohmen 1995 Decca/2003

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]