Malá Magura
| Malá Magura | |
| pohorie | |
 Malá Magura od Nedožier
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Prievidza |
| Nadradená jednotka |
Strážovské vrchy |
| Susedné jednotky |
Zliechovská hornatina Rudnianska kotlina Prievidzská kotlina |
| Mesto | Bojnice |
| Súradnice | 48°51′S 18°32′V / 48,85°S 18,54°V |
| Najvyšší bod | Magura |
| - výška | 1 141 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Malá Magura je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria a najvyšším vrcholom je Magura (1 141 m n. m.).[1]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok sa nachádza v západnej časti okresu Prievidza a ohraničuje ho zo severu Zliechovská hornatina (podcelok Strážovských vrchov), zo západu Rudnianska kotlina a z východu Prievidzská kotlina, oba podcelky Hornonitrianskej kotliny.[2]
Významné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Magura (1 141 m n. m.)
- Malá Magura (1 101 m n. m.)
- Temešská skala (910 m n. m.)
- Boškovie laz (935 m n. m.)[3]
Geologická stavba[upraviť | upraviť zdroj]
Je to jadrové pohorie tvorené hlavne premenenými (ruly, svory, amfibolity, migmatity) a magmatickými horninami (žuly, granodiority, menej diority).
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V tomto pohorí pramení viacero potokov, napríklad Šindeliarska (vlieva sa do Nitrice pri Valaskej Belej), Nevidzianka (vlieva sa do Nitrice pri Dobročnej – súčasť Liešťan), Trebiaska (vlieva sa do Nitry pri Laskári), Chvojnica (vlieva sa do Nitry pri Nedožeroch-Brezanoch), Kamenistá (vlieva sa do Chvojnice pri Chvojnici), Sielnica (vlieva sa do Nitry pri Nedožeroch–Brezanoch), Zlatná (vlieva sa do Nitry medzi Nedožermi–Brezanmi a Prievidzou). Všetky vodné toky patria do povodia Nitry.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Banská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Na vyvreté horninové typy v Malej Magure sa geneticky viažu ložiská rúd zlata, olova, železa ťažených v stredoveku v okolí Nitrianskeho Pravna, Malinovej, Chvojnice, Diviak nad Nitricou, Čavoja a v iných lokalitách, o čom svedčia dodnes zachované pozostatky ryžovísk. Najväčší rozmach ťažby bol vo období rokov 1340 až 1650, hlavná oblasť ryžovania bola v ústí Chvojnickej doliny, medzi obcami Malinová a Chvojnica (lokalita Roboty). Vo svojej dobe to boli (po kremnických a štiavnických ložiskách) tretie najvýznamnejšie náleziská zlata v Uhorsku.
Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]
Malá Magura je najmenším podcelkom pohoria a nie je celoplošne chránená. Jediným chráneným územím je na západnom okraji situovaná prírodná rezervácia Temešská skala, na pomedzí Hornonitrianskej kotliny v Bojniciach sa nachádza národná prírodná pamiatka Prepoštská jaskyňa.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Hrebeňom Malej Magury vedie v línií Šutovské sedlo – Panský háj – Boškovie laz – Magura – Malá Magura – Temešská skala 
červenoznačený chodník, na ktorý sa pripájajú značené trasy z okolitých obcí. Atraktívne a komplexne vybavené je širšie okolie kúpeľného mesta Bojnice, kde sa na úpätí Malej Magury nachádza Bojnický zámok, zoologická záhrada, kúpeľný areál, kúpalisko, vyhliadka v korunách stromov či archeologická lokalita Prepoštská jaskyňa.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Koděra a kol., 1990: Topografická mineralógia Slovenska 2, Bratislava, Veda