Malé Ozorovce
| Malé Ozorovce | |
| obec | |
 Kostol sv. Márie Magdalény
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Vodný tok | Močiarny potok |
| Nadmorská výška | 197 m n. m. |
| Súradnice | 48°40′50″S 21°36′41″V / 48,680665°S 21,611424°V |
| Rozloha | 17,08 km² (1 708 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 521 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 30,5 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1324 |
| Starosta | Milan Dolák[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 078 01 (pošta Sečovce) |
| ŠÚJ | 528536 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Hlavná 108 |
| E-mailová adresa | mozorovce@slovanet.sk |
| Telefón | 056/6789 305 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Malé Ozorovce | |
| Webová stránka: obecmaleozorovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Malé Ozorovce je obec na Slovensku v okrese Trebišov v Košickom kraji.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Malé Ozorovce leží východne od krajského mesta, južne od známeho Dargovského priesmyku, na západnom okraji Východoslovenskej nížiny. Zo západu okolie obce ohraničuje pahorkatina juhovýchodných výbežkov Slanských vrchov.
Cez obec preteká Močiarny potok.
Do obce je prístup štátnou cestou č. 3653 po odbočení v meste Sečovce (z hlavného ťahu Košice – Michalovce, cesta I. triedy 19, E50) smerom na Slanec a Košice, cesta II. triedy č. 552.
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
Celková dĺžka ciest v obci je 4,07 km. Obcou vedie aj cesta III. triedy č. 3653.
- Jarková, dĺžka 650 m
- Slnečná, dĺžka 290 m
- Cintorínska, dĺžka 650 m
- Hlavná, dĺžka 850 m
- Družstevná, dĺžka 180 m
- Orechová, dĺžka 450 m
- Poľná, dĺžka 300 m
- Lesná, dĺžka 700 m
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá správa o tejto dedine je v listine Jágerskej kapituly z roku 1324. Kapitula potvrdila predaj a aj ohraničenie majetku Veľkých Ozoroviec od susediacich chotárov dedín Malé Ozorovce a Veľký Ruskov.[4]
V roku 1828 v 94 domoch žilo 692 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, ťažbou a prepravou. V roku 1831 sa jej obyvatelia zúčastnili kolonizácie. Medzi rokmi 1880 a 1910 mnohí z jeho obyvateľov emigrovali do zámoria.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, zo začiatku 15. storočia. Barokovou úpravou prešiel v roku 1761 a neskôr v roku 1904 historizujúcou.[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s ostením a lomeným oblúkom. Vstup je riešený ako portál s kamenným ostením s lomeným oblúkom lemovaným rámovaním v tvare sedlového portálu. Pri kostole sa nachádza hodnotná ľudová zvonica, drevená rámová konštrukcia s ihlancovou šindľovou strechou z roku 1619. Na stavbu zvonice údajne nebol použitý jediný klinec.[6] V rokoch 1994-1995 bola pri kostole postavená moderná zvonica.
-
Drevená príkostolná zvonica -
-
Detail konštrukcie zvonice
Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]
Rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény a moderný gréckokatolícky kostol z roku 1998.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Mikuláš Semere (* 1856 - † 1919), maďarský spisovateľ, politik, diplomat a poslanec uhorského snemu
- Dienes Adorján (* 1872 - † 1957), misionár kňaz, spisovateľ, ľudový skladateľ
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[7] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[8][9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 301 – 302.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Malé Ozorovce - zvonica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malé Ozorovce
