Malý medveď

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malý medveď
Mapa súhvezdia Malý medveď
Mapa súhvezdia Malý medveď

Latinský názovUrsa Minor
SkratkaUMi
GenitívUrsae Minoris
Symbolické vyjadreniemalý medveď
Rektascenzia15h
Deklinácia70°
Plocha256  štvorcových stupňov
Poradie: 56
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
2
Najjasnejšia hviezdaPolárka (α UMi)
(Zdanl. magnitúda 2,02)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −10°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Jún
Horná kulminácia o 24:00

18. máj

Dolná kulminácia o 24:00

17. november

Malý medveď alebo Malá medvedica (Ursa Minor) je severné cirkumpolárne súhvezdie.[1] Jeho latinský názov znamená doslova „Malá medvedica“, hoci dnes sa častejšie nazýva Malý voz. Patrí medzi 88 moderných súhvezdí a bolo tiež súčasťou 48 Ptolemaiových súhvezdí. Je dôležité najmä kvôli navigácii na severnej pologuli. Jeho najjasnejšia hviezda Polárka ukazuje takmer presne polohu severného svetového pólu.

V súhvezdí leží tiež radiant slabého meteorického roja Ursidy.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa gréckej báje bol Arkas, syn arkadskej princeznej Kallisto a najvyššieho boha Dia premenený na malého medveďa v okamihu, keď vrhal oštep na svoju matku premenenú na veľkú medvedicu. Bohyňa Héra, Diova manželka, bola veľmi pohoršená, že sa jej sokyňa so synom dostala na oblohu. Zaprisahala preto boha morí Poseidona, aby ich nikdy nenechal odpočinúť s inými súhvezdiami v morských vlnách. Preto obidva medvede nikdy nezapadajú a musia stále obiehať okolo pólu zavesené za chvosty ako cirkumpolárne súhvezdia. Podľa inej báje sa oba medvede starali o malého Dia, keď sa ukrýval na Kréte pred svojím otcom Kronom (Časom). Chronos vládol na Olympe a prinášal záhubu všetkému živému. Požieral aj svoje vlastné deti. Jeho manželka Rhea v obave, že i práve narodený syn Zeus skončí rovnako, ukryla novorodenca do jaskyne na ostrove, kde ho zverila starostlivosti dvoch medveďov. Zeus ich potom z vďačnosti urobil nesmrteľnými tým, že ich umiestnil na oblohu.[1]

Obyvatelia Mezopotámie a Perzie si pod týmto súhvezdím predstavovali obyčajného medveďa. V severnej Amerike je zase toto súhvezdie známe ako Malá naberačka, v Európe zase ako Malý voz, čo zodpovedá Homérovej predstave – hviezdy súhvezdia mu pripomínali koč.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Jednoznačne najznámejšia a najvýznamnejšia hviezda tohoto súhvezdia je Polárka. Je od pólu vzdialená len o niečo menej, ako 1°, presnejšie 58´. Preto je jediná hviezda, ktorá sa po oblohe takmer nepohybuje. Nájdeme ju na rovnakom mieste v ktoromkoľvek ročnom období a v ktorejkoľvek hodine. Jej výška nad obzorom sa rovná zemepisnej šírke pozorovaného miesta.[1]

Beta Ursae Minoris sa nazýva aj Kochab, čo znamená „hviezda“. Je to žltý obor. V asterizme Malý voz tvorí jedno zadné koleso. Spolu s druhým kolesom (Pherkad) tvoria dvojicu nazývanú Strážcovia pólu.[2]

Pherkad (gama Ursae Minoris) tvoria dve hviezdy, ktoré ešte Arabi považovali za jednu. Rozoznávame teda Pherkad Maior a Pherkad Minor.

Nevýraznou dvojhviezdou je pí UMi. Jej zložky jasné 6,6 a 7,6 mag. ležia vo vzdialenosti 31,3“ a obehnú sa raz za 150 rokov.

Delta UMi má meno Yildun. Je to hviezda triedy A.

Aj éta UMi, najslabšia hviezda základného obrazca, má sprievodcu. Je ním 19 UMi s jasnosťou 5,5 mag.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

V súhvezdí nie sú nijaké jasné objekty, obsahuje len niekoľko veľmi slabých galaxií. Tá najjasnejšia z nich je NGC 6217 a má iba 11,2 mag. Ide o špirálovú galaxiu s výraznou priečkou. Iná galaxia, NGC 3172 je nazývaná Polarissima Borealis, pretože je to najbližšia katalogizovaná galaxia k Severnému svetovému pólu. NGC 6251 je zase obria eliptická galaxia 14. magnitúdy vzdialená 300 miliónov ly.

Abell 2125 je až 3 miliardy svetelných rokov vzdialené zoskupenie vyše 1 000 galaxií.[1]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Súhvezdie Malý medveď sa nazýva aj Malý voz. Jeho tvar skutočne pripomína viac voz ako medveďa. Na rozdiel od Veľkej medvedice sa však spojnice asterizmu Malý voz zhodujú so spojnicami Malého medveďa. Ľahko ho nájdeme pomocou Veľkého voza a to tak, že päťnásobne predĺžime vzdialenosť medzi jeho zadnými kolesami (Merak a Dubhe). Tak sa dostaneme k Polárke, ktorá je na konci oja Malého voza. Zvyšok obrazca nie je ťažké nájsť. Výrazne žltý Kochab a o niečo slabší Pherkad sú jedinými jasnými hviezdami nad ojom Veľkého voza. Obe hviezdy tvoria asterizmus zvaný Strážcovia pólu. Rozoznáme aj retiazku troch oveľa slabších hviezd tiahnucich sa v oblúku od Kochaba k Polárke.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Malý medveď.
  2. Slovenská terminologická databáza Strážcovia pólu, Pittich, E.: Súpis termínov z astronómie 2. 1998.