Menší proroci
Menší proroci[1] alebo dvanásti proroci[2] alebo malí proroci je názov dvanástich prorokov Starého zákona (u židov aj u kresťanov) a zároveň názov príslušných dvanástich kníh (spisov) Starého zákona. Knihy sa súhrnne nazývajú aj Kniha dvanástich prorokov alebo (z gr. ) Dodekaprofeton. Podľa hebrejského kánonu je ich poradie takéto: Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš a Malachiáš. Septuaginta kladie na prvé miesto Ozeáša, Ámosa, Joela, Abdiáša a Jonáša.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Autormi kníh sú priamo dvanásti proroci. Názov „malí“ proroci (v protiklade k veľkým ako napr. Jeremiáš, Izaiáš, Ezechiel) znamená, že ich knihy (spisy) sú relatívne krátke. Tieto knihy nie sú svojou kvalitou rovnocenné, popri dielach preniknutých prorockým zápalom a veľmi pôsobivých aj po štylistickej stránke (Amos, Ozeáš, Micheáš), nájdeme medzi nimi aj také knihy, ktoré nemožno pokladať za prorocké (Jonáš). Knihy sú zoradené viac-menej chronologicky, začínajú sa pred židovským exilom (napr. Amos) a končia po exile v 3. stor. pred Kr. (napr. Zachariáš).
Členenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Ozeáš, Amos, Micheáš (8. stor. pred Kr.): prorokovali blížiace sa pohromy v dôsledku zlých sociálnych a kultových pomerov
- Nahum, Habakuk, Sofoniáš (2. pol. 7. stor. pred Kr. ): prorokovali zánik Júdska a Jeruzalema a kritizovali kult a štát
- Joel, Obadiáš, Aggeus, Zachariáš (obdobie exilu a po exile): prevažujú eschatologické očakávania blížiaceho sa Dňa Jahveho (Božieho dňa) a Božieho súdu.
- Malachiáš: prorokoval, že po skončení babylonského exilu sa začala nová požehnaná doba
Jednotliví proroci[upraviť | upraviť zdroj]
Kniha proroka Ozeáša (Hozeáša)[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádzal zo severného kráľovstva. Hovorí, že ľud zradil svojho Boha a prirovnáva ho k nevernej snúbenke, ktorej ale Boh odpustí a na púšti jej hovorí od srdca k srdcu. Žil v období keď bola nájdená kniha Deuteronómium.
Kniha proroka Joela[upraviť | upraviť zdroj]
Žil okolo roku 750 pred Kr. Bol akýmsi ekológom. Mal videnia, videl ako kobylky v Egypte spasú úrodu, čo bral ako odplatu za hriech. Hovorí teda, že katastrofy sú dôsledkom hriechu. Nabáda ľud aby sa znovu zrodil z Ducha. Boh raz príde a vyleje Ducha na všetko stvorené.
Kniha proroka Amosa (Ámosa)[upraviť | upraviť zdroj]
Žil okolo roku 800 pred Kr.. Bol jednoduchým dedinčanom, ktorý zrazu dostal Božiu inšpiráciu. Žil v južnom kráľovstve, ale bol poslaný do severného, do Bételu, a tu mal kázať. Je to prvý píšuci prorok. Vystupuje proti sociálnej nespravodlivosti, nemravnosti a oznamuje katastrofu, ale oznamuje, že ostane malá hŕstka a vďaka nim ich Boh zachráni. Je prorokom Božej spravodlivosti. Spravodlivosť je v sociálnom živote.
Kniha proroka Abdiáša (Obadiáša, Abdiasa)[upraviť | upraviť zdroj]
Žil v období, keď sa okolité národy zle chovali k Židom a keď boli obkľúčení, využili ich zlú situáciu (587 pred Kr.). Obadiáš povzbudzuje ľudí. Tí, čo ostanú verní Bohu, tých spasí.
Kniha proroka Jonáša[upraviť | upraviť zdroj]
Pôsobil v severnej časti krajiny za kráľa Jeroboáma. Opisuje svoj príbeh ako neuposlúchol Boží príkaz a namiesto do pohanského Ninive sa vydal čo najďalej opačným smerom. Strhla sa hrozná búrka a keď námorníci zistili, že on je príčinou, vyhodili ho cez palubu. Jonáša zožrala veľryba a on bol v jej útrobách tri dni. Potom ho vyvrhla a on sa vydal do Ninive, kde Ninivčanov obrátil. Je tu zjavný univerzalizmus.
Kniha proroka Micheáša[upraviť | upraviť zdroj]
Pôsobil v južnom kráľovstve, odišiel do Jeruzalema, kde je pohoršený zneužívaním a odsudzovaním utečencov zo severu. Vyčíta im, že tým aj oni porušili zákon. Hovorí však, že Boh očistí svoj ľud, znovu ho zjednotí a z Betlehemu príde Mesiáš.
Kniha proroka Nahuma[upraviť | upraviť zdroj]
Keď Asýrčania obsadili Jeruzalem, Nahuma prorokuje, že Ninive bude potrestané. Boh ukáže svoju moc, ktorá bude ospevovaná.
Kniha proroka Habakuka (Abakuka)[upraviť | upraviť zdroj]
Je škandalizovaným prorokom. Odpovedá na otázku, prečo sa Boh nezastáva svojho izraelského národa, keď on trpí. Boh je trpezlivý a trest pohanov príde až neskôr.
Kniha proroka Sofoniáša[upraviť | upraviť zdroj]
Žil za bezbožného kráľa Manasseho, ktorý žil veľmi dlho a vládol 90 rokov i za kráľa Josiáša. Je pohoršený nad Manasseho pýchou. Prorokuje deň Pánov, kedy Boh ukáže svoju moc a zastane sa chudobných a nespravodlivo trpiacich. Hovorí aj o zvyšku spravodlivých.
Kniha proroka Aggea (Haggea)[upraviť | upraviť zdroj]
Aggeus (Haggeus) žil okolo roku 520 pred Kr.. Nabáda Židov, aby sa zamysleli. Majú ekonomické problémy, sucho, ale nabáda k znovupostaveniu chrámu.
Kniha proroka Zachariáša[upraviť | upraviť zdroj]
V prvej časti Knihy proroka Zachariáša (Zach 1-8) sa skláňa nad politickou situáciou. Peržania dali Židom istú slobodu. Situácia nie je síce dobrá, ale židovský národ bude znovu oslobodený a tí, ktorí im robia zle, budú potrestaní. V druhej časti (Zach 9-14) hovorí, že Mesiáš nebude bojovník, ale služobník, bude to ten, ktorého prebodnú. On obnoví dom Dávidov.
Kniha proroka Malachiáša[upraviť | upraviť zdroj]
Anonymný autor. Vystupuje proti nemravnosti (nezachovávajú tradície, zákon, ...- dokonca ani kňazi). Vraví, že náboženstvo je náboženstvom lásky a raz príde deň, keď príde Mesiáš – Posol.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ menší proroci. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1992. 1350 s. (Biblica; zv. 4.) S. 684.
- ↑ dvanásti proroci. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1992. 1350 s. (Biblica; zv. 4.) S. 328.