Malachov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°42′36″S 19°05′24″V / 48.710000°S 19.090000°V / 48.710000; 19.090000
Malachov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Pohronie
Nadmorská výška 505 m n. m.
Súradnice 48°42′36″S 19°05′24″V / 48.710000°S 19.090000°V / 48.710000; 19.090000
Rozloha 6,27 km² (627 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 070 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 170,65 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1327
Starosta Lucia Ferenc Gajdúšková[3] (nezávislá)
PSČ 974 05 (pošta Banská Bystrica 5)
ŠÚJ 580244
EČV BB
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Ortútska cesta 145
E-mailová adresa ouma@orangemail.sk
Telefón 048/410 40 30
Fax 048/410 40 30
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: malachov.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Malachov je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Malachov leží na východnom úpätí Kremnických vrchov, v strednej časti úzkej Malachovskej doliny. Prvá písomná zmienka je z roku 1327. Dolinou preteká Malachovský potok, pravobrežný prítok rieky Hrona. Zástavba obce v dĺžke cca 2 km sleduje brehy potoka. Nachádza sa 4 km juhozápadne od okresného a krajského sídla Banská Bystrica, od ktorej sa odčlenila v roku 1993.

Katastrálne územie obce (cca 640 ha) sa rozprestiera na rozhraní krajinných celkov Kremnické vrchy a Zvolenská kotlina. Takmer celé územie sa nachádza v Malachovskom predhorí, krajinnom podcelku východného okraja Kremnických vrchov. Nadmorské výšky chotára sú od 400 do 820 m. Prevažne odlesnené územie má vrchovinný reliéf. Reprezentujú ho dlhé chrbty (zvyšky starej poriečnej rovne), budované treťohornými pyroxenickými andezitmi a ich pyroklastikami, len vo východnej časti vystupujú aj druhohorné dolomity.

Dejiny baníctva v Malachove[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky baníctva a hutníctva (výroby) ortuti (Hg) sa spájajú s rokom 1390. Z tohto roku sa našiel v banskobystrickej mestskej knihe záznam, podľa ktorého „...Peter Kysser bol vymazaný zo zoznamu občanov mesta Banská Bystrica, preto že svojou nedbanlivosťou zapríčinil smrť svojich robotníkov v bani na ortuť.“ Dá sa reálne predpokladať, že tento rok nebol počiatočným v ťažbe Hg v tomto priestore. Je možné, že stará metóda získania ortuti, „živého striebra“ pôsobením ohňa na rumelku (cinabarit) mohla byť využívaná už omnoho skôr. Po otvorení ložiska v Idrii (1580), na priamy príkaz Dvornej komory vo Viedni, došlo k zastaveniu prevádzky baní v Malachove.

Podľa Budkoviča (1968) výroba ortuti na Ortútoch (dnes kat. územie Badína) spôsobom „kondenzáciou hore“ v hlinených nádobách Agricolovho typu, prebiehala až do roku 1780. Ťažba sa obnovila v roku 1785, avšak bez výraznejšieho úspechu. Podnikanie skončilo v roku 1802. Od roku 1780 – 1800 sa zavádzal druhý spôsob výroby v retortách (K. Hereld zaviedol i železné retorty a z Banskej Štiavnice žiadal aj sklenené) s ohnutým hrdlom, pre odvádzanie ortuťových pár na kondenzáciu studenou vodou. V priebehu prvej polovice 19. storočia ťažba celkom ustala. Prieskumné práce boli obnovené v roku 1955 - 1957, systematicky od roku 1965. Zabezpečili sa nimi ekonomicky významné zásoby. Poslednou aktívnou lokalitou v tomto priestore bola Veľká studňa (územne, okrem Malachova, aj kataster Radvane), kde sa ťažila rumelka z paleogénnych pieskovcov a karbonátov v rokoch 1985 - 1990.

Charakteristika malachovského rudného revíru[upraviť | upraviť zdroj]

Malachovská ortuťová mineralizácia sa nachádza na východnom okraji Kremnických vrchov, západne od Banskej Bystrice. Zasahuje aj do katastrov obcí Badín, Radvaň a Tajov – Jabriková. Na ploche 80 - 100 km² sú sústredené viaceré výskyty a anomálie ako: Veľká studňa, Nemecký vrch, Dolná skala, Trávny Ždiar, Mútna, Ortuťový vrch, Cipkove jamy, Pri jazere a ďalšie. Mineralizácia sa nachádza v polymiktných paleogénnych zlepencoch, karbonatických pieskovcoch, ako aj v dolomitických pieskovcoch bazálneho paleogénu (Veľká studňa), v strednotriasových dolomitoch chočského príkrovu (Trávny Ždiar), tiež v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu v podloží paleogénnych súvrství (Nemecký vrch), zriedka aj v miocénnych vulkanitoch. Spoločným znakom pre všetky výskyty v okolí Malachova je ich štruktúrna pozícia a významný vplyv litologických (horninových) faktorov pre lokalizáciu zrudnenia.

Výskyty Hg-As mineralizácie sa viažu na blízkosť tektonických poklesových línií, väčšinou S-J smeru, ktoré slúžili ako kolektor (zberač) rudonosných roztokov. Mineralizácia má jednoduchý, takmer monominerálny charakter, typický pre teletermálnu (nízkoteplotnú) mineralizáciu. Viaže sa na procesy doznievania neogénneho vulkanizmu. Vznikla v dvoch štádiách mineralizácie: arzénovej (realgár a auripigment) a ortuťovej (rumelka). Hg-As mineralizácia je impregnačno - žilníkového typu so šošovkovitými a šmuhovitými akumuláciami rumelky v blízkosti styku s nadložnými bridlicami. Veľká studňa je jednou z najpreskúmanejších lokalít. Ložiskové akumulácie rumelky tvoria výplň a povlaky na puklinách polymiktných zlepencov, ako aj impregnácie karbonatických pieskovcov a v dolomitických brekciách paleogénu. Hĺbka uloženia vzrastá v závislosti od morfológie terénu. Mocnosť bilančných úsekov zrudnenia vo východnej časti je 2-12 m, s priemernou kovnatosťou pozitívnych vrtov 0,1-0,7 hm.% Hg. Ložiskové akumulácie sú usmernené v smere V-Z s rozsahom do 450 m, max. šírkou do 100 m. Na lokalite Trávny Ždiar sú žilky, povlaky, žilníky a impregnácie viazané na strmo uložené pukliny v strednotriasových dolomitoch, s nepravou mocnosťou mineralizovaných zón 1-7 m a priemerným obsahom Hg 0,2-0,07 hm.%. Na lokalite Nemecký vrch je zrudnenie viazané na poklesovú tektonickú líniu oddeľujúcu vulkanity od podložia a nachádza sa v karbonatických pieskovcoch paleogénu a v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu. Maximálna koncentrácia Hg mineralizácie je však v paleogénnych zlepencoch. Kovnatosť rúd kolísala od 0,1 do 0,8 hm.% Hg. Vykazuje sa 282 kiloton nebilančných zásob, s priemerným obsahom 0,22 % Hg. Ložisko je uzavreté.

V území sa našli úlomky i celé retorty, ktoré boli využívané v najstaršom období na získavanie rýdzej ortuti. Je pozoruhodné, že ich tvar je veľmi podobný ako v nákresoch použitých v práci Agricolu (1556). Príležitostne sa nachádzala ortuť aj pod horninou s obsahom rumelky, ak bola použitá na obloženie ohniska. Jej lesklé guľôčky reagujúce na dotyk pohybom dali meno ortuti, „živé striebro“.

Environmentálne aspekty[upraviť | upraviť zdroj]

Areál ťažobného závodu vrátane haldy pri ústí štôlne je zrekultivovaný aplanáciou, vrátane prevádzkových budov. Vyťažené priestory sa na povrchu prejavujú vznikom prepadlín a aktiváciou zosuvov. Banská voda je vyvedená potrubím pod aplanovanou haldou, priamo do Malachovského potoka. Sedimenty potoka pod haldou obsahujú relatívne veľké množstvo rumelky vymývanej z haldoviny. Ortuť patrí medzi najznámejšie škodlivé prvky v ovzduší. Môže sa nachádzať vo všetkých fázach (pevnej, tekutej i plynnej). Zo zlúčenín najväčšiu toxicitu majú dobre rozpustné soli Hg. Je pozoruhodné, že samotná rumelka - chemicky HgS, je takmer inertná zlúčenina, ktorá nemá vážnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. Problémovo sa začína prejavovať až po tepelnej úprave, keď vzniká voľná ortuť, ktorá je jedom. V tele človeka vstupuje do zlúčenín s bielkovinovými molekulami. Trvale sa kumuluje v mozgu, ľadvinách, slezine a srdci, dočasne v kostiach a kostnej dreni. Prejavy otravy soľami Hg sú bolesti hlavy, zvýšený tep, krvácanie ďasien a porucha sluchu. Uvádza sa, že až 80 % Hg sa do tela človeka dostáva vdychovaním a iba 7 % potravou.

Formy využívania oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes sú všetky lokality opustené, ťažobný závod a odvaly boli rekultivované. Aj preto využitie lokality, ako exkurznej zastávky, je iba symbolické. Iba ojedinele sa nájdu vzorky aj so zrudnením. Pripomenutie dlhej histórie získavania ortuti sa zvažuje ako súčasť „geoparku“ v okolí Banskej Bystrice.

Futbal v Malachove[upraviť | upraviť zdroj]

Futbalový klub bol založený v roku 1949 a v súčasnosti nesie názov TJ Slovan Malachov. A-mužstvo hrá II. triedu skupinu A, dorastenecký tím hrá pod názvom FK Kremnička.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.