Málik al-Džazírí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Malek Džazírí)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Účastník olympijských hier
Málik al-Džazírí
Flickr - Carine06 - Malek Jaziri.jpg
Prezývka Džaz, tuniský David Nalbandian
Krajina Tunisko Tunisko
Sídlo Tunis, Tunisko
Dátum narodenia 20. január 1984 (30 rokov)
Miesto narodenia Bizerte, Tunisko
Výška 1,85 m
Váha 82 kg
Profesionál od 2002
Hrá pravou rukou
Peňažné výhry 313 542 $
Dvojhry
Výhry – prehry: 13-18
Turnajové víťazstvá: 0 ATP, 1 Challeger, 9 ITF
Najvyššia pozícia: 69. (16. júl 2012)
Grand Slam
Australian Open Q1 (2010, 2012)
French Open 2. kolo (2012)
Wimbledon 2. kolo (2012)
US Open 2. kolo (2011)
Štvorhry
Výhry – prehry: 3-9
Turnajové víťazstvá: 0 ATP, 1 Challeger, 9 ITF
Najvyššia pozícia: 196. (16. apríl 2012)
Grand Slam
Australian Open
French Open
Wimbledon 1. kolo (2012)
US Open

Stav k: 5. júlu 2012, 10:50 SELČ


Pozri aj Tenisový portál
Prehľad medailí
Arabské hry
zlato
Dauha 2011
dvojhra
striebro
Dauha 2011
štvorhra

Málik al-Džazírí (arab. مالك الجزيري‎; v prepise z tuniskej arabčiny aj Malek Džazírí; ‎* 20. január 1984, Bizerte) je súčasný profesionálny tuniský tenista. V dvojhre sa najvyššie v rebríčku ATP nachádzal na 69. mieste k 16. júlu 2012. Vo štvorhre na 196. mieste k 16. aprílu 2012. Hrá pravou rukou. Meria 185 cm a váži 82 kg. Počas kariéry vyhral ako vo dvojhre, tak aj vo štvorhre jeden turnaj kategórie ATP Challenger a 9 turnajov kategórie ITF Futures. Vďaka hernému prejavu je prezývaný „tuniský David Nalbandian.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Tenis začal hrať vo veku päť rokov. Jeho mladíckym idolom bol Američan Pete Sampras. Takisto ho inšpirovali aj Gustavo Kuerten z Brazílie a Gastón Gaudio z Argentíny.[1] V súčasnosti je obľúbeným povrchom tvrdý povrch a spomedzi úderov forehand. Tunisko reprezentuje v Davis Cupe od roku 2000. Trénuje ho Walid Jallali, s ktorým získal počas aktívnej kariéry 3 tituly vo štvorhre na okruhu ITF.

Ako 22-ročný si zranil koleno, mal poškodené v chrupavky a bol aj operovaný,[1] vďaka čomu sa nemohol zúčastňovať profesionálnych turnajov takmer dva roky. V tom čase sa nachádzal v rebríčku ATP v prvej trojstovke.[2]

Pôsobil vo francúzskom klube TC Sarcelles. Dva roky trénoval aj v Barcelone vďaka ITF grantu.[1] Počas druhého roku v Barcelone si zlomil členok, nemohol trénovať päť mesiacov.[2]

Hrá s raketami značky Prince a počas tenisových zápasov nosí oblečenie značky Puma.[3]

Juniorská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Vo dvojhre bol medzi juniormi najvyššie na 92. mieste k 1. januáru 2002. Vo štvorhre bol na delenom 38. mieste k 8. aprílu 2002. Vo dvojhre odohral 64 zápasov, z toho 34 zápasov vyhral a 30 prehral. Vo štvorhre odohral 67 zápasov, z toho 48 vyhral a 19 prehral. Vo dvojhre a ani vo štvorhre sa nezúčastnil ani jedného juniorského grandslamového turnaja.

2010[upraviť | upraviť zdroj]

Na prvý grandslamový turnaj v kariére nastúpil Málik al-Džazírí na Australian Open ako nenasadený hráč do kvalifikácie. V prvom kole hral proti takisto nenasadenému Poliakovi Michałovi Przysiężnému. Prehral 0:2 na sety (3:6, 4:6).

2011[upraviť | upraviť zdroj]

Na svoj vysoký tenisový vek, 27 rokov, sa začal na okruhu ATP Challenger Tour presadzovať výraznejšie až v roku 2011. Hral v ňom dvakrát finále kategórie ATP Challenger, na antuke v uzbeckom meste Samarkand skrečoval domácemu Denisovi Istominovi po prvom prehratom sete 6:7(2:7). Druhé finále, taktiež na antuke, vo švajčiarskej Ženeve vyhral. Zdolal Nemca Mischu Zvereva v troch setoch 4:6, 6:3, 6:3. Zúčastnil sa aj na halovom turnaji Slovak Open v Bratislave, kde po vyhratom zápase prvého kola nad Denisom Istominom 2:1 na sety, prehral v nasledujúcom druhom kole s kvalifikantom Janom Minářom z Českej republiky 0:2. Turnaj sa hral na tvrdom povrchu v hale.

V roku 2011 sa kvalifikoval aj do hlavnej súťaže grandslamového turnaja. Na prelome augusta a septembra hral na US Open. V prvom kolo kvalifikácie vyhral nad Fernandon Rombolim z Brazílie 2:0 na sety (6:1, 6:1). V druhom kole zdolal Švéda Michaela Ryderstedta 2:6, 6:4 a 6:2. V treťom, záverečnom kole kvalifikácie, vyhral prvý set nad Francúzom Guillaumom Rufinom 7:5 a v druhom za stavu 2:1 mu súper skrečoval. Postúpil tak prvýkrát v kariére do hlavnej súťaže niektorého grandslamového turnaja. V prvom kole zdolal Holanďana Thiema de Bakkera pomerom 3:1 na sety. V druhom kole už však prehral s domácim, vtedy vo forme hrajúcim, Američanom Mardym Fishom 0:3.

Koncom roka novembra 2011 absolvoval spolu s ďalšími 10 hráčmi trojdňový špeciálny kurz organizovaný ATP.[4]

Koncom roka, v decembri, sa zúčastnil Arabských hier v katarskej Dohe. Súťažil vo dvojhre aj vo štvorhre. Vo dvojhre bol zo 118. miesta najvyššie nasadeným tenistom. V prvom kole mal voľný žreb, v druhom vyhral nad Noureldinom Yahiom 2:0 na sety, zhodne dvakrát 6:0. Vo štvrťfinále zdolal piateho nasadeného Egypťana Sherifa Husseina 2:0 (6:2 a 6:0). V semifinále vyhral nad Maročanom Mehdim Ziadim, ktorý bol tretí nasadený 2:0 a to rovnako dvakrát, tak ako prvý, tak aj druhý set 7:5. Vo finále vyhral nad ôsmim nasadeným Kuvajťanom Abdullahom Maqdasom 2:0 na sety (6:3, 6:2).[5]

Vo štvorhre súťažil spolu s krajanom Ameurom Benom Hassenom. Pár bol nasadený ako štvrtý. V prvom kole mali voľný žreb, vo štvrťfinále kole vyhrali nad párom Omar Al Awadhi/Hamad Jahani zo Spojených arabských emirátov 6:3 a 6:0. V semifinále zdolali druhých nasadených Maročanov Anas Fattar/Mehdi Ziadi 6:4 a 6:1. Vo finále prehrali s najvyššie nasadeným kuvajtských párom Mohammed Ghareeb/Abdullah Maqdas 1:6 a 5:7.[6]

2012[upraviť | upraviť zdroj]

Málik al-Džazírí počas turnaja ATP 250 vo francúzskom Nice.

Sezónu odštartoval na Katar Open, kde dostal divokú kartu. V prvom kole hral proti tretiemu nasadenému Francúzovi Jo-Wilfriedovi Tsongovi, no v prehral 1:2 (6:7(5:7), 7:6(7:5), 1:6). Najmä výkon v prvých dvoch setoch vzbudil pozitívne reakcie na jeho hru.[7] Jo-Wilfried Tsonga nakoniec vyhral turnaj.

Na prvý Grand Slam sezóny Australian Open musel hrať kvalifikáciu. Ako desiaty nasadený kvalifikant vypadol hneď v prvom kole, kde prehral s 273. hráčom sveta Američanom Timom Smyczekom 2:6 a 6:7(5-7).

Nasledujúci turnaj odohral v ruskej Kazani na tvrdom povrchu v hale. Vypadol v druhom kole so Španielom Javierom Martím 1:2 na sety. Aj ďalší turnaj odohral v hale na tvrdom povrchu. Vo francúzskom meste Quimper sa dostal až do finále, kde prehral s Holanďanom Igorom Sijslingom 0:2 na sety.

Po neúspešnom finále sa posunul zo 117. na 102. miesto. Na nasledujúcom turnaji v Bergame, tiež hranom na tvrdom povrchu v hale, prehral už v prvom kole Amerom Delićom 0:2. Koncom februára sa zúčastnil kvalifikácie turnaja kategórie ATP 500, v Abú Zabí vypadol v druhom kole s Andrejom Alexandrovičom Golubevom 1:2, hoci v druhom sete dal súperovi kanára (6:0). Začiatkom marca nastúpil na súťaž v japonskom meste Kjóto, kde sa na turnaji hranom na koberci v hale dostal až do finále. Tam prehral s domácim hráčom Tacumom Itom 1:2. Aj na ďalšom turnaji kategórie ATP Challenger sa dostal vo finále. V čínskom meste Pingguo prehral vo finále s Gó Soedom 1:2. Turnaj sa hral na tvrdom povrchu vonku. Prvý turnaj na antuke absolvoval začiatkom apríla v talianskej Barlette. Dostal sa do semifinále, kde vypadol so Slovincom Aljažom Bedenem 1:2. Nasledoval turnaj ATP 250 v marockej Casablance, kde v prvom kole skrečoval Rumunovi Victorovi Hănescuovi za stavu 3:6, 0:3 pre nevoľnosť.[8] Na druhý turnaj kategórie ATP 500 nastúpil v Barcelone. V prvom kole prehral s Kevinom Andersonom 0:2 na sety (2:6, 3:6). Na prelome apríla a mája štartoval aj na domácom challengerovom turnaji zaradenom do kategórie Tretorn Series v Tunise. Vypadol v druhom kole s Francúzom Marcom Gicquelom pomerom 0:2 na sety. Pred Roland Garros sa zúčastnil kvalifikácie turnaja ATP 250 v Nice. Vypadol v prvom kole s 282. hráčom rebríčka ATP Davidom Guezom.

Na druhý Grand Slam sezóny, antukový turnaj French Open už bol nasadený priamo do hlavnej súťaže. V prvom kole hral proti Nemcovi Phillipovi Petzschnerovi a vyhral 3:0 na sety (6:3 7:5, 7:6(9:7)). Stal sa tak prvým Tunisanom, ktorý vyhral v Open Ere zápas na Roland Garros a od roku 2003 prvým Arabom, ktorý sa dostal do druhého kola.[3] V druhom kole nastúpil proti Marcelovi Granollersovi zo Španielska a zápas sa hral dva dni. Stretnutie bolo po štyroch odohraných setoch za stavu 2:2 (6:7(1:7), 6:3, 1:6 a 6:3) prerušené. Piaty set sa dohrával hneď z úvodu denného hracieho programu. Málik al-Džazírí mal pri podaní Marcela Granollersa na príjme dva mečbaly, no nevyužil ich. Zápas nakoniec prehral 5:7 v rozhodujúcom piatom sete.

Pred Wimbledonom štartoval na dvoch turnajoch ATP 250. Najprv v Londýne prehral v prvom kole s Belgičanom Rubenom Bemelmansom 1:2 a na turnaji v holandskom s-Hertogenboschi skrečoval za stavu 3:6 a 0:4 Olierovi Rochusovi pre chorobu.[8]

Zúčastnil sa hlavnej súťaže Wimbledonu, kde v prvom kole zdolal kvalifikanta Jürgena Zoppa z Estónska 3:2, hoci prehrával už 0:2 a v piatom sete za stavu 2:2 na sety mal stratu jedného vlastného podania.[9] V druhom kole čelil Nemcovi Philippovi Kohlschreiberovi, no prehral 0:3 na sety (1:6, 6:7(2:7) a 1:6). Spolu s Marcelom Felderom z Uruguaja hrali štvorhru. Vypadli v prvom kole so siedmym nasadeným indickým párom Mahéš Bhúpati/Rohan Bopanná 0:3 na sety (0:6, 6:7(1:7), 2:6).

Tunisko reprezentoval aj na Letných olympijských hrách 2012 v Londýne. V prvom kole vyhral nad Taiwančanom Lu Jen-sünom 2:1 na sety. V druhom kole však prehral s Američanom Johnom Isnerom 0:2.

Po Maročanoch Hišámovi Arázímu, ktorý bol najvyššie na 22. mieste rebríčka ATP,[10] Júnasovi al-’Ajnáwímu (14., 2003)[11] a Karímovi Alamímu (25., 2000)[12] sa stal štvrtým najvyššie postaveným Arabom v TOP 100 rebríčku ATP.[1]

Herný štýl[upraviť | upraviť zdroj]

Málik al-Džazírí disponuje kvalitným servisom. Najrýchlejší servis na French Open 2012 zaznamenal v druhom kole proti Marcelovi Granollersovi rýchlosťou 203 km/h,[13] ale v prvom kole turnaja hral na kurte č. 10, kde sa rýchlosť servisu nemerala.[14] Na Wimbledone 2012 hral tiež oba zápasy na kurtoch, kde sa rýchlosť servisu nemerala.[15][16]

Štatistiky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hráčske štatistiky Málika al-Džazírího

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec sa volá Mohamed a je podnikateľ. Mama Heida je žena v domácnosti. Má dvoch súrodencov, dvoch bratov, Emira and Elyesa. Venujú sa podnikaniu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d French Open first timer: Malek Jaziri [online]. rolandgarros.com, 28. máj 2012. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b MALEK JAZIRI INTERVIEW: THIS YEAR IS GOING TO BE DECISIVE [online]. sport360.com, 13. január 2012. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b JAZIRI SUCCESS STORY IS SELF-MADE, BUT NOW THE ARAB FEDERATIONS MUST ACT [online]. sport360.com, 29. máj 2012. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ELEVEN PLAYERS GRADUATE FROM ATP UNIVERSITY IN LONDON [online]. atpworldtour.com, 5. december 2011. Dostupné online. (po anglicky)
  5. TENNIS التنس MEN'S SINGLES [online]. arabgames2011.qa. Dostupné online. (po anglicky)
  6. TENNIS التنس MEN'S DOUBLES [online]. arabgames2011.qa. Dostupné online. (po anglicky)
  7. TSONGA TACKLES WINDY CONDITIONS TO OVERCOME MALEK JAZIRI IN QATAR [online]. sport360.com, 4. január 2012. Dostupné online. (po anglicky)
  8. a b Malek Jaziri (TUN) All Injuries [online]. matchstat.com. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Zopp J. (Est) 2-3 Jaziri M. (Tun) [online]. evysledky.com, 26. jún 2012. Dostupné online.
  10. HICHAM ARAZI [online]. atpworldtour.com. Dostupné online. (po anglicky)
  11. YOUNES EL AYNAOUI [online]. atpworldtour.com. Dostupné online. (po anglicky)
  12. KARIM ALAMI [online]. atpworldtour.com. Dostupné online. (po anglicky)
  13. MEN'S SINGLES - 2ND RND. - COURT 3 [online]. rolandgarros.com. Dostupné online. (po anglicky)
  14. MEN'S SINGLES 1ST RND COURT 10 [online]. rolandgarros.com. Dostupné online. (po anglicky)
  15. Court 6 GENTLEMEN'S SINGLES - 1ST RND. [online]. wimbledon.com. Dostupné online. (po anglicky)
  16. Court 14 GENTLEMEN'S SINGLES - 2ND RND. [online]. wimbledon.com. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]